Monilióza kôstkovín

Monilióza kôstkovín je významná hubová choroba marhúľ, višní, čerešní, sliviek, broskýň a ďalších druhov rodu Prunus. Monilinia laxa počas daždivého kvitnutia preniká cez kvety do letorastov a spôsobuje ich náhle vädnutie a odumieranie. Neskôr môže cez poranenia napadnúť plody, ktoré hnednú, hnijú a menia sa na infekčné múmie.

Monilinia laxa je patogénna vreckatá huba napádajúca predovšetkým kôstkoviny. Na jar môže spôsobiť odumieranie kvetov, rodivého obrastu a mladých letorastov; počas dozrievania sa prejavuje hnedou hnilobou plodov.

Pri infekcii kvetov huba prerastá cez bliznu, semenník a kvetnú stopku do dreva. Napadnuté kvety často zhnednú a zostávajú visieť, zatiaľ čo letorasty vädnú a usychajú. Rozsah poškodenia sa medzi rokmi výrazne mení podľa priebehu počasia v období kvitnutia.

Na začiatku kvitnutia alebo krátko po ňom jednotlivé kvety náhle vädnú, hnednú a zasychajú. Okvetné lístky môžu zostať určitý čas prichytené, takže napadnuté súkvetia pôsobia ako po spálení. Zasychanie postupuje cez kvetnú stopku do mladého letorastu.

Na letorastoch a konárikoch vznikajú pretiahnuté hnedé nekrotické miesta, často s glejotokom na rozhraní zdravého a odumretého pletiva. Pri silnej infekcii odumiera celý krátky rodivý obrast alebo časť konára.

Na plodoch sa objavujú mäkké hnedé škvrny, ktoré sa rýchlo zväčšujú. Povrch býva pokrytý sivobéžovými, často kruhovo usporiadanými vankúšikmi so sporami. Plody opadávajú alebo vysychajú a zostávajú na strome ako scvrknuté múmie.

Hlavným zdrojom infekcie sú mumifikované plody, zaschnuté kvety a napadnuté výhonky ponechané na strome alebo pod ním. Konídie sa šíria najmä dažďom a kvapôčkami vody, pričom infekcia je pravdepodobnejšia pri dlhom ovlhčení kvetov.

Šírenie podporujú poranenia od obaľovačov a iného hmyzu, krupobitie, praskanie plodov, rezné rany a mechanické poškodenie pri zbere. Riziko zvyšuje aj hustá koruna, slabé prúdenie vzduchu a stanovište s pomalým osychaním.

Huba prežíva najmä v mumifikovaných plodoch, zaschnutých kvetoch a napadnutých konárikoch. Za vhodných podmienok na nich vytvára konídie, ktoré sú zdrojom ďalších infekcií.

Počas kvitnutia sa spóry šíria dažďovými kvapkami a infikujú najmä dlho ovlhčené kvety. Z kvetu môže mycélium preniknúť do letorastu a dreva. Na plody huba preniká predovšetkým cez poranenia spôsobené obaľovačmi, osami, krupobitím alebo praskaním.

Napadnuté tkanivá postupne usychajú alebo hnijú. Mumifikované plody a odumreté časti zostávajú na strome či pod ním a zabezpečujú prezimovanie a nový infekčný potenciál v ďalšej sezóne.

Napadnuté kvety, letorasty a konáriky vyrežte čo najskôr, pričom rez veďte do zjavne zdravého dreva. Silno napadnuté alebo mumifikované plody odstráňte ručne. Pri reze za sucha znižujete riziko roznosu infekcie kvapkami vody.

Pri opakovanom výskyte v slovenskom sade je rozhodujúce preventívne načasovanie ošetrenia na obdobie kvitnutia, najmä pred daždivou epizódou a podľa citlivosti odrody. Ošetrenie plodov má význam najmä v období, keď hrozí praskanie alebo poškodenie a keď je prípravok podľa etikety autorizovaný pre danú plodinu a účel.

Neopakujte bez potreby rovnaký mechanizmus účinku. Konkrétny program musí vychádzať z aktuálne platnej autorizácie v Slovenskej republike, etikety prípravku, ochrannej lehoty a ochrany včiel.

V ekologickom a nízkovstupovom pestovaní je najdôležitejšia hygiena sadu. Počas vegetácie vystrihujte odumierajúce letorasty a konáriky niekoľko centimetrov pod viditeľným poškodením, ideálne za suchého počasia. Odrezané časti nekompostujte v bežnom záhradnom komposte, ak sa v ňom nedosiahne spoľahlivá hygienizácia.

Pred pučaním odstráňte všetky múmie, zaschnuté kvety a napadnuté konáriky zo stromu aj z pôdy. Korunu pravidelne presvetľujte, aby po daždi rýchlejšie osychala. Pri povolenom ekologickom pestovaní možno zvážiť meďnaté alebo registrované mikrobiálne prípravky, vždy však iba podľa aktuálnej slovenskej etikety a s ohľadom na riziko poškodenia kvetov a opeľovačov.

• V predjarí odstráňte zo stromov aj z pôdy všetky mumifikované plody a zaschnuté napadnuté časti.
• Pri reze vyrežte napadnuté výhonky až do zdravého dreva; náradie priebežne čistite a dezinfikujte.
• Udržiavajte vzdušnú korunu a neumiestňujte kôstkoviny do trvalo zamokrených alebo zle vetraných polôh.
• Obmedzujte poškodenie plodov obaľovačmi, osami a krupobitím; poškodené plody priebežne odstraňujte.
• Počas kvitnutia sledujte predpoveď dažďa a vývoj kvetov. Pri citlivých odrodách a opakovanom výskyte plánujte ochranu preventívne, nie až po rozsiahlych príznakoch.

• Marhuľa patrí medzi najcitlivejšie hostiteľské dreviny pri infekcii kvetov, zatiaľ čo intenzita napadnutia sa medzi rokmi mení podľa počasia.
• Huba zvyčajne ľahšie infikuje poškodené plody než úplne neporušenú šupku.
• Jedna mumifikovaná slivka alebo višňa ponechaná v korune môže byť významným zdrojom konídií počas ďalšej sezóny.
• V Slovenskej republike sa Monilinia laxa vyskytuje spolu s ďalšími druhmi rodu Monilinia, preto samotný vzhľad hniloby nemusí vždy spoľahlivo určiť druh.