Proliferácia jablone

Proliferácia jablone je systémové ochorenie spôsobené fytoplazmou „Candidatus Phytoplasma mali“, ktorá žije vo floéme a narúša rast, vývoj kvetov aj tvorbu plodov. Typické sú metlovité zhluky výhonov, zväčšené prílistky, skoré jesenné červenanie listov a malé, slabo vyfarbené jablká. Na Slovensku je dôležitá najmä prevencia zavlečenia a používanie zdravotne overeného množiteľského materiálu.

„Candidatus Phytoplasma mali“ je bunková stena nemajúca fytoplazma, ktorá osídľuje sitkovice floému. Najvýznamnejším hostiteľom je jabloň domáca (Malus domestica), ochorenie je však zdokumentované aj na ďalších druhoch rodu Malus a príležitostne na iných drevinách.

Na Slovensku sa môže vyskytnúť v ovocných sadoch, záhradách aj škôlkach. Výskyt jednotlivých príznakov sa mení podľa odrody, podpníka, veku stromu, teploty a sezóny; samotný vzhľad stromu preto nie je spoľahlivou náhradou laboratórneho testu.

• metlovité zhluky tenkých výhonov, najmä pri vrcholoch konárov alebo na podpníku;
• predčasné rašenie pazušných púčikov, skrátené internódiá a rozetovité zoskupenie listov;
• menšie, jemne a nepravidelne pílkovité listy so zväčšenými prílistkami;
• skoré červenanie listov na jeseň, slabý rast, rednutie koruny a postupné odumieranie konárov;
• kvety môžu byť sterilné, plnokveté alebo sa môžu objaviť nezvyčajné letné kvety;
• plody bývajú malé, sploštené, slabo vyfarbené, menej aromatické a s nápadne dlhými stopkami.

Príznaky môžu byť iba na časti stromu a v niektorých rokoch sa nemusia prejaviť. Podobný vzhľad môžu mať aj iné poruchy rastu, poškodenie podpníka alebo iné fytoplazmy.

Fytoplazma sa prenáša očkami, vrúbľami, vegetatívnymi podpníkmi a iným infikovaným množiteľským materiálom. Významný je aj prenos cicajúcim hmyzom z čeľade cikádovkovitých: najmä Cacopsylla picta, ďalej Cacopsylla melanoneura a s nižšou účinnosťou aj Fieberiella florii.

Vektory získajú patogén pri cicaní floému a po jeho namnožení v tele ho môžu prenášať počas ďalšieho života. Prenos medzi stromami podporujú neošetrené zdroje infekcie, zanedbané sady a používanie necertifikovaného materiálu. Fytoplazma sa bežne nešíri semenami, peľom ani obyčajným mechanickým kontaktom.

Patogén prežíva v sitkoviciach hostiteľskej rastliny a v tele vhodného hmyzieho vektora; mimo nich dlhodobo neprežíva. V zime sa v nadzemných častiach stromu jeho množstvo znižuje a môže sa viac sústreďovať v koreňoch. Na jar sa z koreňov znovu šíri do letorastov, pričom detekovateľnosť a množstvo patogénu bývajú často vyššie od polovice leta do začiatku jesene.

Obe hlavné cikádovky majú spravidla jednu generáciu ročne a prezimujú ako dospelce. Na jabloň sa vracajú koncom zimy alebo na jar, kladú vajíčka a nymfy sa vyvíjajú na mladých listoch. Po infekcii môže uplynúť približne jeden až dva roky, kým sa objavia výrazné príznaky.

Na už infikovanom strome nie je spoľahlivá liečebná metóda, ktorá by fytoplazmu odstránila. Rezanie jednotlivých metlovitých konárov infekciu spravidla nevyrieši, pretože patogén je systémovo rozptýlený v celej rastline. Pri potvrdenom výskyte je najbezpečnejším opatrením odstránenie celého stromu a jeho likvidácia podľa pokynov rastlinolekárskej služby.

Ak je diagnóza neistá, odoberte vzorku z vhodných mladých letorastov, listových stopiek alebo koreňov podľa odporúčania laboratória. Vzorkovanie v nevhodnom termíne môže viesť k falošne negatívnemu výsledku, pretože koncentrácia patogénu v stromoch kolíše.

Pri ekologickom a nízkovstupovom pestovaní je základom sanitácia, zdravý množiteľský materiál, odstraňovanie potvrdených zdrojov infekcie a sledovanie cikádoviek. Proti vektorom možno podľa registrácie a etikety použiť kaolínový film, ktorý sťažuje pristátie a cicanie hmyzu; jeho účinok je preventívny a nenahrádza odstránenie infikovaných stromov.

Vhodné je kombinovať vizuálne kontroly, žlté lepové dosky alebo iné monitorovacie metódy s podporou prirodzených nepriateľov. Biologická ochrana môže znížiť tlak vektorov, ale pri už infikovanej jabloni patogén neodstráni.

• Nakupujte jablone a podpníky zo škôlok s úradne alebo certifikačne overeným zdravotným stavom a s dohľadateľným pôvodom.
• Nové stromčeky kontrolujte pri výsadbe; podozrivé kusy nepresádzajte do sadu a neodoberať z nich vrúble ani očká.
• Pravidelne prehliadajte koruny, podpníky a koreňové výmladky najmä na jar a koncom leta.
• Potvrdené alebo silne podozrivé stromy odstráňte celé, vrátane pňa a podľa možností koreňov; materiál nekompostujte ani nepoužívajte na štepenie.
• Obmedzujte zdroje infekcie v okolí sadu a udržiavajte porast bez zanedbaných jabloní a výmladkov.
• Výskyt podozrivého regulovaného škodlivého organizmu konzultujte s ÚKSÚP a postupujte podľa aktuálnych fytosanitárnych požiadaviek Slovenska.

• Fytoplazma patrí medzi organizmy, ktoré nemožno bežne kultivovať na umelých živných médiách, preto má v názve označenie „Candidatus“.
• Infikované jablone môžu mať jeden rok výrazné príznaky a v ďalšom roku iba slabé alebo takmer nepozorovateľné prejavy.
• Najvýraznejšie symptómy nemusia byť vždy najvhodnejším miestom na odber vzorky, pretože rozdelenie fytoplazmy v strome je nerovnomerné.
• Niektoré zdokumentované hostiteľské nálezy mimo rodu Malus predstavujú skôr doplnkové alebo lokálne epidemiologické zdroje než rovnako významných hostiteľov ako jabloň.