Hnedá škvrnitosť jačmeňa

Hnedá škvrnitosť jačmeňa je významná hubová choroba jačmeňa spôsobená druhom Pyrenophora teres. Na listoch vytvára hnedé nekrotické škvrny; pri sieťovom type sa typicky objavuje jemné priečne a pozdĺžne sieťovanie, zatiaľ čo škvrnitý typ tvorí skôr okrúhle až elipsovité lézie so žltým lemom. Silná infekcia urýchľuje odumieranie listov a môže znižovať úrodu.

Choroba napáda predovšetkým jačmeň siaty (Hordeum vulgare) a môže sa objaviť na ozimných aj jarných porastoch. Najvýraznejšie poškodzuje listy, ktoré sú dôležité pre tvorbu zrna. Pri silnej infekcii lézie splývajú, listová plocha predčasne odumiera a zhoršuje sa nalievanie zrna.

V slovenskej praxi sa používa názov hnedá škvrnitosť jačmeňa; v odbornej literatúre sa často opisuje aj ako sieťovitá škvrnitosť alebo net blotch.

Prvé príznaky sú malé vodnaté až tmavozelené bodky, ktoré sa menia na hnedé nekrotické lézie.

• Sieťový typ: úzke pozdĺžne a priečne hnedé čiary vytvárajú charakteristické sieťovanie, často so žltkastým okolím.
• Škvrnitý typ: okrúhle až elipsovité tmavohnedé škvrny sa spravidla nerozťahujú do výraznej siete a bývajú obklopené chlorotickým lemom.

Lézie môžu splývať do pruhov, postupovať z dolných listov smerom nahor a pri silnom napadnutí zničiť celý list. Ojedinele sa príznaky objavia aj na pošvách, steblách, klasoch alebo zrne. Diagnózu treba odlíšiť najmä od ramuláriovej škvrnitosti, hrdzí, rhynchospóriovej škvrnitosti a iných listových škvŕn.

Pôvodcom je askomycétna huba Pyrenophora teres; staršie zdroje môžu uvádzať jej nepohlavné štádium Drechslera teres. Patogén prežíva najmä na napadnutej jačmennej slame, strnisku, samovýdive a čiastočne aj na osive.

Primárne infekcie vznikajú z infikovaných zvyškov a osiva. Konídie a askospóry sa šíria vetrom a dažďovými kvapkami v poraste. Riziko zvyšuje pestovanie jačmeňa po jačmeni, ponechanie infikovaných zvyškov na povrchu, hustý porast a dlhé obdobie ovlhčenia listov.

Patogén prežíva medzi sezónami v infikovaných rastlinných zvyškoch, na samovýdete a v osive. Na vlhkých zvyškoch vytvára pohlavné orgány a askospóry; na aktívnych léziách sa tvoria konídiá zodpovedné za sekundárne šírenie.

Po vyklíčení spór potrebuje infekcia dostatočne dlhé ovlhčenie listov. Po preniknutí do pletív sa najprv rozvíjajú drobné lézie, neskôr nekrotické sieťované alebo škvrnité plochy. Za priaznivého počasia sa choroba opakovane šíri do nových listov a postupuje do hornej etáže porastu.

Ochrana má byť založená na integrovanej stratégii, nie na jedinom zásahu. Pri zistení prvých príznakov vyhodnoťte ich rozsah, rastovú fázu, citlivosť odrody, predpoklad počasia a význam horných listov pre úrodu.

V konvenčnej produkcii môže byť podľa registrovanej etikety vhodné preventívne alebo skoré foliárne ošetrenie. Účinok býva slabší pri neskorom zásahu do rozsiahle nekrotických plôch. Opakované používanie rovnakej účinnej látky alebo rovnakej mechanistickej skupiny zvyšuje riziko rezistencie, preto treba dodržiavať antirezistentné zásady a striedať mechanizmy účinku podľa aktuálnych odporúčaní.

Na Slovensku rozhodujte výhradne podľa aktuálnej registrácie prípravku pre konkrétnu plodinu a chorobu, platnej etikety a podmienok použitia.

V ekologickom a nízkovstupovom pestovaní je rozhodujúca prevencia: odolná odroda, zdravé osivo, širší osevný postup, obmedzenie samovýdinca a urýchlenie rozkladu pozberových zvyškov. Pomáha aj primeraná hustota porastu, vyrovnaná výživa a hospodárenie s vodou, ktoré znižuje trvanie ovlhčenia listov.

Biologické prípravky alebo ošetrenie osiva používajte iba vtedy, ak sú v Slovenskej republike povolené pre jačmeň a príslušný problém. Ich účinnosť môže byť variabilná a nemali by nahrádzať odolnosť odrody, hygienu a osevný postup.

• Pestujte odrody jačmeňa s dobrou úrovňou odolnosti voči hnedej škvrnitosti; odolnosť však môže byť špecifická voči sieťovému alebo škvrnitému typu.
• Používajte kvalitné, laboratórne kontrolované a podľa možností certifikované osivo.
• Zaraďujte jačmeň po plodinách, ktoré neprenášajú významné množstvo inokula; pri silnom výskyte vynechajte jačmeň aspoň jednu až dve sezóny.
• Obmedzte samovýdivec jačmeňa a nenechávajte infikované zvyšky dlhodobo na povrchu bez rozkladu.
• Vyhnite sa príliš hustému porastu a jednostrannému dusíkatému hnojeniu; vyrovnaná výživa podporuje pevnejší a vzdušnejší porast.
• Porasty pravidelne kontrolujte od vzchádzania do klasenia, najmä po daždivom a vlhkom období.

• Pyrenophora teres sa vyskytuje v dvoch prakticky významných formách: sieťovej a škvrnitej, ktoré môžu vytvárať odlišné príznaky a reagovať rozdielne na odrodovú odolnosť.
• Sieťovanie na listovej lézii je často najlepšie viditeľné pri podržaní listu proti svetlu.
• Huba môže byť prenášaná nielen vzduchom zo zvyškov, ale aj osivom, takže čistota osiva je dôležitá aj pri inak dobrom osevnom postupe.
• V európskych populáciách boli zaznamenané zmeny citlivosti voči niektorým fungicídnym skupinám; účinnosť preto nemožno predpokladať bez ohľadu na lokalitu a históriu ošetrovania.