Krištoľovka obilninová

Krištoľovka obilninová (Laodelphax striatellus) je drobný cicavý škodca tráv a obilnín, ktorý sa vyskytuje aj v Európe vrátane Slovenska. Poškodzuje rastliny cicaním floémovej šťavy, no významnejšie riziko predstavuje ako prenášač viacerých vírusov kukurice, pšenice, jačmeňa a ryže. Pri podozrení je dôležité odlíšiť ju od iných křískovitých a sledovať mladé porasty obilnín.

Krištoľovka obilninová je polyfágny cicavý škodca viazaný predovšetkým na čeľaď lipnicovitých (Poaceae). Dospelce sú zvyčajne približne 3–4 mm dlhé, hnedé až tmavohnedé, s priehľadnými krídlami; nymfy sú menšie a často sa ukrývajú pri báze listov alebo v listových pošvách.

Na Slovensku treba jej výskyt posudzovať najmä v porastoch kukurice, pšenice, jačmeňa, ovsa a na trávnatých okrajoch polí. Samotné cicanie býva pri nízkej početnosti menej nápadné než následné vírusové infekcie. Zistenie hmyzu preto ešte samo osebe nepotvrdzuje vírusové ochorenie.

• jemné žltnutie až oranžovanie listov, vädnutie a spomalenie rastu;
• pri silnom napadnutí hnednutie, presychanie a odumieranie častí porastu označované ako „hopperburn“;
• lepkavá medovica a následný čierny povlak sadzovitých húb;
• pri prenose vírusov pásikavé chlorózy, pruhy, zakrpatenie, deformácie a slabé odnožovanie;
• na kukurici môžu vírusové infekcie vyvolať výrazné zakrpatenie a poruchy vývoja metliny a šúľkov.

Príznaky vírusov sa môžu prekrývať s poškodením herbicídmi, suchom alebo nedostatkom živín. Diagnózu preto treba opierať o nález škodcu, priebeh v ohniskách a podľa potreby laboratórne vyšetrenie.

Škodca prepichuje rastlinné pletivá a cicia floémovú šťavu. Najvýznamnejšie vírusy sa prenášajú pri cicaní z infikovaných tráv alebo obilnín na mladé citlivé rastliny. Zdrojom môžu byť ozimné obilniny, výmrv, trávnaté medze, neobrobené pásy a burinné lipnicovité rastliny.

Dospelce sa môžu premiestňovať medzi porastmi, pričom ich šíreniu napomáha vietor. Riziko rastie pri súvislej krajine s obilninami a kukuricou, pri prekrývaní hostiteľských porastov a pri ponechaní výmrvu a tráv po zbere.

Vývoj je neúplný: z vajíčok sa liahnu nymfy, ktoré prechádzajú piatimi instarmi a postupne dospievajú. V miernom európskom podnebí prezimujú najmä nymfy v neskorších instaroch v tráve, výmrve a na okrajoch polí. Na jar pokračujú vo vývoji, objavujú sa dospelce a samice kladú vajíčka do listových pošiev alebo žiliek hostiteľských tráv.

Počet generácií závisí od počasia a oblasti. Teplejšie podmienky urýchľujú vývoj, zatiaľ čo chladné jarné obdobie ho spomaľuje. Vírus môže v populácii pretrvávať počas vývoja jedinca; prenos na potomstvo cez vajíčka však nie je pri všetkých vírusových vzťahoch rovnaký a nemožno ho všeobecne predpokladať.

Pri náleze treba najprv určiť početnosť a rastovú fázu porastu. Jednotlivé jedince zvyčajne neodôvodňujú zásah. Dôležitejšie je včasné sledovanie mladých porastov, pretože práve v raných fázach môže prenos vírusov spôsobiť najväčšie straty.

• odstrániť alebo zaorať silno napadnuté ohniská a dobrovoľné obilniny, ak to agronomická situácia umožňuje;
• znížiť kontakt mladého porastu s napadnutými trávami a výmrvom;
• zásah proti vektoru zvažovať iba na základe monitoringu, rizika vírusov a miestnych odporúčaní;
• po zásahu pokračovať v kontrole, pretože dospelce môžu do porastu opätovne nalietať.

Pri vírusových ochoreniach neexistuje liečba už infikovanej rastliny; ochrana smeruje na obmedzenie zdrojov infekcie a vektora.

• udržiavať porastové okraje a medze tak, aby neboli zdrojom nadmerného množstva škodcu, pričom sa má zachovať primeraná biodiverzita;
• podporovať pavúky, dravé bzdochy, lienky, zlatoočky a ďalších prirodzených nepriateľov obmedzením zbytočných širokospektrálnych zásahov;
• mechanicky odstraňovať výmrv a burinné trávy pred jarným rozmnožením škodcu;
• využívať zdravé, rýchlo rastúce porasty a vhodnú agrotechniku namiesto preventívnych plošných postrekov;
• biologické prípravky používať iba vtedy, ak sú pre danú plodinu a účel povolené a ich účinnosť zodpovedá konkrétnemu riziku.

• pravidelne kontrolovať mladú kukuricu a obilniny, najmä okraje porastov a miesta pri trávnatých medziach;
• odstraňovať výmrv, samovýsevné obilniny a problematické lipnicovité buriny v okolí porastov;
• po zbere kvalitne zapraviť rastlinné zvyšky a obmedziť prežívanie škodcu na neobhospodarovaných plochách;
• dodržiavať pestré osevné postupy a neumiestňovať citlivé mladé porasty bezprostredne vedľa silne napadnutých obilnín;
• používať zdravé osivo a vyrovnaný porast, ktorý rýchlo zakryje pôdu;
• monitorovať škodcu sklepávaním, sieťou alebo kontrolou bázy listov; pri podozrení na vírus odobrať reprezentatívne vzorky na diagnostiku.

• Najčastejšie hostiteľské rastliny patria medzi trávy; dokumentované sú najmä kukurica, pšenica, jačmeň, ovos a ryža.
• Hospodársky význam škodcu často nespočíva v priamom cicaní, ale v prenose vírusov, napríklad pôvodcov pásikavosti ryže, hrubej zakrpatenosti kukurice a niektorých mozaík obilnín.
• Nymfy aj dospelce sa môžu ukrývať nízko pri báze rastliny, preto ich bežná vizuálna kontrola vrchných listov ľahko prehliadne.
• Vzhľad dospelcov sa môže meniť podľa pohlavia, formy krídel a podmienok; spoľahlivé určenie si môže vyžadovať odbornú entomologickú kontrolu.