Žltá mozaika fazule

Žltá mozaika fazule je vírusové ochorenie spôsobené vírusom bean yellow mosaic virus (BYMV), ktoré sa prejavuje kontrastnou žltozelenou mozaikou, škvrnitosťou, kučeravením a deformáciou listov. Najčastejšie sa šíri neperzistentne voškami z infikovaných bôbovitých rastlín a burín. Pri skorom napadnutí môže obmedziť rast, tvorbu strukov aj úrodu.

Žltá mozaika fazule sa najvýraznejšie prejavuje na listoch fazule obyčajnej (Phaseolus vulgaris) kontrastnými svetložltými až zelenými mozaikovými plochami alebo nepravidelným žltnutím. Listy môžu byť zvlnené, vráskavé, stočené nadol a deformované. Pri infekcii v mladom veku rastlina často zaostáva v raste a vytvára menej strukov.

Samotný vzhľad nestačí na spoľahlivé odlíšenie od vírusovej obyčajnej mozaiky fazule, uhorkovej mozaiky, niektorých fyziologických chloróz alebo poškodenia voškami. Pri dôležitých porastoch je vhodné potvrdenie laboratórnym testom ELISA alebo PCR.

• výrazná žltozelená mozaika alebo mramorovanie čepele listov;
• nepravidelné svetlé a tmavozelené plochy, niekedy presvetlenie pletív medzi žilami;
• kučeravenie, miskovité prehnutie nadol, vrásnenie a deformácia listov;
• skrátené internódiá, zhlukovitý vzhľad a zakrpatenie pri skorej infekcii;
• slabšia násada kvetov a strukov, prípadne menší počet semien v struku;
• pri niektorých izolátoch a hostiteľoch aj žilová nekróza alebo odumieranie rastových vrcholov.

Príznaky môžu byť mierne alebo prechodné a výrazne závisia od odrody, izolátu BYMV a počasia. Žltá mozaika býva zreteľnejšia na starších plne vyvinutých listoch.

Pôvodcom je Bean yellow mosaic virus (BYMV), vírus z rodu Potyvirus. V prírode sa šíri predovšetkým voškami neperzistentným spôsobom: voška môže vírus získať pri krátkom nabodnutí infikovanej rastliny a preniesť ho na ďalšiu rastlinu už pri následnom cicaní. Medzi uvádzané prenášače patria napríklad voška maková (Aphis fabae), voška broskyňová (Myzus persicae) a voška hrachová (Acyrthosiphon pisum).

Dôležitým zdrojom infekcie sú viacročné ďateliny, lucerna, viky, hrach, iné bôbovité rastliny a niektoré okrasné hostitele, najmä gladioly. Vírus sa v bežnej fazuli spravidla nepovažuje za významne prenášaný osivom, no pri iných hostiteľoch a konkrétnych izolátoch sa prenos semenami môže líšiť. Mechanický prenos je možný najmä pri manipulácii s niektorými hostiteľmi, ale bežný dotyk zdravých a chorých fazúľ nie je hlavnou cestou šírenia.

BYMV pretrváva v infikovaných viacročných bôbovitých rastlinách, ozdobných rastlinách a niektorých burinách, ktoré môžu prezimovať v podmienkach Slovenska alebo slúžiť ako zdroj inokula počas vegetácie. Na jar a v lete okrídlené vošky migrujú z týchto rastlín na fazuľu a pri krátkom skúšobnom cicaní prenášajú vírus.

Po infekcii sa príznaky zvyčajne objavia až po inkubačnom období, ktorého dĺžka závisí od teploty, odrody a veku rastliny. V poraste sa ochorenie môže šíriť postupne v smere migrácie vošiek. Populácia vošiek preto nemusí byť vysoká a neskorší insekticídny zásah často nezabráni už uskutočnenému prenosu.

Vírusovú infekciu nemožno po preniknutí do rastliny vyliečiť. Jednotlivé silno príznakové alebo zakrpatené rastliny odstráňte čo najskôr, aby zostali menším zdrojom vírusu pre migrujúce vošky. Pri cennej odrode alebo v osivárskom poraste nechajte diagnózu potvrdiť odborným laboratóriom, pretože podobnú mozaiku môžu spôsobovať iné vírusy.

Rastliny s miernymi príznakmi možno ponechať iba vtedy, ak je riziko šírenia malé a nejde o zdrojové rastliny pre ďalší výsev. Úroda z napadnutého porastu nemusí byť úplne stratená, ale skorá infekcia často znižuje rast, počet strukov a kvalitu produkcie.

• odstraňujte napadnuté rastliny a bôbovité buriny ručne alebo mechanicky;
• použite svetlú alebo reflexnú mulčovaciu vrstvu, ktorá môže sťažiť pristávanie vošiek na mladých rastlinách;
• podporujte prirodzených nepriateľov vošiek, napríklad lienky, zlatoočky, pestřenky a parazitické osičky, pestrou výsadbou mimo hustého porastu;
• nepremiestňujte vošky medzi rastlinami pri práci a narábajte najprv so zdravými rastlinami;
• pri malom napadnutí voškami ich zmyte silným prúdom vody, pričom tento krok vírus už nepreruší, ale môže obmedziť ďalšie cicanie;
• uprednostnite odrody s dostupnou deklarovanou odolnosťou a zdravý sadivový materiál.

Biologické a kontaktné prostriedky proti voškám môžu znížiť ich počet, no pri neperzistentne prenášanom BYMV nemusia spoľahlivo zabrániť infekcii, pretože prenos nastáva veľmi rýchlo.

• pestujte zdravé, overené osivo a podľa dostupnosti odrody s deklarovanou odolnosťou alebo toleranciou voči BYMV;
• nezakladajte fazuľu bezprostredne vedľa viacročných ďatelinovín, lucerny, vikov a gladiol;
• udržiavajte okolie porastu bez bôbovitých burín a odstraňujte samovýsevy hostiteľských rastlín;
• počas mája až augusta pravidelne kontrolujte spodné strany listov a rastové vrcholy na výskyt vošiek;
• choré rastliny označte, čo najskôr vytrhnite aj s koreňmi a odstráňte z porastu; nedávajte ich do domáceho kompostu;
• obmedzte prenášanie rastlinnej šťavy medzi rastlinami, najmä pri zaštipovaní a zbere;
• v ďalšej sezóne použite striedanie plôch a nevysievajte fazuľu opakovane do bezprostrednej blízkosti minuloročného porastu.

V podmienkach Slovenska je praktickejšie sústrediť sa na zdravý výsev, odstránenie zdrojov vírusu a včasnú hygienu než na kalendárne insekticídne postreky.

• BYMV patrí medzi potyvírusy a jeho názov môže viesť k zámene s bean common mosaic virus, ktorý vytvára odlišnejšiu svetlozelenú až tmavozelenú mozaiku.
• Hostiteľský okruh je široký a zahŕňa viaceré plodiny, krmoviny, buriny aj okrasné rastliny.
• Voška prenáša neperzistentne získaný vírus pri krátkom skúšobnom vpichu, takže samotné neskoré potlačenie vošiek nemusí zabrániť šíreniu.
• Príznaky na fazuli nie sú úplne špecifické; pri zmiešanej infekcii alebo nezvyčajnom priebehu je laboratórne potvrdenie najistejšie.