Piliarka čerešňová

Piliarka čerešňová (*Caliroa cerasi*) je drobný blanokrídlovec, ktorého slizké larvy poškodzujú listy čerešní, hrušiek, sliviek a ďalších ružovitých drevín. Na listoch zoškrabujú hornú pokožku a pletivá medzi žilnatinou, takže vzniká typická „kostra“ listu. Pri slabom výskyte strom zvyčajne toleruje poškodenie bez zásahu.

Dospelý jedinec je malá tmavá piliarka so svetlejšími časťami tela. Hospodársky významnejšie sú larvy, ktoré sa živia na listoch hrušiek, čerešní a ďalších hostiteľov z čeľade ružovitých (Rosaceae).

Mladé larvy sú tmavozelené až čierne, lesklé a pokryté slizom. Napriek vzhľadu nejde o slimáky ani húsenice, ale o larvy blanokrídlovca. Výskyt býva často lokálny a prirodzení nepriatelia ho môžu výrazne obmedziť.

• Na hornej strane listu vznikajú priesvitné, neskôr hnednúce plochy medzi žilkami.
• Pri silnom poškodení zostáva z listu takmer iba žilnatina – typická skeletizácia.
• Na listoch možno nájsť slizké beznohé alebo slabo článkované larvy, širšie v prednej časti.
• Silne napadnuté listy môžu predčasne hnednúť a opadávať; mladé alebo oslabené stromčeky reagujú citlivejšie.

Poškodenie spôsobuje žer lariev, nie dospelé piliarky. Samičky vkladajú vajíčka jednotlivo alebo v malých skupinách do listového pletiva, často na jeho spodnej strane. Po vyliahnutí larvy prechádzajú po listoch a zoškrabujú epidermis a mezofyl medzi žilkami.

Šírenie podporuje blízkosť napadnutých ovocných a okrasných ružovitých drevín. Zámenu s poškodením slimákmi možno vylúčiť podľa toho, že larvy piliarky sa zdržiavajú priamo na listoch a vytvárajú takmer pravidelnú skeletizáciu.

Prezimuje spravidla dorastená larva v pôde, kde si vytvára komôrku a na jar sa kuklí. Dospelce sa v podmienkach strednej Európy objavujú približne od mája do júna. Vajíčka sú uložené do listov a larvy sa vyvíjajú niekoľko týždňov.

Podľa priebehu počasia a miestnych podmienok môže nasledovať druhá generácia počas leta; počet generácií však kolíše podľa regiónu a sezóny. Dorastené larvy padajú na pôdu, kde pokračujú v premene a neskôr prezimujú.

Pri niekoľkých larvách zvyčajne postačí mechanické odstránenie. Ak sa poškodenie rýchlo zväčšuje, sledujte podiel skeletizovaných listov a stav celého stromu; menšie poškodenie dospelý ovocný strom obyčajne toleruje.

Pri opakovanom silnom napadnutí je vhodné zasiahnuť proti mladým larvám, kým sú ešte na listoch. Ošetrujte iba vtedy, keď monitoring ukáže reálne riziko významnej defoliácie, a rešpektujte ochranné opatrenia pre opeľovače.

Najvhodnejšia ekologická ochrana je kombinácia monitoringu, ručného zberu, oplachu lariev vodou a podpory prirodzených nepriateľov. Pomáha pestrá vegetácia v okolí s kvitnúcimi rastlinami, ktorá poskytuje potravu parazitoidom a predátorom.

Pri použití prípravku povoleného v ekologickom režime sa riaďte slovenskou etiketou a registráciou pre konkrétnu plodinu a škodcu. Biologická účinnosť prípravkov môže závisieť od veľkosti lariev, počasia a kvality pokrytia listov.

• Od jari do konca leta kontrolujte listy, najmä ich spodnú stranu, aspoň raz týždenne.
• Pri malom výskyte larvy ručne odstráňte alebo zmyte silným prúdom vody; odstránený materiál nedávajte na kompost, ak obsahuje živé larvy.
• Udržiavajte primeranú vitalitu stromov pravidelnou zálievkou počas sucha, vyváženou výživou a vhodným rezom.
• Po opade listov odstráňte silno poškodené listy a obmedzte zvyšky pod stromom; zásah do pôdy však používajte uvážlivo, aby ste nepoškodili užitočné organizmy.
• Vyhnite sa preventívnym širokospektrálnym postrekom, ktoré môžu zničiť parazitoidy a predátory.

• Názov „slimák hruškový“ alebo „slimák čerešňový“ odkazuje na vzhľad larvy, nie na jej zoologickú skupinu.
• Larva si vytvára slizký povrch, ktorý prispieva k jej ochrane a spôsobuje charakteristický lesklý vzhľad.
• Hlavný hostiteľský okruh sa sústreďuje na ružovité rastliny; staršie údaje o hostiteľoch mimo tejto čeľade nemusia byť spoľahlivo potvrdené.
• Populácie často prirodzene klesnú pôsobením predátorov a parazitoidov, preto nie je automatický postrek pri každom náleze opodstatnený.