Peronospóra viniča (pleseň viničová)

Peronospóra viniča je závažné ochorenie spôsobené oomycétou Plasmopara viticola. Napáda najmä mladé listy, výhonky, súkvetia a mladé bobule. Počas daždivého a vlhkého počasia sa môže v poraste šíriť veľmi rýchlo, vyvolávať žltkasté olejové škvrny, biely povlak na spodnej strane listov, odumieranie súkvetí a výrazné straty úrody.

Patogén napáda predovšetkým mladé, aktívne rastúce pletivá viniča. Na listoch sa najskôr objavujú svetlozelené až žltkasté, olejovité škvrny, často ohraničené žilnatinou. Za vlhkých nocí sa na spodnej strane škvŕn vytvára hustý biely až sivobiely povlak sporangioforov a sporangíí.

Silná infekcia znižuje fotosyntézu, spôsobuje predčasné opadávanie listov a môže poškodiť súkvetia, stopky strapcov, letorasty aj bobule. Európske odrody Vitis vinifera bývajú spravidla citlivejšie než mnohé americké druhy a medzidruhové hybridy, no úplne odolná odroda nemusí existovať.

• Na hornej strane mladých listov vznikajú žltkasté, lesklé „olejové škvrny“, neskôr hnednú a odumierajú.
• Na spodnej strane listov sa pri vysokej vlhkosti objavuje biely až sivobiely plstnatý povlak.
• Napadnuté vrcholky letorastov sa môžu zhrubnúť, skrútiť do tvaru pastierskej palice, zhnednúť a odumrieť.
• Súkvetia a mladé strapce hnednú, zasychajú a môžu sa ľahko oddeliť od stopky.
• Mladé bobule sivastnú až hnednú, pokrývajú sa povlakom, scvrkávajú sa a opadávajú. Staršie bobule sú odolnejšie, ale infekcia stopky strapca ich môže poškodiť nepriamo.

Od múčnatky viniča sa líši tým, že typicky vyžaduje voľnú vodu alebo dlhé ovlhčenie a biely povlak sa najčastejšie tvorí na spodnej strane listu.

Plasmopara viticola prežíva najmä ako oospóry v opadnutých napadnutých listoch. Na jar pri daždi a vhodnej teplote vytvára sporangia, z ktorých sa uvoľňujú pohyblivé zoospóry. Tie sa vodou dostávajú na mokré zelené pletivá a prenikajú najmä cez prieduchy.

Po primárnej infekcii vznikajú nové sporangia, ktoré vietor, dážď a odstrekujúca voda prenášajú na ďalšie časti kra. Riziko zvyšuje hustý zápoj, bujný rast, zle presychajúce stanovište, opakované dažde a zavlažovanie postrekom nad listy.

1. Oospóry prežívajú zimu v opadnutom lístí pod krami.
2. Na jar po zvlhčení klíčia a vytvárajú sporangia.
3. Zoospóry sa vo vode pohybujú k mokrým listom, letorastom alebo súkvetiam a infikujú ich cez prieduchy.
4. Po inkubačnom období približne 7 až 12 dní sa objavia škvrny a pri vhodnej vlhkosti nová sporulácia.
5. Sekundárne infekčné cykly sa môžu počas daždivého leta opakovať veľmi rýchlo.
6. Bobule postupne získavajú vyššiu odolnosť s dozrievaním, zatiaľ čo mladé bobule a zelené stopky zostávajú citlivé.

Pri prvých príznakoch odstráňte silno napadnuté listy, súkvetia a letorasty, ak to neohrozí asimilačnú plochu kra. Zlepšite prúdenie vzduchu a obmedzte ďalšie ovlhčovanie. Ošetrenie musí byť súčasťou preventívneho a monitorovacieho programu, pretože už poškodené pletivá sa nehoja a pri vlhkom počasí sa tvoria nové infekcie.

V profesionálnom vinohradníctve sa ochrana načasúva podľa rastovej fázy, predpovede počasia, trvania ovlhčenia a miestneho signalizačného systému. Zvlášť dôležité je obdobie pred kvitnutím, počas kvitnutia a krátko po ňom, keď sú súkvetia a mladé bobule citlivé.

Základom ekologickej ochrany je prevencia: vzdušný zápoj, odstránenie napadnutých častí, hygienické spracovanie opadaného lístia a zavlažovanie ku koreňom. Pomôcť môže aj pestovanie menej citlivých odrôd a dôsledné sledovanie porastu po daždi.

Prípravky na báze medi alebo biologické a základné látky používajte iba vtedy, ak sú v Slovenskej republike aktuálne povolené pre vinič a daný problém, a vždy podľa etikety. Meď nezaťažujte opakovanými aplikáciami bez potreby; dodržiavajte povolené dávky a ochranné lehoty.

• Vyberať vzdušné stanovište a pri výsadbe dodržať dostatočné rozstupy medzi krami.
• Včas vyväzovať, odstraňovať prebytočné letorasty a primerane odlistiť zónu strapcov, aby po daždi rýchlejšie preschla.
• Zavlažovať ku koreňom, nie postrekom na listy, ideálne ráno.
• Po opade lístia odstrániť alebo zapracovať napadnuté listy; nenechávať ich v súvislej vrstve pod krami.
• Pravidelne kontrolovať spodnú stranu listov, vrcholky letorastov a súkvetia, predovšetkým po dažďoch.
• Pri novej výsadbe uprednostniť vhodné, menej citlivé odrody alebo hybridy podľa miestnych pestovateľských podmienok.

• Plasmopara viticola nie je pravá huba, ale oomycéta – organizmus podobný vodným plesniam.
• Typické „olejové škvrny“ na hornej strane listu a biela sporulácia na jeho spodnej strane patria medzi najdôležitejšie diagnostické znaky.
• Ochorenie môže za priaznivého počasia prejsť z niekoľkých ohnísk do rozsiahlej epidémie v priebehu jednej sezóny.
• Poškodenie listov pred dozrievaním znižuje asimilačnú kapacitu kra a môže nepriaznivo ovplyvniť vyzrievanie dreva aj cukornatosť hrozna.