
Odumieranie výhonkov borovice
Diplodia sapinea (syn. Sphaeropsis sapinea, Diplodia pinea)Stručný prehľad: Odumieranie výhonkov borovice
Odumieranie výhonkov borovice spôsobené hubou Diplodia sapinea sa prejavuje najmä na mladých jarných prírastkoch dvoj- a trojihličkových borovíc. Nové výhonky zostávajú krátke, ihlice hnednú a odumierajú, často sa objavuje živica a čierne plodničky na šiškách alebo báze ihlíc. Choroba sa zhoršuje po suchu, poškodení mrazom, krupobití alebo inom strese.
Typické podmienky
Prehľad
Odumieranie výhonkov borovice, v angličtine často označované ako Diplodia tip blight, je choroba spôsobená hubou Diplodia sapinea. Na Slovensku sa možno stretnúť aj s názvom piknídovka beľová alebo odumieranie výhonov borovice.
Choroba sa často objavuje v okrasných výsadbách, parkoch, vetrolamoch a na stromoch rastúcich mimo optimálnych podmienok. Závažnosť zvyšuje sucho, horúčava, poškodenie mrazom, krupobitím, hmyzom, koreňmi alebo mechanickými zásahmi. Pri opakovaných infekciách môže dôjsť k presychaniu väčších konárov a k výraznému oslabeniu stromu.
Samotný vzhľad však nie je úplne špecifický. Pri rozsiahlejšom odumieraní borovice, najmä v lesnom poraste, je vhodné odborné potvrdenie vzorky.
Príznaky a rozpoznanie
- Na jar alebo začiatkom leta nové „sviečky“ prestanú rásť, zostávajú kratšie než zdravé a ihlice hnednú ešte pred úplným vyvinutím.
- Napadnuté ihlice bývajú skrútené, zlepené živicou a zostávajú na odumretom výhonku.
- Na báze ihlíc, na kôre odumretých výhonkov a najmä na šupinách dvojročných šišiek sa tvoria drobné čierne guľovité plodničky – pyknídy.
- Na báze výhonkov a konárov sa môžu objaviť živicou presiaknuté rakovinové lézie; pri zaškrtení konára vzniká „vlajkovité“ odumretie.
- Pri dlhodobom priebehu odumierajú ďalšie konáre, koruna sa presvetľuje a strom stráca prírastok.
Podobný obraz môžu vytvárať sypavky borovíc, mrazové poškodenie, sucho, húsenice a obaľovače výhonkov, lykožrúty alebo iné druhy húb. Čierne pyknídy a živica na mladých výhonkoch podporujú podozrenie na D. sapinea, definitívne určenie však môže vyžadovať laboratórnu diagnostiku.
Príčiny a šírenie
Patogén prežíva v odumretých výhonkoch, rakovinových léziách, ihliciach a najmä v starších šiškách, ktoré zostávajú na strome alebo ležia pod korunou. V nich vytvára pyknídy s konídiami.
Konídie sa uvoľňujú najmä počas dažďa a šíria sa kvapôčkami vody, vetrom na krátke vzdialenosti a pri práci s infikovaným materiálom. Na infekciu je potrebná vlhkosť; rizikové bývajú dlhšie daždivé obdobia na jar počas rastu nových výhonkov.
Huba môže prežívať aj latentne v zdanlivo zdravých výhonkoch a prejaviť sa až po strese. V slovenských podmienkach treba zvýšenú pozornosť venovať najmä kombinácii jarného zvlhčenia s následným letným suchom a horúčavou.
Životný cyklus a pretrvávanie
Patogén prezimuje v napadnutých výhonkoch, ihliciach a šiškách. Po navlhnutí sa z pykníd uvoľňujú konídie, ktoré infikujú mladé rastúce výhonky, často krátko po rašení a počas predlžovania jarných sviečok.
Huba preniká do ihlíc a následne do bázy výhonku, kde vzniká nekróza a niekedy rakovinová lézia. Infikované výhonky rýchlo hnednú a odumierajú. Dvojročné šišky môžu byť infikované počas jari a leta a v ďalších rokoch slúžia ako trvalý zdroj inokula.
Choroba sa môže opakovať každý rok. Najväčšie riziko býva v porastoch alebo výsadbách so starými napadnutými borovicami, pri vysokej vlhkosti a na stromoch oslabených suchom, mrazom či mechanickým poškodením.
Ošetrenie a ochrana
Pri menšom až strednom napadnutí vyrežte odumreté konce výhonkov a konárov so zachytením zdravej časti pod viditeľnou léziou. Rez vykonávajte za suchého počasia, náradie medzi stromami čistite a dezinfikujte podľa vhodného profesionálneho postupu.
Odrezaný materiál, napadnuté šišky a väčšie množstvo opadaných šišiek odstráňte z blízkosti stromu; nekompostujte ich v bežnom záhradnom komposte. Likvidácia musí rešpektovať miestne protipožiarne a odpadové predpisy.
Samotný rez už odumretých častí chorobu nevráti, ale znižuje množstvo inokula a môže spomaliť opakované infekcie. Pri rozsiahlych rakovinových léziách, odumieraní kostrových konárov alebo nestabilnom strome je vhodné posúdenie arboristom.
Šetrná a biologická ochrana
- Najspoľahlivejším nechemickým opatrením je sanitárny rez, odstránenie napadnutých šišiek a obmedzenie stresu zo sucha.
- Zlepšite vzdušnosť koruny a odstráňte konkurenčnú vegetáciu len tak, aby nedošlo k poškodeniu koreňov alebo kmeňa.
- Udržiavajte rovnomernú pôdnu vlhkosť a primeranú vrstvu organického mulču mimo priameho kontaktu s kmeňom.
- Biologické prípravky môžu mať v odborných pokusoch potenciál, ich účinnosť však závisí od konkrétneho produktu, hostiteľa a termínu aplikácie; používajte iba prípravky registrované a povolené na daný účel v Slovenskej republike.
- Nadmerné dusíkaté hnojenie nepoužívajte ako „liečbu“; mäkký bujný prírastok môže byť citlivejší na poškodenie a infekciu.
Prevencia
- Vyberajte stanovište a druh borovice primerané miestnym pôdnym a vodným pomerom; na suchých stanovištiach počítajte s vyšším rizikom.
- Udržiavajte primeranú vitalitu stromov. Mladé výsadby počas dlhého letného sucha zavlažujte ku koreňom, nie kropením koruny; používajte pomalú, hlbokú závlahu.
- Pri výsadbe dodržte rozostupy a neumiestňujte mladé dvoj- a trojihličkové borovice tesne k silno napadnutým starším stromom.
- Minimalizujte poranenia koreňov, kmeňa a konárov. Nestrihajte počas dažďa ani pri dlhodobo mokrej korune.
- Na jar kontrolujte nové sviečky a po sezóne odstráňte zjavne napadnuté výhonky a zdroje infekcie.
- Pri podozrení na hromadné odumieranie v lese alebo väčšom poraste kontaktujte lesného hospodára alebo odbornú diagnostickú službu.
Zaujímavosti
- Diplodia sapinea je dnes používaný názov, no v staršej literatúre sa často uvádzajú synonymá Sphaeropsis sapinea a Diplodia pinea.
- Patogén môže byť prítomný latentne v zelených, na pohľad zdravých výhonkoch a aktivovať sa až po strese.
- Staré šišky predstavujú dôležitý a dlhotrvajúci zdroj konídií; preto samotné odstrihnutie niekoľkých hnedých sviečok nemusí stačiť.
- Najcitlivejšie bývajú najmä dvoj- a trojihličkové borovice, predovšetkým borovica čierna, lesná, horská a ponderózová; citlivosť však závisí od druhu, proveniencie, stanovišťa a stresu.
- Vzhľad odumierajúcich koncov borovíc môže napodobňovať viacero iných chorôb a škodcov, preto je pri významných stromoch užitočné laboratórne potvrdenie.
Chemická ochrana má význam najmä preventívne počas nalievania púčikov a rastu nových výhonkov, nie ako náhrada hygieny a odstránenia zdrojov infekcie. Na Slovensku používajte výhradne prípravky na ochranu rastlín, ktoré sú aktuálne právne povolené pre konkrétnu plodinu alebo okrasnú drevinu a daný problém v Slovenskej republike. Vždy sa riaďte aktuálnou etiketou, registrovanou plodinou, povoleným termínom, dávkou, ochrannou lehotou a osobnými ochrannými opatreniami; overenie registrácie vykonajte v aktuálnom registri ÚKSÚP alebo u oprávneného odborníka.