Štítnička nebezpečná (červec sanjoský)

Štítnička nebezpečná je drobný cicavý škodca ovocných drevín, okrasných rastlín a niektorých kríkov. Najčastejšie napáda jablone, hrušky, slivky, broskyne, čerešne a ríbezle. Na kôre vytvára husté sivé štítky, na plodoch červenofialové škvrny a pri silnom napadnutí môže oslabiť konáre, spôsobiť ich odumieranie alebo znížiť úrodu.

Štítnička nebezpečná, označovaná aj ako červec sanjoský, patrí medzi významných škodcov jadrovín, kôstkovín, ríbezlí a viacerých okrasných drevín. Samičky a nymfy sú väčšinu života prisaté na kôre, výhonkoch, listoch alebo plodoch a chránia sa okrúhlym sivým až tmavosivým štítkom.

Na Slovensku je najdôležitejšia najmä v zanedbaných alebo silno napadnutých sadoch a pri prenose infikovaným škôlkarským materiálom. Samotný nález niekoľkých štítkov ešte nemusí znamenať hospodársky významný výskyt, husté kolónie však môžu oslabovať mladé konáre a znehodnocovať plody.

• Na konároch a letorastoch sa objavujú početné ploché kruhovité štítky sivej, sivohnedej až čiernej farby.
• Na plodoch, najmä jablkách, hruškách a kôstkovinách, vznikajú červené až purpurové škvrny v okolí miest cicania.
• Listy môžu mať drobné nekrotické škvrny, výhonky sa pri silnom napadnutí deformujú a horšie rastú.
• Silne napadnuté konáre predčasne slabnú a odumierajú; pri mladých stromoch môže dôjsť k výraznému zníženiu vitality.

Štítky sa dajú mechanicky zoškrabnúť, ale pri podozrení na inú štítničku je vhodné potvrdenie odborníkom, pretože podobné príznaky spôsobujú aj iné druhy červcov.

Škodca sa šíri najmä napadnutými sadenicami, vrúbľami a odrezkami. V rámci stromu a medzi susednými rastlinami sa pohybujú najmä prvostupňové pohyblivé larvy – takzvané lezúce larvy. Môže ich preniesť vietor, vtáky, hmyz, náradie alebo kontakt konárov.

Riziko zvyšuje hustá koruna, zanedbaný rez, blízkosť starých napadnutých stromov a používanie neprehliadnutého škôlkarského materiálu. Pri pestovaní v podmienkach Slovenska treba vývoj sledovať podľa priebehu jari a lokálnej teploty; počet generácií sa môže medzi oblasťami líšiť.

V chladnejších oblastiach prezimujú najmä larvy prvého instaru na kôre. Na jar pokračujú vo vývoji, po zvliekaní vznikajú samce a samičky. Samička je živorodá a počas niekoľkých týždňov uvoľňuje pohyblivé larvy, ktoré krátko putujú po rastline a potom sa prisajú.

Po prisatí si larva vytvorí štítok a postupne prechádza ďalšími vývojovými štádiami. V strednej Európe sa zvyčajne vyvíja menej generácií než v teplejších oblastiach; presný termín výskytu lezúcich lariev treba určovať pozorovaním alebo signalizáciou, nie iba kalendárnym dátumom.

Najprv lokalizujte ohniská a určte, či ide o živé kolónie. Jednotlivé napadnuté konáriky možno vyrezať; na mladých stromoch je možné menšie kolónie zotrieť kefkou alebo handričkou bez poškodenia kôry.

Pri väčšom výskyte má zásah najväčšiu šancu na úspech v období pohyblivých lariev, keď ešte nemajú vytvorený pevný štítok. Termín určujte podľa monitoringu a miestnych signalizačných informácií. V predjarnom období môže byť súčasťou integrovanej ochrany ošetrenie vhodným olejovým prípravkom, ak je jeho použitie povolené pre konkrétnu plodinu a škodcu.

Po ošetrení skontrolujte, či na kôre zostávajú živé jedince; prázdne štítky môžu pretrvávať. Pri opakovanom alebo rozsiahlym výskyte v produkčnom sade je vhodná konzultácia s odborníkom na ochranu rastlín.

• Mechanicky odstraňujte napadnuté časti a udržiavajte dôslednú sanitáciu.
• Podporujte prirodzených nepriateľov, najmä dravé lienky rodu Exochomus, zlatoočky a parazitoidné osičky.
• Vyhnite sa zbytočným širokospektrálnym insekticídom a ošetrujte iba po overení škodcu a jeho vývojového štádia.
• V ekologickom pestovaní používajte iba prípravky a pomocné látky povolené v aktuálnom zozname pre danú plodinu a účel; olejové prípravky môžu byť účinné iba pri dobrom pokrytí a správnom termíne.
• Pri nových výsadbách používajte zdravý materiál a neumiestňujte k nim neoverené odrezky alebo stromčeky z neznámeho zdroja.

• Nakupujte certifikované a dôkladne skontrolované ovocné stromčeky, vrúble a okrasné dreviny.
• Pri jesennej a zimnej kontrole prezerajte najmä mladú kôru, vidlice konárov a miesta pri rezných ranách.
• Silno napadnuté letorasty a konáre odstráňte pri reze a vyneste zo sadu; nenechávajte ich v komposte.
• Udržiavajte vzdušnú korunu, primeranú výživu a závlahu, aby stromy lepšie znášali cicanie.
• Počas vegetácie kontrolujte výskyt pohyblivých lariev bielou podložkou, lupou alebo lepkavými monitorovacími pomôckami.
• Obmedzujte širokospektrálne zásahy, ktoré ničia predátorov a parazitoidy červcov.

• Štítnička nebezpečná je mimoriadne polyfágna, ale hospodársky najvýznamnejšie poškodenie sa spája najmä s jadrovinami a kôstkovinami.
• Červené škvrny na plodoch vznikajú v okolí miesta cicania a môžu pretrvávať aj po uhynutí škodcu.
• Najdôležitejším šíriacim štádiom sú krátko pohyblivé prvostupňové larvy, nie dospelá samička ukrytá pod štítkom.
• Starší názov druhu je Quadraspidiotus perniciosus; v modernej taxonómii sa používa meno Diaspidiotus perniciosus.