Palmový stonkový vijač (Paysandisia archon)

Palmový stonkový vijač (*Paysandisia archon*) je veľký denný motýľ z čeľade Castniidae, ktorého húsenice vyžierajú vnútorné pletivá paliem. Škodca sa šíri najmä premiestňovaním napadnutého sadivového materiálu. Na palmách spôsobuje piliny v korune, otvory a chodbičky, deformáciu nových listov, vädnutie srdiečka a pri silnom napadnutí aj odumretie celej rastliny.

Paysandisia archon je juhoamerický druh motýľa zavlečený do Európy najmä s dovážanými palmami. V slovenských podmienkach nejde o bežného škodcu vo vonkajšej výsadbe, riziko však predstavuje pri nákupe a prezimovaní náchylných paliem v chránených priestoroch alebo pri dovoze rastlín z oblastí s výskytom.

Dospelce lietajú cez deň a sú nápadné veľkosťou i červenými zadnými krídlami. Húsenice sa po vyliahnutí rýchlo zavŕtavajú do rastliny, preto môže byť napadnutie dlho prehliadnuté.

• piliny alebo vlhký trus v korune, na kmeni či pri báze listových pošiev;
• otvory a chodbičky v listových stopkách, korune alebo kmeni;
• prederavené, ohryzené, skrútené alebo nepravidelne vyrastajúce mladé listy;
• abnormálny vývoj pazušných púčikov a deformácia kmeňa;
• predčasné schnutie najmä stredových listov, slabnutie koruny a postupné odumieranie palmy.

Samotné dierovanie starších listov nie je špecifické; rozhodujúca je kombinácia príznakov s pilinami, dutinami alebo nálezom húsenice či kukly.

Škodca sa na veľké vzdialenosti šíri predovšetkým napadnutými palmami určenými na výsadbu. Larvy a kukly sú ukryté v pletivách, takže vizuálna kontrola môže byť nedostatočná. Dospelé motýle sú aktívne letci a môžu sa šíriť lokálne medzi palmami.

Najvyššie riziko predstavujú veľké, dlhšie pestované palmy s vláknitými listovými pošvami a rastliny pochádzajúce z oblastí s potvrdeným výskytom.

Dospelce sa v teplých oblastiach objavujú približne od mája do septembra, s vrcholom letu v júni a júli. Samičky kladú vajíčka jednotlivo do vlákien v korune alebo pri báze listov. Po vyliahnutí mladé húsenice prenikajú do rastliny a vyžierajú chodbičky vo vnútri listových stopiek, kmeňa a koruny.

Larválne štádium môže trvať približne 10 až 18 mesiacov a larvy prezimujú v pletivách palmy; niektoré môžu prezimovať aj dvakrát. Kukly sa vytvárajú v kokóne z rastlinných vlákien, často blízko výletového otvoru.

Najprv potvrďte diagnózu, pretože podobné poškodenie môžu spôsobovať aj iné škodce paliem. Pri dostupných otvoroch možno opatrne odstrániť napadnuté tkanivo a larvy mechanicky vybrať; rozsiahle zásahy do rastového vrcholu však môžu palmu nenávratne poškodiť.

Pri hodnotných palmách je vhodná odborná kontrola arboristom alebo špecialistom na okrasné rastliny. Ošetrenie musí byť načasované na skryté larválne štádiá a opakované podľa výsledku kontroly, nie iba podľa prítomnosti dospelých motýľov. Silno poškodené alebo odumierajúce rastliny býva bezpečnejšie odstrániť a zlikvidovať kontrolovaným spôsobom.

• Pravidelná vizuálna kontrola koruny a skoré mechanické odstránenie lariev výrazne znižujú šancu ďalšieho vývoja.
• V odbornej praxi sa môžu používať entomopatogénne nematódy alebo iné biologické prípravky aplikované do koruny či chodbičiek; účinnosť závisí od dostupnosti lariev, teploty, vlhkosti a presného spôsobu aplikácie.
• Biologické ošetrenie má zmysel kombinovať so sanitáciou, izoláciou napadnutej palmy a odstránením zvyškov po reze.
• Feromónové lapače nie sú spoľahlivou všeobecnou metódou monitoringu, pretože pre tento druh nebol potvrdený prakticky použiteľný špecifický sexuálny feromón.

• Nakupujte palmy od overených pestovateľov a vyžadujte rastlinolekárske doklady pri materiáli, na ktorý sa vzťahujú.
• Nové palmy držte oddelene od ostatných rastlín a počas niekoľkých týždňov pravidelne kontrolujte korunu, bázy listov a prípadný trus.
• Pri manipulácii nepresúvajte podozrivé rastliny medzi lokalitami; pri podozrení kontaktujte príslušnú rastlinolekársku autoritu na Slovensku.
• Odstraňujte silno napadnuté palmy alebo ich časti tak, aby sa larvy a kukly ďalej nešírili. Odpad nekompostujte.
• V oblastiach s potvrdeným výskytom možno počas letu dospelcov použiť fyzickú ochranu koruny, ak je prakticky vykonateľná.

• Dospelý motýľ je denný a svojím vzhľadom môže pripomínať veľkého motýľa, nie nočného motýľa.
• Rozpätie krídel môže dosahovať približne 8 až 11 cm; zadné krídla majú výraznú červenú kresbu s čiernymi a bielymi škvrnami.
• Vajíčka sú ukryté vo vláknach koruny a larvy sú po väčšinu života endofágne, teda žijú vo vnútri rastliny.
• V Európe bol druh opakovane spájaný s obchodom s palmami určenými na výsadbu.
• Dokumentované hostiteľstvo sa týka paliem z čeľade Arecaceae; citlivosť jednotlivých druhov a význam záznamov sa však medzi regiónmi líšia.