Cikádka viničová

Cikádka viničová (Empoasca vitis) je drobný svetlozelený škodca viniča, ktorého nymfy aj dospelce cicajú rastlinné šťavy zo spodnej strany listov. Poškodenie sa prejavuje svetlými bodkami, žltnutím bielych odrôd alebo červenaním modrých odrôd, neskôr zasychaním okrajov a predčasným opadom listov. Výskyt podporuje teplé a suché počasie.

Dospelce sú malé, štíhle a zelené, zvyčajne približne 3–4 mm dlhé; nymfy sú bezkrídlové a pri vyrušení sa rýchlo pohybujú do strany. Najčastejšie ich nájdeme na spodnej strane listov viniča. Samotný výskyt niekoľkých jedincov ešte nemusí znamenať hospodársky významné poškodenie. Diagnózu treba odlíšiť od iných zelených cikádok, roztočov a fyziologického žltnutia.

Na listoch vznikajú drobné svetlé až žltkasté bodky a škvrny, ktoré sa môžu zlievať do väčších plôch. Pri bielych odrodách viniča býva typické žltnutie medzi žilnatinou a na okrajoch listov, pri modrých odrodách skôr červenanie až hnedočervené sfarbenie.

Okraje listov môžu pôsobiť ako obhorené, pletivá zasychajú a pri silnom napadnutí listy predčasne opadávajú. Na spodnej strane možno nájsť pohyblivé bledozelené nymfy, dospelce a niekedy aj prázdne kožky po zvliekaní. Poškodenie býva nápadnejšie v hornej alebo strednej časti zálistkov a letorastov, kde sa škodca sústreďuje.

Podobné príznaky môžu spôsobovať iné cikádky, roztoče, sucho, nedostatok draslíka alebo vírusové a fytoplazmové ochorenia. Rozhodujúce je preto skontrolovať spodnú stranu listov a podľa možnosti škodcu fotograficky alebo entomologicky potvrdiť.

Škodca sa do vinohradu dostáva migráciou dospelcov z okolitej trvalej vegetácie a následne sa rozmnožuje na listoch viniča. Populácie podporujú teplé, suchšie a dlhšie stabilné obdobia, najmä ak je porast prehustený alebo sa výskyt včas nesleduje.

Riziko môže byť vyššie pri vinohradoch susediacich s krovinami, ružami, brečtanom či ihličnanmi, ktoré slúžia ako úkryt alebo zimovisko. Daždivé a chladnejšie obdobia zvyčajne znižujú prežívanie a aktivitu, no presný tlak škodcu závisí od mikroklímy a susednej vegetácie.

V podmienkach Európy sa na viniči podľa oblasti a priebehu počasia vyvíjajú približne 2 až 4 generácie ročne. Samičky prezimujú najmä ako oplodnené dospelce mimo vinohradu, v trvalej vegetácii, napríklad na ihličnanoch, brečtane, ružiach alebo kroch.

Na jar, často od konca apríla do mája, prilietajú na mladé listy viniča a kladú vajíčka do pletív pri žilkách na spodnej strane listov. Vajíčka sa za vhodných podmienok liahnu približne po 5–10 dňoch. Nymfy prechádzajú piatimi vývojovými štádiami a na dospelce dorastajú približne za 3–4 týždne.

Prvá generácia sa objavuje spravidla v júni, ďalšia od júla do augusta a v teplejších oblastiach môže nasledovať čiastočná tretia generácia. Od septembra dospelce postupne opúšťajú vinohrad a vyhľadávajú zimné úkryty. Termíny sa na Slovensku posúvajú podľa lokality, nadmorskej výšky a priebehu sezóny.

Pri slabom výskyte často postačuje monitoring, úprava listovej steny a ochrana prirodzených nepriateľov. Pri opakovanom alebo silnom napadnutí zamerajte zásah na nymfy na spodnej strane listov, pretože tie sú menej pohyblivé než dospelce. Ošetrenie musí byť načasované podľa monitoringu a fenológie viniča, nie iba podľa prítomnosti jednotlivých dospelcov.

V profesionálnom vinohrade postupujte podľa aktuálnych slovenských metodík integrovanej ochrany a rozhodovacieho systému pre vinič. Ak sa príznaky nezhodujú s nálezom cikádky, overte aj výskyt roztočov, nedostatku draslíka, sucha a fytoplazmóz; samotné sfarbenie listov nie je dostatočné na spoľahlivú diagnózu.

Najprv potvrďte prítomnosť škodcu prehliadkou spodnej strany listov, najmä od mája do augusta. Kontrolujte viac miest vinohradu a okrajové rady, pretože cikádky často migrujú medzi vinohradom a okolitou vegetáciou.

• Udržiavajte vyrovnanú, vzdušnú listovú stenu primeraným osečkovaním, odstraňovaním prebytočných zálistkov a reguláciou burín bez nadmerného stresovania viniča.
• Podporujte prirodzených nepriateľov obmedzením širokospektrálnych zásahov a zachovaním ekologicky hodnotných, neinvazívnych prvkov na okraji vinohradu. Neodstraňujte automaticky všetku sprievodnú vegetáciu, pretože môže poskytovať zdroje pre parazitoidy, ale zároveň monitorujte, či sa nestáva významným zdrojom škodcu.
• V malej výsadbe možno jednotlivé nymfy zmyť silným prúdom vody zo spodnej strany listov a silno poškodené listy odstrániť, ak tým výrazne neznížite asimilačnú plochu.
• Pri ekologickom pestovaní sa rozhodujte podľa monitoringu a miestnych metodík; biologická účinnosť prirodzených nepriateľov je premenlivá a nemala by sa vydávať za zaručenú eradikáciu.

• Od začiatku vegetácie pravidelne prehliadajte spodnú stranu listov, predovšetkým okrajové rady a mladšie listy.
• Zaznamenávajte počet nýmf a dospelcov, rozsah poškodenia a vývoj počasia; zásah voľte až po potvrdení významného výskytu podľa odporúčania miestnej poradenskej služby alebo metodiky integrovanej ochrany viniča.
• Udržiavajte primerane otvorenú listovú stenu a vyrovnanú výživu i závlahu, aby vinič lepšie znášal poškodenie; neprehnojujte dusíkom.
• Po zbere odstráňte nadmerne napadnuté listy iba v rozsahu, ktorý neohrozí zásobenie kra viniča, a udržiavajte porast bez zbytočne zanedbaných úkrytov priamo pri koreňových krčkoch.
• Pri zakladaní vinohradu zohľadnite okolitú vegetáciu, ale neodstraňujte plošne všetky živé okraje bez posúdenia ich významu pre prirodzených nepriateľov.

• Poškodenie nevzniká obžieraním listov, ale prepichovaním pletív a cicaním štiav; preto sú typické jemné bodky, chloróza a neskôr okrajové nekrózy.
• Nymfy sa pri vyrušení často pohybujú do strany, čo je užitočný pozorovací znak pri kontrole spodnej strany listov.
• Vajíčka a nymfy môžu napádať drobné prirodzené nepriatele, najmä mimaridné parazitoidy rodu Anagrus. Zachovanie vhodnej vegetácie na okraji vinohradu môže podporiť ich výskyt, hoci účinok závisí od miestnych podmienok.
• Hospodársky význam napadnutia nie je každý rok rovnaký. Menší výskyt môže zostať bez merateľného vplyvu, zatiaľ čo silné napadnutie v suchom období znižuje funkčnú listovú plochu a môže zhoršiť vyzrievanie dreva a dozrievanie úrody.