Európska rakovina jabloní

Európska rakovina jabloní je chronické hubové ochorenie spôsobené druhom Neonectria ditissima, známym aj pod starším názvom Neonectria galligena. Najčastejšie napáda jablone, no môže poškodzovať aj hrušky, duly, orechy a ďalšie listnaté dreviny. Do rastliny preniká najmä cez rezné rany, jazvy po opade listov, mrazové trhliny a poranenia pri zbere.

Ochorenie sa v slovenských podmienkach týka najmä jabloní v sadoch, záhradách a škôlkach. Typická je pomaly sa zväčšujúca, vpadnutá rana v kôre s valovitými koncentrickými okrajmi hojivého pletiva. Patogén môže po infekcii zostať dlho latentný, preto sa príznaky niekedy objavia až mesiace alebo roky po založení infekcie.

Pri diagnóze treba odlíšiť bakteriálnu rakovinu, poškodenie mrazom, mechanické poranenie a iné hubové nekrózy. Presné potvrdenie môže vyžadovať laboratórnu izoláciu alebo molekulárnu identifikáciu, najmä pri neobvyklom hostiteľovi.

Na konároch a kmeni vznikajú oválne až nepravidelné, mierne prepadnuté červenohnedé alebo tmavohnedé lézie. Rana sa postupne rozširuje a vytvára nápadné koncentrické valy kalusu. Kôra môže praskať a odlupovať sa.

• Mladý výhonok nad ranou vädne a odumiera.
• Pri obopnutí konára je prerušený tok vody a konár usychá.
• Na starších ranách sa za vlhka môžu objaviť drobné červené plodničky huby.
• Plody môžu mať hnilobu pri kališnej časti alebo sa rozvinie skladová hniloba.
• Infekcia v škôlke môže zostať bez viditeľných príznakov dlhý čas.

Ochorenie sa šíri spórami uvoľňovanými zo starých rakovinových rán, odumretého dreva a napadnutých rezových zvyškov. Prenos podporuje dážď, kvapková závlaha smerujúca na koruny, vlhké jesenné a jarné počasie a náradie používané bez očistenia.

Infekciu uľahčujú najmä jesenné jazvy po opade listov, zimné mrazové trhliny, letný rez, poškodenie pri zbere, krupobitie a poranenie mladého dreva. Riziko zvyšuje aj prehustená koruna, slabé presychanie a dlhodobé ovlhčenie povrchu.

Neonectria ditissima prežíva v starých rakovinových ranách, odumretých konároch a napadnutých zvyškoch dreva. V období vysokej vlhkosti, najmä na jar a na jeseň, vytvára nepohlavné spóry v sporodochiách a pohlavné výtrusné útvary s askospórami.

Konídie sa šíria najmä dažďovými kvapkami na krátke vzdialenosti, zatiaľ čo askospóry môže prenášať vietor. Spóry klíčia na citlivom pletive a prenikajú cez rezné rany, jazvy po opade listov, poranenia pri zbere, mrazové praskliny a ďalšie poškodenia. Nové rakovinové rany sa následne stávajú zdrojom ďalšej infekcie.

Úspech zásahu závisí od skorého odhalenia. Jednotlivé napadnuté konáre vyrežte do zdravého dreva a odstráňte ich zo sadu. Pri rakovine na kmeni možno menšie lézie opatrne vyčistiť až po zdravé pletivo, no hlboké alebo obopínajúce rany majú neistú prognózu.

• Pracujte iba za sucha a nástroje čistite medzi podozrivými stromami.
• Veľké rany zbytočne nerozširujte; dôležitejšie je odstrániť aktívne infikované drevo.
• Po ošetrení sledujte strom počas ďalších sezón, pretože latentná infekcia môže pokračovať.
• Pri opakovaných infekciách zlepšite presychanie koruny, obmedzte poranenia a odstráňte všetky zdroje inokula.
• Ak je napadnutý kmeň, koreňový krčok alebo hlavná kostrová vetva, vyžiadajte si posúdenie odborníkom.

Fungicídy môžu mať význam najmä preventívne na citlivé rany alebo v období infekcie, ale iba podľa aktuálnej slovenskej etikety a registrovaného použitia. Samotný postrek neodstráni už vytvorenú rakovinovú ranu.

Najdôležitejším nechemickým opatrením je odstránenie zdrojov infekcie. Rakovinové konáre vyrežte za suchého počasia do zdravého dreva, ideálne s bezpečným odstupom od viditeľného okraja rany. Silno napadnuté stromy alebo kmene, pri ktorých rana ohrozuje stabilitu či hlavné cievne spojenia, odstráňte.

• Napadnuté drevo neštiepkujte na mulč v sade a nenechávajte ho v blízkosti hostiteľov.
• Náradie po práci s chorým drevom očistite a dezinfikujte podľa bezpečnostných pokynov výrobcu.
• Režte v suchom počasí a vyhnite sa veľkým pahýľom i zbytočne veľkým ranám.
• Chráňte kmene a koruny pred poškodením kosačkou, zverou, viazaním a manipuláciou.
• Uprednostnite zdravý, kontrolovaný sadivový materiál a menej citlivé odrody, ak sú dostupné.

Biologické prípravky alebo prípravky na báze mikroorganizmov používajte iba vtedy, ak sú v Slovenskej republike registrované pre danú plodinu a použitie; ich účinok je preventívny a závisí od správneho načasovania.

Pri zakladaní sadu alebo výsadbe v záhrade používajte zdravé rastliny s bezchybným koreňovým krčkom, kmeňom a konármi. Jablone vysádzajte na vhodné stanovište s dobrým prúdením vzduchu a nepreháňajte dusíkaté hnojenie, ktoré podporuje mäkký, náchylnejší rast.

• Pravidelne kontrolujte kmene, konáre a miesta po reze.
• Odstraňujte mumifikované plody a odumreté konáre.
• Rez plánujte tak, aby rany rýchlo oschli; počas dažďa a tesne pred daždivým obdobím nerežte.
• Minimalizujte poranenia pri zbere a pri údržbe trávnika.
• V období opadu listov a jesenných dažďov venujte osobitnú pozornosť novým infekčným ranám.
• Pri podozrení v škôlke alebo produkčnom sade oddeľte podozrivé rastliny a konzultujte diagnostiku s odborným pracoviskom.

• Starší názov patogénu je Neonectria galligena; v staršej literatúre sa možno stretnúť aj s názvom Nectria galligena.
• Patogén má širší okruh hostiteľov než len jabloň, ale význam a citlivosť sa medzi druhmi a odrodami líšia.
• Infekcia môže byť dlhý čas bez príznakov, čo komplikuje kontrolu škôlkarského materiálu.
• Najväčšie riziko často nevytvára samotná prítomnosť spór, ale kombinácia spór, vlhkosti a čerstvej rany.
• Rakovinová rana sa nedá „zahojiť“ postrekom, ak už patogén prenikol hlboko do dreva.