Čierna hniloba viniča

Čierna hniloba viniča je hubová choroba spôsobená patogénom Guignardia bidwellii, ktorého nepohlavné štádium sa označuje ako Phyllosticta ampelicida. Napáda najmä mladé listy, letorasty, stopky a bobule. Najväčšie škody vznikajú počas teplého a daždivého obdobia, keď sa bobule rýchlo menia na tvrdé, scvrknuté čiernomodré „mumifikované“ plody.

Choroba sa v podmienkach Slovenska môže objaviť najmä vo vlhkých rokoch a v hustých, zle odvetrávaných kroch. Najcitlivejšie sú mladé, ešte rastúce pletivá. Na listoch vznikajú okrúhle hnedasté škvrny s tmavým okrajom a drobnými čiernymi plodničkami. Na bobuliach sa infekcia často prejaví až s odstupom niekoľkých dní až týždňov.

Samotný názov Guignardia bidwellii sa v literatúre používa spolu s názvom Phyllosticta ampelicida, ktorý označuje nepohlavné štádium. Pri podozrení je vhodné odlíšiť chorobu od peronospóry, múčnatky, sivej hniloby a mechanického poškodenia bobúľ.

• Listy: malé okrúhle svetlohnedé až červenohnedé škvrny s tmavým lemom; v strede môžu byť lupou viditeľné čierne pyknídiá.
• Letorasty, stopky a úponky: podlhovasté, vpadnuté tmavé škvrny alebo krátke čierne lézie; pri opásaní pletiva môže časť nad poškodením vädnúť.
• Súkvetia a bobule: napadnuté bobule najskôr hnednú, mäknú alebo sa na nich vytvorí svetlejšia vpadnutá škvrna. Neskôr rýchlo tmavnú, scvrknú sa a vytvoria tvrdé „mumifikované“ bobule s množstvom čiernych plodničiek.
• Pri silnom napadnutí môžu odumierať časti strapcov a úroda sa výrazne znižuje.

Zdrojom infekcie sú najmä mumifikované bobule ponechané na kre alebo na pôde, ďalej napadnuté úponky, listy a odumreté časti letorastov. Na týchto zvyškoch sa vytvárajú plodnice, z ktorých sa pri daždi uvoľňujú askospóry a konídie.

Spóry sa šíria dažďovými kvapkami, stekajúcou vodou a krátkodobo aj vzdušnými prúdmi. Riziko rastie pri dlhom ovlhčení listov a strapcov, teplotách približne 20–27 °C, hustej listovej stene, zlom prúdení vzduchu a pri výskyte starých infekčných zvyškov. K prenosu prispieva aj zavlažovanie postrekom.

Patogén prezimuje v mumifikovaných bobuliach a ďalších napadnutých pletivách. Na jar, po daždi a po obnovení vegetácie, dozrievajú plodnice a uvoľňujú askospóry, ktoré spôsobujú primárne infekcie mladých listov, letorastov a súkvetí. Na nových léziách a mumifikovaných bobuliach sa neskôr tvoria pyknídiá s konídiami.

Počas daždivého vegetačného obdobia môžu konídie opakovane infikovať mladé pletivá. Bobule sú najcitlivejšie od kvitnutia a krátko po odkvitnutí; s postupujúcim vývojom získavajú vyššiu odolnosť, preto je rozhodujúca ochrana v skorej sezóne a počas dlhších dažďových periód.

Silno napadnuté listy, letorasty a celé poškodené strapce odstráňte a zlikvidujte mimo vinohradu. Pri neskorom zistení už fungicídne ošetrenie nevráti poškodené bobule do zdravého stavu; cieľom je chrániť nový rast a zdravé strapce pred ďalšími infekciami.

V profesionálnom vinohradníctve sa ochrana načasúva preventívne podľa fenologickej fázy, predpovede zrážok, dĺžky ovlhčenia a prítomnosti inokula. V podmienkach Slovenska je obzvlášť dôležitá kontrola od rašenia do obdobia po odkvitnutí, keď sú mladé orgány a bobule citlivé. Ošetrenie musí byť súčasťou širšieho programu proti chorobám viniča, nie náhradou za sanitáciu a presvetlenie kra.

V ekologickom a malopestovateľskom režime má najväčší význam dôsledná hygiena: odstránenie mumifikovaných bobúľ, zimný rez, likvidácia napadnutých zvyškov, otvorená listová stena a zavlažovanie ku koreňom. Pri biologickej ochrane možno zvážiť iba registrované mikrobiálne alebo iné nízkorizikové prípravky, ak sú v danej krajine povolené pre vinič a pre príslušný problém. Ich účinnosť je spravidla preventívna a závisí od opakovaného použitia podľa etikety.

Žiadny biologický prípravok nenahrádza odstránenie zdrojov infekcie. Prednosť má kombinácia sanitácie, vhodného termínu rezu, dobrého prúdenia vzduchu a monitorovania po daždi.

• Po zbere odstráňte všetky mumifikované bobule zo strapcov, drôtenky aj pôdy a nedávajte ich do domáceho kompostu.
• Pri zimnom reze odstráňte napadnuté strapiny, úponky a silne poškodené časti dreva.
• Udržiavajte vzdušnú listovú stenu primeraným rezom, vyväzovaním a podľa pestovateľského systému aj včasným odlistnením zóny strapcov.
• Vyhnite sa zavlažovaniu cez listy a strapce; uprednostnite kvapkovú závlahu.
• Kontrolujte vinič od rašenia, najmä po dažďoch, a včas odstraňujte prvé napadnuté časti.
• Pri zakladaní výsadby uprednostnite stanovište s dobrým prúdením vzduchu a odrody alebo podpníkové kombinácie s nižšou náchylnosťou, ak sú vhodné pre daný pestovateľský cieľ.

• Nepohlavné štádium patogénu sa označuje ako Phyllosticta ampelicida, preto sa v diagnostických a odborných zdrojoch môžu objavovať oba názvy.
• Najnebezpečnejšie nie sú vždy prvé listové škvrny, ale nenápadné mumifikované bobule, ktoré zostávajú zdrojom spór pre ďalšiu sezónu.
• Náchylnosť sa líši medzi druhmi, odrodami a genetickými skupinami viniča; odrody Vitis vinifera sú často citlivejšie než niektoré severoamerické druhy a hybridy.
• Príznaky na listoch môžu byť podobné iným škvrnitostiam, preto definitívne určenie druhu patogénu nemusí byť možné iba podľa fotografie.