Helmintosporióza pšenice (svetlohnedá škvrnitosť)

Helmintosporióza pšenice je listová hubová choroba obilnín spôsobená organizmom Pyrenophora tritici-repentis. Na listoch vytvára oválne až šošovkovité svetlohnedé škvrny s tmavším stredom a žltým okrajom. Najväčšie riziko predstavuje pšenica pestovaná po pšenici s ponechanými zvyškami slamy, najmä počas dlhého daždivého alebo hmlistého počasia.

Choroba napáda predovšetkým pšenicu a poškodzuje listovú plochu, čím znižuje fotosyntézu. Prvé prejavy sa zvyčajne objavujú na starších spodných listoch; pri priaznivom počasí postupujú smerom k horným listom. Hospodársky význam rastie v porastoch s veľkým množstvom infikovanej obilninovej slamy na povrchu pôdy.

Typická škvrna má svetlohnedé až sivohnedé pletivo, tmavší stred a žltý lem. Samotný vzhľad však nemusí stačiť na spoľahlivé rozlíšenie od septoriózy, hnedých škvrnitostí a neparazitických poškodení. Pri dôležitom rozhodnutí je vhodné laboratórne potvrdenie.

Na spodných listoch sa objavujú drobné svetlohnedé až hnedé bodky, ktoré sa zväčšujú do oválnych, šošovkovitých alebo pretiahnutých škvŕn. Charakteristický je tmavší hnedý stred obklopený žltým až žltozeleným lemom.

• Škvrny sa môžu spájať do nepravidelných odumretých plôch.
• Pri silnom napadnutí listy predčasne žltnú, zasychajú a odumierajú.
• Najnebezpečnejšie je poškodenie horných listov vrátane vlajkového listu počas nalievania zrna.
• Na napadnutej slame sa na jeseň a v zime môžu vytvárať drobné čierne, mierne vystúpené pseudotéciá.

Od septoriózy ju pomáha odlíšiť neprítomnosť typických čiernych pykníd v samotnej listovej škvrne; v zmiešaných infekciách však môže byť rozlíšenie bez mikroskopie neisté.

Hlavným zdrojom infekcie je napadnutá pšeničná slama ponechaná na povrchu pôdy. Riziko zvyšuje pestovanie pšenice po pšenici, minimalizačné spracovanie pôdy bez rozkladu zvyškov, náchylná odroda a hustý porast s pomalým presychaním listov.

Askospóry a konídiá prenášajú vietor, dážď a dažďové kvapky. Infekciu podporuje opakované alebo dlhé ovlhčenie listov; teplé daždivé obdobie v jarných mesiacoch môže urýchliť prechod zo spodných na horné listy. Významným, ale nie vždy rozhodujúcim zdrojom môžu byť aj výmrv pšenice a niektoré trávy.

Pyrenophora tritici-repentis prežíva saprofyticky na napadnutej pšeničnej a inej trávovej slame. Počas jesene a zimy sa v zvyškoch vytvárajú pseudotéciá. Na jar z nich vietor a dažďové kvapky uvoľňujú askospóry, ktoré spôsobujú primárne infekcie najmä na spodných listoch v blízkosti zvyškov.

V listových škvrnách sa následne tvoria konídiofory a konídiá. Tie sa šíria vetrom a dažďom v poraste a spôsobujú sekundárne infekcie. Pri teplom, daždivom alebo hmlistom počasí sa príznaky môžu objaviť približne za 5–7 dní. Po zbere sa cyklus obnovuje na zvyškoch rastlín.

Ochrana má najväčší význam vtedy, keď sa choroba rozvíja pred vytvorením a počas ochrany horných listov. Rozhodujte podľa odrodovej citlivosti, predplodiny, množstva zvyškov, počasia, zdravotného stavu porastu a očakávaného výnosu. Jednotlivé spodné škvrny bez postupu do horných listov nemusia odôvodniť zásah.

Pri chemickej ochrane použite iba aktuálne autorizovaný fungicíd pre pšenicu a danú chorobu v Slovenskej republike. Dodržte etiketu, aplikačné okno a maximálny počet ošetrení; pri opakovaných zásahoch striedajte mechanizmy účinku podľa pravidiel antirezistentnej stratégie. Ošetrenie nenahrádza rotáciu a správne riadenie pozberových zvyškov.

Najdôležitejším nechemickým opatrením je prerušenie infekčného cyklu v残koch. Po pšenici zaraďte podľa osevného postupu plodinu, ktorá nie je hostiteľom, a obmedzte opakované pestovanie pšenice po pšenici. Účinok rotácie je najlepší, keď sa zároveň urýchli rozklad alebo zapravenie slamy.

• používajte certifikované, zdravotne kontrolované osivo;
• slamu dobre rozdrvte a rovnomerne rozptýľte, prípadne ju po zbere zapracujte do pôdy;
• odstraňujte výmrv pšenice a obmedzujte problematické trávové hostitele na okrajoch parciel;
• uprednostnite odrody s lepšou poľnou odolnosťou voči komplexu listových škvrnitostí;
• zavlažujte iba vtedy, keď je to nevyhnutné, a prednostne tak, aby listy nezostávali dlho mokré.

Biologická ochrana má pri tejto chorobe v poľnej pšenici obmedzené a produktovo špecifické dôkazy; prípravok možno použiť iba vtedy, ak je v Slovenskej republike autorizovaný na dané použitie.

V podmienkach Slovenska sledujte ozimnú aj jarnú pšenicu od odnožovania a po daždivých či hmlistých obdobiach kontrolujte najmä spodné listy. Zaznamenávajte podiel napadnutých listov a to, či sa škvrnitosť približuje k horným asimilačným listom.

• striedajte obilniny s nehostiteľskými plodinami a vyhnite sa pšenici po pšenici, ak bola predplodina silno napadnutá;
• po zbere kvalitne rozdrvte a rozptýľte slamu alebo ju zapracujte do pôdy;
• vyberajte odrody s dobrou odolnosťou voči listovým škvrnitostiam podľa aktuálnych slovenských odrodových údajov;
• nezakladajte príliš husté porasty a vyvážene hospodárte s dusíkom;
• odstraňujte výmrv a sledujte trávy v bezprostrednom okolí produkčných plôch;
• pri podozrení na zmiešanú infekciu porovnajte príznaky so septoriózou a ďalšími chorobami, prípadne odošlite vzorku na diagnostiku.

• Patogén má sexuálne štádium Pyrenophora tritici-repentis a historicky používané nepohlavné meno Drechslera tritici-repentis.
• Na rozdiel od septoriózy sa jeho typické plodničky tvoria predovšetkým na slame, nie ako nápadné pyknidy v listových škvrnách.
• Citlivosť hostiteľov sa môže líšiť podľa odrody pšenice a genetickej rasy patogénu.
• Niektoré trávy môžu slúžiť ako alternatívni hostitelia alebo zdroj inokula, hoci význam jednotlivých druhov v konkrétnom poraste nemusí byť rovnaký.