Antraknóza fazule

Antraknóza fazule je závažné hubové ochorenie spôsobené druhom Colletotrichum lindemuthianum. Najčastejšie napáda fazuľu obyčajnú a za chladného, daždivého alebo dlhodobo vlhkého počasia môže poškodiť klíčne listy, stonky, listové žilky, struky aj semená. Typickým znakom sú vpadnuté hrdzavočervené až čierno ohraničené škvrny, často s ružovým výtrusným povlakom.

Antraknózu fazule spôsobuje huba Colletotrichum lindemuthianum, ktorá patrí medzi významné patogény fazule v miernom a vlhkom podnebí. Najdôležitejším hostiteľom je fazuľa obyčajná (Phaseolus vulgaris); ochorenie sa môže objaviť aj na fazuli šarlátovej (Phaseolus coccineus) a podľa niektorých zdrojov na ďalších druhoch rodu Phaseolus, pričom staršie záznamy o vzdialenejších hostiteľoch nemusia byť taxonomicky spoľahlivé.

Na Slovensku je riziko najvyššie v porastoch s častými dažďami, rosou, hustým zápojom a pomalým osychaním listov. Silná infekcia môže znížiť počet a kvalitu strukov aj klíčivosť osiva.

Prvé príznaky sa môžu objaviť už na klíčnych listoch a hypokotyle ako drobné tmavohnedé až čierne škvrny. Na stonkách a stopkách vznikajú pretiahnuté hrdzavohnedé, vpadnuté lézie, ktoré môžu rastlinu zaškrtIť.

Typickým diagnostickým znakom na listoch sú hranaté tehlovočervené až purpurové škvrny na spodnej strane pozdĺž žiliek; neskôr tmavnú až černejú. Na strukoch sa tvoria vpadnuté hrdzavočervené až čierne škvrny s tmavým okrajom. Vo vlhku sa v ich strede môže objaviť lososovoružová až ružová masa výtrusov. Podobné lézie sa môžu vytvoriť aj na semenách.

Najdôležitejším zdrojom býva infikované alebo nedostatočne vyčistené osivo. Huba prežíva aj v napadnutých pozberových zvyškoch fazule. Konídie sa šíria dažďovými kvapkami, postrekom zo závlahy, vetrom hnaným dažďom, náradím, mechanizáciou, rukami a odevom pri práci vo vlhkom poraste.

Riziko výrazne zvyšuje pestovanie náchylnej odrody, opakované pestovanie fazule na tom istom mieste, hustý porast a zavlažovanie postrekom. Pri vizuálne podobných škvrnách treba vylúčiť inú antraknózu, bakteriózu alebo poškodenie herbicídom; spoľahlivé určenie druhu môže vyžadovať laboratórnu diagnostiku.

Patogén prežíva medzi pestovateľskými rokmi v infikovanom osive a v zvyškoch napadnutých rastlín. Po zvlhčení vytvára na léziách acervuly a konídie. Tie sa pri daždi alebo zavlažovaní prenášajú na mladé tkanivá fazule, klíčia na ich povrchu a prenikajú do rastliny.

Ochorenie má prechodnú bezpríznakovú fázu, po ktorej vznikajú viditeľné lézie a nové výtrusné ložiská. Pri dlhom ovlhčení listov a strukov sa infekčné cykly opakujú rýchlo; chladné až mierne teplé a daždivé počasie je spravidla priaznivejšie než horúce suché podmienky.

Silno napadnuté rastliny a struky priebežne odstráňte, vložte do odpadu určeného na likvidáciu a nekompostujte ich v domácom komposte. Nepracujte medzi rastlinami, keď sú mokré, pretože tým podporíte mechanické rozširovanie výtrusov.

Pri prvých príznakoch v poraste zhodnoťte rozsah infekcie, počasie a plánovaný termín zberu. V ďalšej sezóne použite zdravé osivo, vhodnú odrodu a preventívne kultúrne opatrenia. Pri osive alebo neobvyklom priebehu je vhodné vyžiadať si diagnostiku v akreditovanom rastlinolekárskom laboratóriu.

Najspoľahlivejším nechemickým prístupom je kombinácia zdravého osiva, rezistentnej odrody, dlhšej rotácie, likvidácie pozberových zvyškov a obmedzenia ovlhčovania listov. Biologické prípravky môžu mať preventívny účinok, ale ich výsledok závisí od konkrétneho registrovaného produktu, odrody, termínu aplikácie a priebehu počasia.

Ak používate prípravok povolený v ekologickej produkcii, overte jeho aktuálnu registráciu pre konkrétnu plodinu a ochorenie v Slovenskej republike. Nenahrádza hygienu osiva ani osevný postup.

• Vysievajte certifikované, zdravotne kontrolované osivo s deklarovanou nízkou rizikovosťou antraknózy.
• Vyberajte odrody s dostupnou rezistenciou alebo zvýšenou toleranciou; odolnosť nemusí pokrývať všetky fyziologické rasy patogéna.
• Dodržiavajte aspoň dvoj- až trojročný osevný postup bez fazule a ďalších potenciálne náchylných druhov rodu Phaseolus.
• Po zbere odstráňte alebo kvalitne zaorajte napadnuté zvyšky a nenechávajte choré struky na osivo.
• Uprednostnite kvapkovú alebo pôdnu závlahu pred postrekom a pracujte v poraste až po oschnutí listov.
• Zabezpečte primeraný spon, cirkuláciu vzduchu a vyváženú výživu bez nadmerného dusíka.

• Antraknóza fazule patrí medzi ochorenia, pri ktorých môže jediný napadnutý osivový materiál založiť ohnisko v celom poraste.
• Purpurovočervené až čierne žilky na spodnej strane listu sú často viditeľné skôr než typické škvrny na strukoch.
• Na starších léziách sa vo vlhku tvorí ružová masa konídií, ktorá napomáha rozpoznaniu ochorenia.
• Patogén má viacero fyziologických rás, preto rezistencia odrody nemusí byť úplná vo všetkých pestovateľských oblastiach.
• Staršie literárne údaje uvádzajú širší okruh hostiteľov, no moderné molekulárne revízie podporujú najmä väzbu na druhy rodu Phaseolus.