Aphanomycesová koreňová hniloba hrachu

Aphanomycesová koreňová hniloba je pôdou prenášané ochorenie hrachu a ďalších bôbovitých rastlín spôsobené oomycétou Aphanomyces euteiches. Najväčšie škody vznikajú v zamokrených, zhutnených pôdach a pri krátkom osevnom postupe. Napadnuté korene mäknú, hnednú a rozpadajú sa; nadzemná časť následne žltne, zaostáva v raste, vädne a pri silnej infekcii odumiera.

Aphanomyces euteiches je pôdny oomycét, ktorý vytvára koreňovú hnilobu hrachu a niektorých ďalších bôbovitých plodín. Ochorenie sa môže objaviť už po vzídení, ale pri neskoršej infekcii bývajú nadzemné príznaky nápadné až v období kvitnutia alebo pri vodnom či živinovom strese.

Na poli sa často vyskytuje v nepravidelných ohniskách, ktoré sa počas sezóny zväčšujú. Samotná diagnóza podľa žltnutia a vädnutia nie je spoľahlivá, pretože podobné príznaky spôsobujú aj Pythium, Fusarium, Rhizoctonia, háďatká alebo premočenie pôdy.

• Korene sú spočiatku sivasté, vodnato presiaknuté a neskôr medovo až karamelovo hnedé, mäkké a rozpadavé.
• Odumierajú jemné korienky a koreňové vlásky; vonkajšia kôra sa dá pri pokročilom napadnutí ľahko zošmyknúť a zostáva len stredný cievny valec.
• Hniloba môže postupovať do hypokotylu a podzemnej časti stonky, ktorá mäkne a hnedne.
• Nadzemná časť zaostáva v raste, spodné listy žltnú od bázy nahor, rastliny vädnú a pri silnom napadnutí predčasne odumierajú.
• Pri skorom napadnutí môže dôjsť k redšiemu porastu alebo úhynu vzchádzajúcich rastlín; struky a semená bývajú menšie a ich počet znížený.

Na potvrdenie pôvodcu je vhodné odobrať čerstvé korene s prechodom medzi zdravým a chorým pletivom a zabezpečiť laboratórne vyšetrenie.

Zdrojom infekcie sú hrubostenné oospóry prežívajúce v pôde a v rozložených zvyškoch napadnutých koreňov. Za vlhka klíčia a vytvárajú sporangia, z ktorých sa uvoľňujú pohyblivé zoospóry. Tie sa vo vodnom filme presúvajú ku koreňom, encystujú, klíčia a prenikajú do koreňovej kôry.

Šírenie podporuje povrchový odtok vody, závlahová voda, presun kontaminovanej pôdy na obuvi, strojoch a náradí, ako aj napadnuté osivo alebo zvyšky rastlín. Krátke opakovanie hrachu a šošovice na tom istom pozemku zvyšuje infekčný potenciál; ochorenie sa môže vyskytovať spolu s inými pôdnymi patogénmi.

Oospóry môžu v pôde prežívať mnoho rokov, podľa pôdnych a klimatických podmienok aj približne desať rokov alebo dlhšie. Po prítomnosti citlivého hostiteľa a dostatku vody klíčia. Sporangia uvoľňujú biflagelátne zoospóry, ktoré krátko plávajú v pôdnej vode, priťahované látkami z koreňových výlučkov.

Po infekcii rastie mycélium medzi bunkami aj v bunkách koreňovej kôry. V napadnutom pletive vznikajú pohlavné orgány a nové oospóry. Po rozklade koreňov sa uvoľňujú späť do pôdy, kde pretrvávajú do ďalšej vhodnej plodiny.

Už rozvinutá hniloba koreňov sa na jednotlivých rastlinách spravidla nedá vyliečiť. Najdôležitejšie je obmedziť ďalší stres: zlepšiť odtok vody, nepracovať v rozmočenej pôde a nepremiestňovať pôdu z napadnutého miesta na zdravé časti pozemku.

Pri pestovaní v záhrade odstráňte silno napadnuté rastliny aj s koreňmi a nedávajte ich do kompostu, ak kompost nedosiahne spoľahlivé hygienizačné podmienky. Pri plošnom výskyte zaznamenajte ohniská, upravte osevný postup a na ďalší rok zvoľte nehostiteľskú plodinu.

Chemická ochrana má pri tomto pôdnom oomycéte obmedzenú a často nepredvídateľnú účinnosť. Prípravky na morenie alebo aplikáciu do pôdy možno použiť iba vtedy, ak sú aktuálne legálne autorizované pre danú plodinu a tento problém v Slovenskej republike.

• Uprednostnite dlhý osevný postup s nehostiteľskými plodinami a vynechajte hrach aj šošovicu z rizikových plôch.
• Pracujte na odvodnení, redukujte zhutnenie a vytvorte rovnomerné, dobre prevzdušnené sejbové lôžko.
• Používajte čisté osivo, čistite obuv, kolesá a náradie po práci v zamorených ohniskách.
• Biologické prípravky s mikroorganizmami môžu mať v pokusoch určitý účinok, no ich výsledok závisí od pôdy, termínu a konkrétneho registrovaného produktu; nepovažujte ich za náhradu drenáže a rotácie.
• Nešírte čerstvú pôdu ani zvyšky koreňov z napadnutých miest do kompostu, záhonov alebo skleníka.

• Na zamorenom pozemku nepestovať hrach ani šošovicu v krátkom intervale; prakticky je vhodný odstup najmenej šesť rokov, pričom medziročné riziko závisí od pôdneho typu, počasia a úrovne zamorenia.
• Pred sejbou odstrániť zhutnenie a vyriešiť drenážne problémy; nevysievať do miest, kde dlhšie stojí voda.
• Použiť zdravé, certifikované osivo a zabrániť prenášaniu pôdy medzi zamoreným a čistým pozemkom.
• Vyberať odrody hrachu s dostupnou toleranciou podľa aktuálnych odporúčaní; úplná a stabilná rezistencia nemusí byť v bežnom sortimente k dispozícii.
• Pri opakovaných problémoch zvážiť pôdny test alebo biologický test infekčného potenciálu pred sejbou.

• Aphanomyces euteiches nie je pravá huba, ale oomycéta, teda organizmus podobný hubám, ktorý vytvára pohyblivé zoospóry.
• Pri silnom napadnutí môže po zošmyknutí koreňovej kôry zostať takmer len stredný cievny valec.
• Nadzemné žltnutie často zaostáva za poškodením koreňov a objaví sa až vtedy, keď koreňový systém nedokáže pokryť potrebu vody a živín.
• Hostiteľská citlivosť sa môže líšiť medzi izolátmi patogéna a odrodami; preto sa údaje o ďalších bôbovitých plodinách nemajú automaticky chápať ako rovnako rizikové pre každý pozemok.