Askochytová pleseň cíceru

Askochytová pleseň cíceru je závažné hubové ochorenie cíceru baranieho, ktoré spôsobuje patogén Didymella rabiei, známy aj v konídiovom štádiu ako Ascochyta rabiei. Na listoch, stonkách a strukoch vytvára hnedé nekrotické škvrny s typickými tmavými pyknídiami. V daždivom a chladnejšom období sa môže rýchlo šíriť a výrazne znížiť úrodu aj kvalitu osiva.

Askochytová pleseň cíceru patrí medzi najvýznamnejšie choroby cíceru baranieho (Cicer arietinum). Patogén môže infikovať rastliny od vzchádzania až po dozrievanie a napáda listy, stopky, stonky, struky aj semená.

Typickým diagnostickým znakom sú svetlohnedé až hnedé nekrotické škvrny, v ktorých sa vytvárajú drobné čierne pyknídiá často usporiadané v sústredných kruhoch. Pri silnej infekcii dochádza k odlisteniu, lámaniu stoniek, zasychaniu strukov a k výrazným stratám úrody.

• Na listoch a lístkoch vznikajú okrúhle až oválne svetlohnedé alebo hnedé škvrny.
• V starších škvrnách sa objavujú drobné tmavé, mierne vystupujúce pyknídiá; ich sústredné usporiadanie je veľmi charakteristické.
• Na stopkách a stonkách sa tvoria podlhovasté tmavohnedé lézie, ktoré môžu stonku opásať a spôsobiť jej zlomenie.
• Napadnuté struky majú hnedé nekrotické škvrny, zhoršené nasadenie semien a predčasne zasychajú.
• Semená môžu byť sfarbené, scvrknuté alebo bez vonkajších príznakov, hoci nesú infekciu.
• Pri napadnutí mladých rastlín sa môže objaviť vädnutie, zahnívanie bázy stonky a odumieranie podobné padaniu klíčiacich rastlín.

Samotné škvrny nie sú úplne špecifické; potvrdenie diagnózy si môže vyžadovať laboratórne vyšetrenie, najmä pri zámene s inými škvrnitosťami strukovín.

Zdrojom infekcie je predovšetkým napadnuté osivo a infikované pozberové zvyšky cíceru. Z nich sa uvoľňujú konídiá a pri vhodných podmienkach aj askospóry. Spóry sa šíria dažďovými kvapkami, vetrom na krátke vzdialenosti, mechanickou manipuláciou a kontaminovanou technikou.

Riziko výrazne rastie pri opakovanom pestovaní cíceru na tom istom pozemku, pri hustých porastoch, dlhom ovlhčení listov a pri daždivom počasí počas kvitnutia a tvorby strukov. Infekciu podporuje aj prenášanie osiva z napadnutého porastu.

Didymella rabiei prežíva ako mycélium, pyknídiá a za vhodných podmienok aj pseudotéciá v napadnutom osive a rastlinných zvyškoch. Počas vlhkého počasia sa z pyknídií uvoľňujú konídiá; z pseudotécií sa môžu uvoľňovať askospóry, ktoré zakladajú primárne infekcie.

Po dopade na vlhký povrch cíceru spóry klíčia a prenikajú do pletív. Prvé príznaky sa môžu objaviť už po niekoľkých dňoch, následne sa v léziách vytvárajú nové pyknídiá a vzniká sekundárny infekčný cyklus. Patogén je najaktívnejší pri miernych teplotách a dlhšom ovlhčení; pri suchom počasí sa šírenie spomaľuje.

Pri prvých podozrivých príznakoch označte ohnisko a skontrolujte celý porast, najmä spodné listy, stonky a struky. Silno napadnuté rastliny možno v malom pestovateľskom meradle odstrániť a bezpečne zlikvidovať; nekompostujte ich v komposte, ktorý nedosahuje hygienizačné teploty.

V produkčných porastoch sa ochrana opiera o preventívne ošetrenie osiva a v rizikových obdobiach o včasnú fungicídnu ochranu podľa monitoringu, počasia a miestnej signalizácie. Ošetrenie už silno napadnutého porastu nemusí obnoviť poškodené pletivá, ale môže obmedziť sekundárne šírenie. Striedajte účinné látky a mechanizmy účinku, aby ste znižovali riziko rezistencie.

• Používajte zdravé osivo a neuchovávajte osivo z porastu s príznakmi choroby.
• Uplatňujte dlhší osevný postup a nepestujte cícer opakovane na tej istej parcele.
• Znižujte množstvo infekčných zvyškov dôkladným zberom a podporou ich rozkladu.
• Zlepšite prúdenie vzduchu v poraste vhodným sponom a vyhnite sa zavlažovaniu na list.
• Využívajte odrody s vyššou toleranciou a pravidelný monitoring namiesto kalendárnych zásahov.
• Biologické prípravky používajte iba vtedy, ak sú v Slovenskej republike registrované alebo povolené pre danú plodinu a účel; ich účinnosť proti tomuto patogénu môže byť premenlivá.

• Vysievajte certifikované, zdravotne testované a podľa dostupnosti morené osivo z dôveryhodného zdroja.
• Dodržiavajte viacročný osevný postup; cícer nevracajte na rovnaký pozemok v krátkych intervaloch.
• Uprednostnite odrody s deklarovanou toleranciou alebo vyššou odolnosťou, pričom rátajte s tým, že účinnosť rezistencie sa môže medzi populáciami patogéna líšiť.
• Vyhnite sa príliš hustému porastu a podmienkam, ktoré predlžujú ovlhčenie listov.
• Pravidelne kontrolujte porast najmä od vzchádzania do kvitnutia a počas tvorby strukov.
• Napadnuté rastliny nevyužívajte na produkciu osiva. Po zbere odstráňte alebo kvalitne zapracujte zvyšky tak, aby sa urýchlil ich rozklad.
• Obmedzte presun pôdy a zvyškov medzi napadnutými a zdravými parcelami a čistite mechanizáciu.

• Didymella rabiei a Ascochyta rabiei označujú rôzne štádiá a historické taxonomické poňatia toho istého pôvodcu; v praxi sa často používa názov Ascochyta rabiei.
• Najspoľahlivejším terénnym znakom bývajú tmavé pyknídiá v kruhoch vo vnútri hnedých lézií.
• Patogén môže prežívať v rastlinných zvyškoch niekoľko rokov, preto krátky osevný postup často nestačí.
• Hoci boli v literatúre hlásené aj infekcie niektorých ďalších druhov, hospodársky významný a najlepšie potvrdený hostiteľ predstavuje cícer baraní; zoznam alternatívnych hostiteľov sa medzi zdrojmi líši.
• Choroba býva zvlášť ničivá v rokoch s daždivým počasím počas kvitnutia a nalievania strukov.