Biela hrdza kapustovitých

Biela hrdza kapustovitých je ochorenie spôsobené oomycétou Albugo candida, ktoré napáda najmä reďkovku, kapusty, kel, brokolicu, horčice a ďalšie kapustovité rastliny. Typickým znakom sú biele, vyvýšené pľuzgierovité ložiská na spodnej strane listov. Pri systémovej infekcii sa deformujú stonky a súkvetia, ktoré môžu zostať sterilné.

Albugo candida je hubovito vyzerajúca, ale taxonomicky oomycétna rastlinná patogénna organizácia. Ochorenie sa označuje aj ako biela hrdza alebo biela pľuzgierovitosť kapustovitých. Na listoch vznikajú najmä na spodnej strane biele až krémové, vyvýšené ložiská sporangíí. Hoci môže byť výskyt lokálny a hospodársky menej významný, silná infekcia znižuje kvalitu listovej zeleniny, deformuje mladé výhonky a poškodzuje kvitnúce rastliny určené na osivo.

Identifikácia hostiteľov nie je úplne univerzálna: A. candida existuje vo viacerých rasách a izolátoch s rozdielnou špecifickosťou voči hostiteľom. Preto sa pri neobvyklom hostiteľovi odporúča laboratórne potvrdenie.

Prvým príznakom bývajú malé bledožlté až svetlozelené škvrny na hornej strane listu. Na spodnej strane sa následne vytvárajú okrúhle až nepravidelné, približne 1–2 mm veľké biele alebo krémové pľuzgierovité pustuly. Po prasknutí pokožky sa uvoľňuje biely práškovitý povlak sporangíí.

• Silne napadnuté listy žltnú, hnednú, vädnú a môžu odumierať.
• Na stonkách a stopkách sa môžu tvoriť pretiahnuté ložiská a zhrubnutia.
• Systémová infekcia spôsobuje skrútenie, hypertrofiu a deformáciu súkvetí; pri reďkovke a niektorých kapustovitých vznikajú takzvané „stagheads“ a kvety môžu byť sterilné.
• Pri niektorých hostiteľoch sa môžu objaviť zdureniny na koreňoch alebo koreňových krčkoch.

Biele pustuly treba odlíšiť najmä od múčnatky, ktorá vytvára skôr súvislý povrchový povlak, a od hálok či poškodenia hmyzom.

Zdrojom infekcie sú oospóry v pôde a zvyškoch rastlín, ako aj napadnuté dobrovoľné rastliny a kapustovité buriny. Sekundárne sa choroba šíri sporangiamI vetrom, dažďom, postrekovou závlahou, kvapkami vody, náradím a dotykom hustého porastu.

Riziko rastie pri dlhom ovlhčení listov, chladných vlhkých nociach, hustej výsadbe, zlej cirkulácii vzduchu a opakovanom pestovaní citlivých kapustovitých na tom istom mieste. Teplejšie slovenské letné obdobia samy osebe nemusia chorobu vylúčiť, ak po nich nasledujú dlhé rosné noci alebo daždivé periódy.

Patogén prezimuje najmä ako hrubostenné oospóry v pôde, rastlinných zvyškoch alebo v infikovaných vytrvalých či dobrovoľne rastúcich hostiteľoch. Na jar alebo počas vhodného vlhkého obdobia oospóry klíčia a vytvárajú infekčné štruktúry.

Na napadnutých tkanivách vznikajú sporangiofory a sporangia, ktoré sa šíria vetrom, dažďovými kvapkami, závlahou, náradím a kontaktom rastlín. Voľná voda podporuje uvoľnenie pohyblivých zoospór; tie klíčia a prenikajú najmä cez prieduchy. V suchších podmienkach môže sporangium klíčiť priamo. Po kolonizácii živého pletiva vznikajú nové pustuly a sekundárne inokulum. Systémová infekcia môže preniknúť do súkvetí a za priaznivých okolností kontaminovať osivo.

Pri prvých lokálnych príznakoch odstráňte napadnuté listy a zlepšite prúdenie vzduchu. Silno napadnuté alebo systémovo deformované rastliny je účelné vybrať celé, aby sa znížilo sekundárne šírenie spór. Náradie po práci očistite.

Na produkčných plochách môže byť fungicídna ochrana vhodná iba vtedy, keď je choroba a príslušná plodina uvedená na platnej slovenskej etikete autorizovaného prípravku. Ošetrenie má najväčší význam preventívne alebo na začiatku infekcie; pri už systémovo deformovaných súkvetiach nemožno očakávať návrat k normálnemu rastu. Rozhodujte podľa monitoringu, pestovateľského systému a ochrannej lehoty.

V ekologickom a malom záhradnom pestovaní je najdôležitejšie znížiť množstvo infekčného materiálu a obmedziť ovlhčenie listov.

• Napadnuté listy a silno choré rastliny odstráňte čo najskôr, vložte ich do uzavretého odpadu a nedávajte ich do domáceho kompostu.
• Po zbere dôkladne odstráňte zvyšky kapustovitých a zlikvidujte dobrovoľné rastliny.
• Odstraňujte hostiteľské buriny, najmä kapustovité buriny na okrajoch záhonov.
• Zavlažujte ku koreňom, nie postrekom na listy, a pracujte v poraste až po oschnutí rosy.
• Dodržujte širší spon a zabezpečte cirkuláciu vzduchu.
• Striedajte kapustovité s nehostiteľskými plodinami; na silno zamorenom pozemku nezaraďujte kapustovité aspoň niekoľko pestovateľských sezón.

Biologické prípravky môžu mať iba doplnkový význam a ich použitie musí byť v súlade s aktuálnou slovenskou registráciou a etiketou.

• Používajte zdravé osivo a sadivo; pri pestovaní na osivo vyraďte rastliny s deformovanými súkvetiami.
• Kapustovité zaraďujte do osevného postupu s nehostiteľskými plodinami a nevracajte ich opakovane na rovnaký záhon.
• Odstraňujte pozberové zvyšky, samovýsevné rastliny a kapustovité buriny ešte pred vytvorením nových pustúl.
• Vyhnite sa večernému kropeniu a dlhodobému ovlhčovaniu listov.
• Porast neprehusťujte a pri nákupe vyberajte odrody s deklarovanou odolnosťou, ak je pre danú plodinu a rasu dostupná.
• Pravidelne kontrolujte spodnú stranu listov, najmä počas vlhkých jarných a jesenných období.

• Albugo candida nie je pravá hrdza; patrí medzi oomycéty, teda organizmy príbuzné skôr pôvodcom plesní než klasickým hrdziam.
• Patogén je obligátny biotrof a na aktívny rast potrebuje živé hostiteľské pletivo.
• Jednotlivé rasy a izoláty môžu mať výrazne odlišnú virulenciu a hostiteľskú špecificitu.
• Najvýraznejšie poškodenie sa často pozoruje na listovej zelenine a na rastlinách pestovaných na semeno, kde deformované súkvetia nemusia vytvoriť životaschopné osivo.