Entomosporiová škvrnitosť listov

Entomosporiová škvrnitosť listov je hubová choroba ružovitých drevín spôsobená organizmom Entomosporium mespili, dnes taxonomicky uvádzaným najmä ako Diplocarpon mespili. Na listoch vytvára drobné červenofialové až hnedé škvrny s tmavými bodkami, pri silnom napadnutí spôsobuje žltnutie a predčasný opad listov. Najviac sa šíri počas vlhkých, daždivých období.

Choroba napáda najmä dreviny z príbuzenskej skupiny jabloňovitých, napríklad hrušky, dule, hlohy, mišpule, fotínie, tavoľníkovce, ohnivce a muchovníky. Na Slovensku môže byť významná predovšetkým v daždivých rokoch, v hustých výsadbách a na stanovištiach s pomalým osychaním listov.

Samotné škvrny nemusia rastlinu zahubiť, ale opakovaný silný opad listov znižuje vitalitu, tvorbu zásob a okrasnú hodnotu. Pri ovocných druhoch sa môžu vytvárať aj škvrny na plodoch. Určenie iba podľa farby škvŕn nie je úplne spoľahlivé, pretože podobne sa môžu prejavovať chrastavitosť, iné listové škvrnitosti, poškodenie roztočmi alebo abiotické stresy.

• Na mladých listoch sa objavujú drobné okrúhle červené, purpurové až červenohnedé bodky.
• Škvrny sa zväčšujú, tmavnú a môžu splývať do väčších hnedofialových plôch; často majú žltkastý alebo červený lem.
• V strede starších škvŕn bývajú drobné tmavé až čierne útvary. Za vlhka sa v nich môžu vytvárať svetlé krémové masy konídií, viditeľné najmä lupou.
• Silno napadnuté listy žltnú, červenajú a predčasne opadávajú; opad často začína v spodnej časti koruny.
• Na hruškách, duliach a niektorých ďalších hostiteľoch sa môžu objaviť podobné preliačené škvrny na plodoch a lézie na mladých výhonkoch.

Pôvodcom je huba Entomosporium mespili, ktorej akceptované meno je Diplocarpon mespili. Zdrojom infekcie sú najmä napadnuté opadané listy, pretrvávajúce škvrny na neopadaných listoch a podľa hostiteľa aj lézie na mladých konárikoch alebo plodoch.

Konídie sa šíria predovšetkým dažďovými kvapkami a postrekovou závlahou. Riziko rastie pri opakovanom ovlhčení listov, hustej korune, zlom prúdení vzduchu a počas chladnejšieho daždivého jarného alebo jesenného počasia. Choroba sa môže šíriť medzi rôznymi náchylnými ružovitými drevinami v jednej záhrade.

Huba prezimuje v infikovaných opadaných listoch a na niektorých hostiteľoch aj v léziách na výhonkoch alebo v listoch, ktoré zostali na vždyzelených rastlinách. Na jar dažďová voda uvoľní a prenesie výtrusy na mladé, citlivé listy. Po infekcii sa prvé viditeľné škvrny môžu objaviť približne za 4–9 dní.

Na škvrnách vznikajú nové výtrusné ložiská, takže počas vlhkého jarného a letného počasia prebiehajú opakované infekčné cykly. Na úspešnú infekciu je potrebné dlhšie ovlhčenie listov; zdroje uvádzajú približne 6 hodín, pričom 8–12 hodín predstavuje priaznivejšie podmienky. Mladé rozvíjajúce sa listy bývajú citlivejšie než úplne vyzreté.

Napadnuté listy sa nedajú vyliečiť; cieľom je obmedziť tvorbu nových infekcií a znížiť množstvo prezimujúceho inokula. Pri prvých príznakoch odstráňte silno napadnuté listy a výhonky, ak tým rastlinu nadmerne neoslabíte, a upravte zavlažovanie i hustotu koruny.

Na cenných alebo opakovane silno napádaných rastlinách môže byť potrebná preventívna ochrana mladých listov pred dlhšími daždivými obdobiami. Ošetrenie má význam pred infekciou alebo na začiatku rizikového obdobia, nie ako spôsob odstránenia už vzniknutých škvŕn. Pri ovocných drevinách treba zohľadniť ochrannú lehotu, fázu rastu a určenie prípravku pre konkrétnu plodinu.

Najpraktickejšia nechemická ochrana spočíva v sanitácii, obmedzení ovlhčovania listov, presvetlení koruny a vo výbere menej náchylných hostiteľov. Napadnuté opadané listy pravidelne zhrabte a odvezte z porastu alebo zlikvidujte podľa miestnych pravidiel.

Biologické prípravky a pomocné látky používajte iba vtedy, ak je konkrétny produkt registrovaný alebo povolený pre danú plodinu a účel v Slovenskej republike. Výťažky, domáce postreky a „posilňovače“ nemajú pri tejto chorobe rovnakú úroveň overenia ako registrované prípravky a nemali by nahrádzať sanitáciu a správny režim závlahy.

• Na jeseň dôkladne odstráňte opadané napadnuté listy spod stromov a krov; nepoužívajte ich ako mulč ani do domáceho kompostu, ak kompost nedosahuje podmienky na spoľahlivú hygienizáciu.
• Rastliny vysádzajte s dostatočnými rozstupmi a udržiavajte koruny vzdušné. Pri reze odstráňte zahusťujúce, poškodené a silno napadnuté výhonky.
• Zavlažujte ku koreňom, ideálne ráno, nie cez listy. V menších záhradách je vhodná kvapková alebo priesaková závlaha.
• Vyhnite sa nadmernému dusíkatému hnojeniu a prelievaniu, ktoré podporujú mäkký bujný rast a pomalšie osychanie porastu.
• Pri novej výsadbe uprednostnite menej náchylné druhy alebo kultivary, ak sú pre dané stanovište dostupné a vhodné.

• Entomosporium mespili je staršie anamorfné meno; v súčasnej taxonómii sa často používa meno Diplocarpon mespili.
• Choroba má široký, ale nie neobmedzený okruh hostiteľov v rámci ružovitých; náchylnosť sa líši podľa druhu a kultivaru.
• Pri fotíniách môžu na rastline zostať infikované listy aj počas zimy, zatiaľ čo pri opadavých hostiteľoch sú významným zdrojom infekcie najmä opadané listy.
• Viditeľné tmavé bodky v strede škvŕn sú výtrusné štruktúry, nie vajíčka ani trus hmyzu.