Bakteriálna rakovina kôstkovín

Bakteriálna rakovina kôstkovín spôsobená baktériou Pseudomonas syringae pv. morsprunorum napáda najmä druhy rodu Prunus, predovšetkým čerešne a slivky. Prejavuje sa odumieraním púčikov a kvetov, škvrnami na listoch, rakovinovými léziami na konároch, vädnutím výhonkov a často aj výronmi gleja. Najviac sa šíri počas chladného, daždivého počasia a cez poranenia.

Patogén je súčasťou komplexu baktérií spôsobujúcich bakteriálnu rakovinu a odumieranie výhonkov na kôstkovinách. Najvýznamnejšími hostiteľmi sú čerešňa sladká, čerešňa višňová a slivka; citlivosť sa môže výrazne líšiť podľa druhu, odrody, podpníka a konkrétneho bakteriálneho izolátu.

V slovenských podmienkach je riziko vyššie v chladných a daždivých obdobiach, najmä na mladých stromoch, v hustých výsadbách a na stanovištiach s častým ovlhčením listov a kôry. Choroba môže zostať lokálna, ale pri napadnutí kmeňa alebo hlavných konárov vedie k postupnému chradnutiu až úhynu stromu.

• Na jar sa púčiky neotvárajú alebo po vypučaní hnednú a odumierajú; kvety a mladé výhonky môžu náhle vädnúť.
• Na listoch vznikajú drobné vodnaté až mastno pôsobiace škvrny, ktoré hnednú, zasychajú a môžu vypadávať.
• Na jednoročnom dreve, konároch alebo kmeni sa tvoria pretiahnuté tmavé rakovinové lézie. Pod kôrou býva drevo hnedé až červenohnedé.
• Z poranených miest často vyteká jantárový až hnedastý glej. Konáre nad léziou vädnú a odumierajú.
• Na plodoch sa môžu objaviť preliačené nekrózy alebo hnilobné miesta, ale tento príznak nie je špecifický.

Podobné príznaky spôsobujú aj Pseudomonas syringae pv. syringae, Pseudomonas avellanae pv. morsprunorum, hubové rakovinotvorné patogény, mrazové poškodenie a škodcovia. Pri hospodársky významnom náleze je vhodná izolácia baktérie alebo molekulárne vyšetrenie.

Baktéria prežíva na povrchu rastlín a v rakovinových ložiskách, odkiaľ sa šíri dažďovými kvapkami, stekajúcou vodou, infikovaným rozmnožovacím materiálom a kontaminovanými nástrojmi. Do pletív preniká cez prirodzené otvory, jazvy po opade listov, lenticely, poškodené púčiky, praskliny po mraze, miesta po reze a rany po hmyze.

Najnebezpečnejšie sú dlhšie obdobia chladu, dažďa a vysokej vzdušnej vlhkosti. Riziko zvyšuje rez počas vlhkého počasia, jesenné dusíkaté hnojenie podporujúce mäkký rast, premočená pôda, mechanické poškodenie kôry a výsadba citlivých stromov na nevhodnom stanovišti.

Baktéria môže prežívať epifyticky na povrchu zdravých orgánov alebo v starších rakovinových léziách. Po ochladení, daždi, mraze alebo vytvorení rany sa dostáva do pletív a množí sa v medzibunkových priestoroch. Na jar infikuje najmä púčiky, kvety a mladé výhonky; počas vegetácie môže kolonizovať nové poranenia.

V priebehu leta môže byť rast príznakov menej nápadný, no patogén zostáva v dreve. Na jeseň a počas vlhkých období po opade listov vznikajú nové infekčné miesta. Vývoj závisí od rasy alebo izolátu, hostiteľskej odrody a priebehu počasia; presný infekčný cyklus sa preto medzi lokalitami líši.

Najprv overte diagnózu, pretože glejotok a odumieranie konárov majú viac príčin. Pri lokalizovaných léziách odrežte napadnutý konár v suchom počasí s bezpečným presahom do viditeľne zdravého dreva. Každý rez dezinfikujte podľa hygienického pracovného postupu a nástroje čistite medzi stromami.

Pri lézii na kmeni, na podpníku alebo na hlavnom konári býva mechanické vyrezanie neisté a strom môže zostať zdrojom infekcie. Silno napadnuté alebo opakovane chradnúce mladé stromčeky je často praktickejšie odstrániť aj s koreňovým krčkom a nahradiť zdravým materiálom.

Ochrana je predovšetkým preventívna: sanitácia, obmedzenie rán, vhodný termín rezu, dobré prúdenie vzduchu a šetrná výživa. Ošetrenia majú zmysel len v rámci miestne overeného integrovaného programu a spravidla neodstránia baktériu z už kolonizovaného dreva.

• Najspoľahlivejším nechemickým opatrením je odstránenie zdrojov infekcie, dezinfekcia náradia a likvidácia napadnutých odrezkov.
• Podporujte rýchle osychanie koruny presvetľovacím rezom, primeraným sponom a zavlažovaním ku koreňom namiesto postreku listov.
• Biologické prípravky s prospešnými mikroorganizmami možno skúšať iba vtedy, ak sú v Slovenskej republike registrované alebo povolené pre dané použitie a ich etiketa uvádza príslušnú plodinu a problém. Účinok proti tejto baktérii nemusí byť konzistentný.
• Meďnaté alebo iné prípravky nepovažujte automaticky za ekologické riešenie; môžu poškodiť pletivá a pri opakovanom používaní zaťažovať pôdu. Rozhodujte sa podľa etikety, rizika fytotoxicity a miestneho programu IPM.

• Nakupujte zdravý, spoľahlivo identifikovaný výsadbový materiál a pri zakladaní sadu uprednostnite odrody a podpníky s lepšou toleranciou podľa miestnych skúseností.
• Vysádzajte na vzdušné, dobre odvodnené stanovište; vyhýbajte sa mrazovým kotlinám a miestam s dlhým zasychaním kôry.
• Rez vykonávajte za suchého počasia, ideálne po období aktívneho jarného rastu podľa druhu a pestovateľského systému. Náradie dezinfikujte medzi podozrivými a zdravými stromami.
• Odstraňujte odumreté konáre a rakovinové ložiská až do zdravého dreva; odrezky vyneste zo sadu a zlikvidujte, nie kompostujte.
• Obmedzte poranenia kôry, nadmerné dusíkaté hnojenie a zavlažovanie nad korunou. Kontrolujte hmyz a inú príčinu poškodenia pletív.
• Po silnom krupobití alebo mraze sledujte stromy a riaďte sa aktuálnymi odporúčaniami regionálnej rastlinolekárskej služby.

• Názov pathovaru morsprunorum sa v novšej taxonomickej literatúre často uvádza v kombinácii Pseudomonas amygdali pv. morsprunorum, zatiaľ čo EPPO a mnohé diagnostické zdroje používajú pôvodné meno Pseudomonas syringae pv. morsprunorum.
• Staršie označenia rasy 1 a rasy 2 nezodpovedajú úplne jednoduchej praktickej diagnóze; moderné genomické práce ukazujú rozdielnu hostiteľskú špecificitu a virulenciu izolátov.
• Na jednej rastline sa môžu súčasne vyskytovať viaceré druhy a pathovary pseudomonád, preto samotný vzhľad rakoviny neurčuje pôvodcu.
• EPPO uvádza ako hostiteľský okruh rod Prunus, pričom konkrétne štúdie dokumentujú infekcie čerešní sladkých a višní, sliviek a ďalších kôstkovín.