Priadzovec jabloňový

Priadzovec jabloňový (Yponomeuta malinellus) je špecializovaný škodca jabloní. Mladé húsenice najprv poškodzujú listy jednotlivo, neskôr ich spájajú hodvábnymi vláknami do nápadných hniezd, v ktorých pokračujú v žere. Pri premnožení môžu výhonky úplne odlistiť, najmä na zanedbaných, starších alebo chemicky málo ošetrovaných jabloniach.

Priadzovec jabloňový je drobný nočný motýľ, ktorého larválne štádium poškodzuje najmä jablone. Húsenice sa po vyliahnutí živia v skupinách a postupne vytvárajú rozsiahle pavučinové hniezda medzi listami a mladými výhonkami.

Najväčšie škody vznikajú v máji a júni, keď húsenice intenzívne požierajú listovú plochu. Zdravé, dobre rastúce stromy zvyčajne poškodenie znášajú, opakované alebo úplné odlistenie však znižuje vitalitu a môže ovplyvniť tvorbu zásob na ďalšiu sezónu.

• Na mladých listoch sa objavujú drobné okienkovité požerky a neskôr skeletovanie medzi žilnatinou.
• Húsenice spájajú listy a výhonky jemným hodvábnym vláknom do bielych až sivastých pavučinových hniezd.
• Vnútri hniezda sa nachádzajú žltkasté až sivasté húsenice s tmavými bodkami a tmavou hlavou.
• Pri silnom výskyte zostávajú výhonky takmer bez listov; poškodené listy hnednú a zasychajú.
• Hniezda a poškodenie sa často sústreďujú na koncoch mladých výhonkov.

Šírenie zabezpečujú najmä dospelé motýle a premiestňovanie vajíčok alebo mladých lariev na sadivovom materiáli. Výskyt podporujú zanedbané jablone, husté koruny a neodstránené napadnuté výhonky.

Premnoženie býva výraznejšie tam, kde boli prirodzení nepriatelia opakovane potlačení neselektívnymi insekticídmi. Samotný vietor nie je hlavný mechanizmus šírenia, pretože larvy zostávajú počas žeru prevažne v spoločných hniezdach.

V podmienkach Slovenska má spravidla jednu generáciu ročne. Samičky kladú vajíčka v skupinách na mladšie konáriky a prikrývajú ich ochranným povlakom. Vaj��ka prezimujú na kôre.

Mladé húsenice sa liahnu na jar, krátko po rašení jabloní. Najprv sa živia na povrchu alebo v mladých listoch, potom vytvárajú väčšie spoločné pavučinové hniezda. Po dorastení sa kuklia voľne zavesené v hodvábnych zámotkoch na listoch alebo pri hrubšej kôre. Dospelce lietajú najmä v lete a po spárení zakladajú ďalšiu generáciu vajíčok.

Najprv určte, či ide skutočne o priadzovca jabloňového, pretože podobné pavučinové hniezda vytvárajú aj iné húsenice. Pri malom počte hniezd je najúčinnejšie ich mechanické odstránenie.

Pri rozsiahlejšom výskyte ošetrujte čo najmladšie húsenice po dôkladnej kontrole koruny. Prípravok musí byť v Slovenskej republike aktuálne autorizovaný pre jabloň a príslušného škodcu; dodržte etiketu a zohľadnite ochranu opeľovačov. Po ošetrení skontrolujte účinnosť a podľa potreby odstráňte zvyšné pavučinové hniezda.

Po úplnom odlistení strom nepreťažujte ďalším rezom ani dusíkatým hnojením. Zabezpečte primeranú zálievku počas sucha a sledujte obnovu listov.

Pri menšom výskyte odstrihnite celé pavučinové hniezda spolu s húsenicami a vložte ich do uzavretého odpadu; nekompostujte ich. Na menších stromoch možno hniezda opatrne odstrániť ručne alebo prúdom vody, aby húsenice nezostali v korune.

V období liahnutia mladých húseníc možno podľa etikety použiť biologický prípravok na báze Bacillus thuringiensis kurstaki, ak je v Slovenskej republike autorizovaný pre jablone a daného škodcu alebo príslušnú skupinu škodcov. Účinok je najlepší na malé húsenice; staršie húsenice ukryté v pavučine sa zasahujú horšie.

Zachovávajte kvitnúce pásy a úkryty pre užitočný hmyz a vyhýbajte sa zbytočným širokospektrálnym zásahom.

• V zime a skoro na jar kontrolujte mladé konáriky a odstraňujte viditeľné vajíčkové štítky alebo napadnuté konce výhonkov.
• Udržiavajte korunu jablone vzdušnú pravidelným rezom a odstraňujte silno napadnuté výhonky.
• Od mája pravidelne prezerajte mladé listy a zasiahnete čo najskôr, keď sú húsenice ešte malé a hniezda obmedzené.
• Likvidujte odstrihnutý materiál mimo kompostu.
• Pri výsadbe používajte dôveryhodný, kontrolovaný sadivový materiál a nepresúvajte napadnuté konáriky medzi lokalitami.

• Hodvábne hniezda môžu pri silnom napadnutí pokryť celé konce výhonkov a vytvoriť dojem, že strom je obalený pavučinou.
• Dospelý motýľ je biely s množstvom čiernych bodiek; rozpätie krídel býva približne 15–20 mm.
• Na jabloni sa môžu podobne prejavovať aj iné drobné motýle, preto samotná prítomnosť pavučiny nie je absolútnym dôkazom druhu.
• V prirodzených podmienkach populácie obmedzujú parazitoidy a predátory; širokospektrálne postreky ich môžu zničiť a podporiť následné premnoženie škodcu.