Vijačka krušpánová

Vijačka krušpánová (Cydalima perspectalis) je invázny motýľ z čeľade Crambidae, ktorého húsenice napádajú najmä krušpán (Buxus spp.). Najprv vyžierajú spodnú stranu listov a spájajú ich hodvábnymi vláknami, neskôr spôsobujú skeletovanie, hnednutie a úplné odlistenie krov. Pri včasnom zásahu sa poškodené krušpány často dokážu obnoviť.

Vijačka krušpánová je invázny škodca pôvodom z východnej Ázie, ktorý sa v Európe rýchlo rozšíril aj do okrasných záhrad, parkov a škôlok. Na Slovensku je najdôležitejším hostiteľom krušpán (Buxus spp.), najmä krušpán vždyzelený používaný v živých plotoch a tvarovaných výsadbách.

Dospelé motýle rastliny priamo nepoškodzujú; rozhodujúce škody spôsobujú húsenice. Pri silnom napadnutí môže byť ker v priebehu krátkeho času takmer úplne odlistený. Opakované odlistenie oslabuje rastlinu, zvyšuje riziko vysychania výhonkov a môže viesť k odumretiu celého kra.

Typickým prvým príznakom sú priehľadné, vyžraté alebo úplne skeletované listy. Mladé húsenice sa často ukrývajú na spodnej strane listov a spájajú listy hodvábnymi vláknami. Vnútri kra sa hromadí zelený až zelenočierny trus a suché zvyšky listov.

• spraďovanie listov a výhonkov jemnou pavučinkou,
• vyžraté okraje a „okienka“ v listoch, neskôr holé výhonky,
• zelenočierny trus medzi listami,
• žltnutie, hnednutie a zasychanie poškodených vetvičiek,
• pri silnom napadnutí úplné odlistenie krušpánového kra.

Húsenice sú zeleno-žlté až svetlozelené, s pozdĺžnymi bielymi a čiernymi pruhmi, čiernymi bodkami a čiernou hlavou. Dospelé motýle majú najčastejšie biele krídla s hnedým okrajom, ale vyskytuje sa aj tmavá forma.

Škodca sa šíri prirodzeným letom dospelých motýľov medzi blízkymi krušpánmi. Na väčšie vzdialenosti ho najčastejšie prenášajú ľudia s napadnutými kontajnerovanými rastlinami, odrezkami, živými plotmi alebo záhradným odpadom.

Riziko zvyšuje nákup rastlín bez dôkladnej kontroly, hustá výsadba krušpánu a ponechanie napadnutých zvyškov po reze. Pri presune rastlín kontrolujte listy, vnútro koruny, pavučinky, trus a skryté húsenice.

Samičky kladú vajíčka v skupinkách najmä na spodnú stranu listov. Vajíčka sa podľa teploty liahnu približne po niekoľkých dňoch. Húsenice prechádzajú viacerými instarmi, najprv sa živia skryto a neskôr otvorene požierajú celé listy a mladé výhonky.

Kuklia sa v hodvábnom zámotku medzi listami alebo na výhonkoch. V podmienkach strednej Európy môže mať škodca zvyčajne dve, v teplejších oblastiach aj viac generácií ročne; počet generácií závisí od priebehu počasia. Prezimujú mladé húsenice, najčastejšie v hodvábnom zámotku medzi spojenými listami. Na Slovensku treba kontrolovať krušpány od jari, intenzívne najmä od mája do jesene.

Najprv potvrďte prítomnosť húseníc, pretože samotné hnednutie krušpánu môže mať aj iné príčiny. Pri slabom napadnutí mechanicky odstráňte húsenice, vajíčka a spradené časti. Silno napadnuté, odumreté výhonky vystrihnite a bezpečne odstráňte.

Pri väčšom výskyte zvoľte integrovaný postup: pravidelná kontrola, mechanické odstránenie, biologický prípravok alebo iný autorizovaný zásah podľa aktuálnej slovenskej etikety. Ošetrenie musí zasiahnuť húsenice ukryté aj vo vnútri kra. Po zásahu pokračujte v monitoringu, pretože prežité húsenice a nová generácia môžu poškodenie obnoviť.

Krušpán s poškodenými, ale živými koreňmi a výhonkami sa môže po odlisten í znova obrašiť. Zabezpečte primeranú pôdnu vlhkosť, neprehnané hnojenie a odstráňte iba skutočne odumreté časti.

Pri menšom napadnutí prehliadnite celý ker, najmä jeho vnútro, a húsenice, vajíčkové skupiny a zámotky ručne odstráňte. Odstránený materiál uzavrite do vreca a zlikvidujte tak, aby sa húsenice nemohli rozšíriť.

• Menšie krušpány možno opatrne vytriasť alebo opláchnuť silným prúdom vody; spadnuté húsenice pozbierajte.
• Pri biologickej ochrane možno zvážiť prípravky na báze Bacillus thuringiensis subsp. kurstaki, ale iba vtedy, ak je konkrétny prípravok v Slovenskej republike autorizovaný pre dané použitie a ak sú húsenice v citlivom mladom štádiu.
• Ošetrujte dôkladne aj vnútorné časti kra, pretože pavučinky chránia húsenice pred zásahom.
• Opakujte kontroly a prípadné ošetrenie podľa etikety; biologické prípravky nepôsobia na vajíčka ani na dospelé motýle.

Od skorej jari do jesene pravidelne rozhrňte husté vetvičky a kontrolujte spodnú stranu listov. Pheromónový lapač môže pomôcť zachytiť začiatok letu samcov, ale nález treba overiť prehliadkou rastliny.

• Nové krušpány izolujte a počas niekoľkých týždňov ich opakovane kontrolujte.
• Nepremiestňujte rastliny ani odrezky z napadnutého miesta.
• Po reze odstráňte pavučiny, húsenice, zámotky a opadané napadnuté zvyšky.
• Udržiavajte koruny vzdušné a pri zálievke smerujte vodu ku koreňom, nie na husté listy.
• Pri každej kontrole sledujte aj opakovaný výskyt po predchádzajúcom zásahu, pretože počas sezóny môže nasledovať ďalšia generácia.

• Najväčšie škody spôsobujú húsenice, nie dospelé motýle.
• Húsenice sa dokážu ukrývať hlboko v hustých, strihaných krušpánových kroch, preto môže byť povrch rastliny ešte zelený, hoci vnútro je silno poškodené.
• Škodca môže prežiť zimu v húsenicovom štádiu chránenom hodvábnym zámotkom medzi listami.
• Niektoré druhy a kultivary krušpánu môžu byť poškodzované rozdielne, no žiadny bežne pestovaný krušpán nemožno považovať za bezpečne odolný bez kontroly.
• Samotné feromónové lapače sú vhodné najmä na sledovanie výskytu samcov; nenahrádzajú kontrolu húseníc a ochranu rastlín.