Našli ste mladú sojku? Kedy potrebuje pomoc a čo urobiť

Mladá sojka, ktorá práve opustila hniezdo, nemusí ešte lietať ako dospelý vták. Často poskakuje po zemi, šplhá po nízkych konároch, má kratší chvost a pri pokuse o let iba preletí krátku vzdialenosť. Môže pôsobiť nemotorne, no stále je súčasťou prirodzeného vývoja.

Takéto mláďa sa nazýva vylietané mláďa. Rodičia ho zvyčajne naďalej kŕmia a sledujú z blízkeho okolia. Dospelá sojka sa však nemusí priblížiť, kým človek stojí pri mláďati. Niekedy odletí na strom, ukryje sa v korune a vráti sa až po tom, ako záhrada stíchne.

Typické znaky zdravého vylietaného mláďaťa

• má telo takmer alebo úplne pokryté perím,
• dokáže stáť, chodiť, poskakovať alebo sa zachytiť pazúrikmi,
• reaguje na okolie a snaží sa ukryť,
• nemá viditeľné krvácanie ani zlomeninu,
• krídla drží prirodzene pri tele,
• v okolí sa nachádzajú stromy, kríky alebo hustejšia vegetácia, kam sa môže ukryť.

Krátky chvost, riedke páperie alebo slabý let preto ešte nemusia znamenať problém. Mláďatá vtákov často strávia niekoľko dní na zemi či v nízkej vegetácii, kým získajú dostatok sily a obratnosti.

Ak mladá sojka vyzerá zdravo a nie je v bezprostrednom nebezpečenstve, najlepšou pomocou býva odstup. Odíď aspoň na niekoľko desiatok metrov, schovaj sa za okno alebo za roh domu a sleduj situáciu z diaľky. Prítomnosť človeka môže rodičov odradiť od návratu.

Nesnaž sa mláďa chytať, fotografovať zblízka ani kontrolovať každých pár minút. Tým ho môžeš zbytočne vystresovať a zároveň oddialiť príchod rodičov. Ak máš psa, drž ho na vôdzke alebo ho dočasne nepúšťaj do časti záhrady. Mačku nechaj v interiéri, najmä počas denného svetla, keď rodičia mláďa najčastejšie kŕmia.

Čo môžeš urobiť bez odnášania vtáka

• odveď deti a domácich miláčikov z jeho blízkosti,
• odstráň z okolia voľne položené predmety, o ktoré by sa mohlo poraniť,
• ak je na otvorenom trávniku, umožni mu ukryť sa v blízkom kríku alebo pod živým plotom,
• pozoruj ho z takej vzdialenosti, aby ťa rodičia nevnímali ako hrozbu,
• nesnaž sa rodičom pomáhať prikrmovaním mláďaťa.

Vodu ani potravu mu nepodávaj. Mladé vtáky majú špecifické nároky a nesprávne jedlo alebo tekutina podaná do zobáka môže spôsobiť vdýchnutie. O potravu sa za normálnych okolností postarajú rodičia.

Vylietané mláďa môže skončiť na chodníku, príjazdovej ceste, pri rušnej komunikácii alebo v priestore, kam sa pravidelne dostáva pes či mačka. Vtedy je rozumné zasiahnuť, ale iba v nevyhnutnom rozsahu.

Opatrne ho prenes do hustého kríka, pod živý plot alebo na nízky konár v bezprostrednej blízkosti nálezu. Ideálne miesto by malo byť v dosluchu pôvodnej lokality. Rodičia ho totiž vyhľadávajú podľa hlasu a orientujú sa na známom území. Neodnášaj ho do inej časti obce, do lesa ani do domu.

Na mláďa môžeš siahnuť. Rozšírený mýtus, že rodičia ho po ľudskom dotyku opustia, sa pri bežných spevavcoch nepotvrdzuje. Dôležité však je manipuláciu skrátiť na minimum a potom miesto opustiť.

Odborníka kontaktuj vtedy, keď nejde iba o prirodzenú nemotornosť, ale o známky zranenia, vážneho oslabenia alebo ohrozenia. Pri sojke môže byť problém na prvý pohľad nenápadný, preto sleduj najmä správanie a držanie tela.

Varovné príznaky

• viditeľné krvácanie, otvorená rana alebo obnažené tkanivo,
• visiace, neprirodzene vytočené alebo nepohyblivé krídlo,
• výrazné krívanie, neschopnosť stáť alebo opakované padanie na bok,
• ťažké dýchanie, výrazná malátnosť alebo nereagovanie na okolie,
• zatvorené oči a nehybnosť aj po tom, čo sa k vtákovi priblížiš,
• zjavné poranenie po útoku mačky alebo psa,
• náraz do okna, po ktorom vták nevie odletieť alebo sa správa dezorientovane.

Osobitne vážny je kontakt s mačkou. Aj keď na vtákovi nevidíš ranu, môže mať drobné poranenia alebo byť v šoku. V takom prípade čo najskôr zavolaj záchrannej stanici alebo pracovníkom ochrany prírody a riaď sa ich pokynmi.

Ak odborník odporučí dočasný odber, priprav pevnú kartónovú škatuľu s vetracími otvormi. Na dno vlož papierové utierky alebo hladkú látku, aby sa vták nešmýkal. Nepoužívaj voľné vlákna, sieťovinu ani materiál, do ktorého by sa mohli zachytiť pazúriky.

• Vtáka chyť pokojne a bez naháňania po miestnosti.
• Krídla drž pri tele, netlač však na hrudník, aby mohol dýchať.
• Ulož ho do škatule a tú zatvor.
• Škatuľu nechaj na tichom, tmavšom a pokojnom mieste pri bežnej izbovej teplote.
• Nedávaj mu vodu ani jedlo a nepodávaj žiadne lieky.
• Čo najskôr telefonicky kontaktuj odborné záchranné zariadenie.

Vtáka zbytočne nevyberaj zo škatule a nepokúšaj sa skúšať jeho let. Odborník potrebuje vedieť, kde a kedy si ho našiel, čo sa stalo a aké príznaky si pozoroval. Užitočná môže byť aj fotografia miesta a vtáka, ak ju dokážeš urobiť bez ďalšieho stresovania.

Pri zranenom alebo inak hendikepovanom voľne žijúcom vtákovi sa obráť na najbližšiu chovnú či rehabilitačnú stanicu. Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky zverejňuje kontakty a mapu záchranných zariadení podľa miesta nálezu. Pred odvozom si vždy telefonicky over, kam vtáka priniesť a či zariadenie zabezpečí výjazd.

Ak nevieš nájsť správny kontakt, prípadne ide o naliehavú situáciu, môžeš volať na číslo 112 a oznámiť nález zraneného chráneného živočícha. Operátor ťa môže nasmerovať na príslušné záchranné pracovisko. Pri bežnom zdravom vylietanom mláďati však tiesňovú linku nevyužívaj.

Sojka je voľne žijúci vták, preto si ju neber domov „na pár dní“ bez konzultácie. Domáca starostlivosť môže narušiť prirodzený vývoj, navyknúť mláďa na človeka a skomplikovať jeho návrat do prírody.

• Odnesenie zdravého mláďaťa domov: pripravíš ho o rodičovskú starostlivosť práve v čase, keď sa učí prežiť.
• Čakanie priamo pri vtákovi: rodičia môžu zostať ukrytí, kým neodídeš.
• Podávanie chleba, mlieka alebo vody: nevhodná potrava môže narušiť trávenie a voda sa môže dostať do dýchacích ciest.
• Umiestnenie do klietky: klietka neposkytuje bezpečie pred stresom ani odborné podmienky.
• Premiestnenie príliš ďaleko: rodičia ho nemusia nájsť a mláďa stratí kontakt s pôvodným teritóriom.
• Spoliehanie sa na vzhľad: aj vták s pekným perím môže byť po náraze vážne zranený, preto sleduj jeho správanie.

Najviac nálezov mláďat prichádza počas teplejších mesiacov, keď mladé vtáky opúšťajú hniezda a rodičia ich ešte kŕmia. V slovenských záhradách je to často obdobie od neskorej jari do leta, no presný termín závisí od počasia a priebehu hniezdenia.

Pomôže, ak si vopred vytipuješ pokojný krík alebo hustý živý plot, kam možno v prípade nebezpečenstva mláďa premiestniť. Počas tohto obdobia tiež obmedz strihanie kríkov, kontroluj psa pred vypustením do záhrady a skús mačku nechať doma najmä v čase, keď sú vtáky najaktívnejšie.

Ak máš veľké presklené plochy, zviditeľni ich vonkajšími nálepkami, závesnými prvkami alebo inými vzormi umiestnenými na vonkajšej strane skla. Znížiš tým riziko nárazov dospelých vtákov aj mláďat, ktoré sa ešte len učia lietať.

Keď nájdeš mladú sojku na zemi, nemusíš sa hneď cítiť bezmocne ani konať unáhlene. Najprv sa pozri, či je operená, pohyblivá a bez viditeľného zranenia. Ak áno, dopraj jej priestor, ochráň ju pred domácimi zvieratami a sleduj ju z diaľky.

Zasiahni iba vtedy, keď je v bezprostrednom nebezpečenstve, alebo keď pozoruješ jasné známky poranenia či vážneho oslabenia. V takom prípade je najbezpečnejšou cestou odborná rada záchrannej stanice, nie domáce experimentovanie. Tvoj pokojný a premyslený postup môže mláďaťu pomôcť viac než unáhlená „záchrana“.