Hnedá hniloba gaštanov

Hnedá hniloba gaštanov je závažná hubová choroba plodov spôsobená druhom Gnomoniopsis smithogilvyi. Infekcia často prebieha skryto: gaštan môže mať navonok zdravú škrupinu, zatiaľ čo jadro počas dozrievania alebo po zbere hnedne, mäkne a stráca konzumnú hodnotu. Patogén môže bezpríznakovo prežívať aj v kvetoch, listoch, výhonkoch a opadnutých čiaškach.

Gnomoniopsis smithogilvyi je askomycétna huba spájaná najmä s hnedou hnilobou plodov gaštanov (Castanea). Choroba má význam predovšetkým v jedlých gaštaniciach, pretože znižuje kvalitu, skladovateľnosť a predajnú hodnotu úrody.

Patogén môže kolonizovať pletivá aj bez viditeľných príznakov. Najdôležitejším miestom infekcie sú podľa dostupných epidemiologických štúdií samičie kvety; ochorenie sa následne prejaví vo vyvíjajúcom sa jadre, často až v období dozrievania alebo po zbere.

Na Slovensku nemožno diagnózu založiť iba na vzhľade plodu. Pri opakovanom výskyte vnútorných hnilôb je vhodné odoslať reprezentatívne vzorky jadier, čiašok a prípadne kvetov do akreditovaného alebo špecializovaného fytopatologického laboratória.

Najtypickejším príznakom je postupujúce hnednutie jadra, často začínajúce v okolí zárodku. Postihnuté pletivo býva hnedé až čokoládovohnedé, mäkké, hubovité alebo vodnato rozpadnuté.

• škrupina môže navonok vyzerať zdravá;
• po rozrezaní je viditeľná hnedá lézia alebo rozsiahle zhnednutie jadra;
• pri silnom napadnutí jadro stráca pevnosť, vysychá alebo sa rozkladá;
• v čiaškach a odumretých častiach gaštana sa môžu vytvárať drobné hubové plodnice;
• v niektorých prípadoch boli zaznamenané aj lézie na výhonkoch či kôre, ktoré však nie sú najcharakteristickejším prejavom hnedej hniloby plodov.

Vonkajšie poškodenie škrupiny, zápach alebo sekundárne plesne nie sú pre túto chorobu nevyhnutné. Odlíšenie od vnútorného rozpadu jadra, mechanického poškodenia a iných hnilôb si vyžaduje laboratórne vyšetrenie.

Zdrojom infekcie sú najmä odumreté gaštanové čiašky, konáre a ďalšie napadnuté rastlinné zvyšky, v ktorých huba vytvára výtrusy. Výtrusy sa uvoľňujú v podmienkach vlhkosti a môžu sa šíriť dažďovými kvapkami alebo stekaním vody v korune.

Infekcia môže preniknúť cez samičie kvety počas kvitnutia a následne zostať určitý čas skrytá v pletivách vyvíjajúceho sa plodu. Patogén môže prežívať aj endofyticky v asymptomatických kvetoch, listoch a výhonkoch. K šíreniu prispievajú infikované sadbové rastliny, napadnuté plody a nedostatočne odstránené opadnuté čiašky.

Huba prezimuje najmä v odumretých čiaškach a konároch gaštanov. Po zvlhčení vytvára pohlavné a nepohlavné rozmnožovacie štruktúry, z ktorých sa uvoľňujú askospóry a konídie.

Za dôležité obdobie sa považuje kvitnutie gaštanov, keď sa spóry môžu dostať na samičie kvetné orgány a infikovať vyvíjajúci sa plod. Počas leta a jesene sa infekcia rozvíja v jadre; výraznejšie zhnednutie sa často zistí až po zbere. V suchých opadnutých čiaškach môžu spóry prežívať dlhodobo, preto má upratovanie sadu význam aj v ďalšej sezóne.

Napadnuté jadrá nemožno po rozvinutí hniloby zachrániť. Praktickým opatrením je včasné triedenie, vyradenie podozrivých plodov a oddelené spracovanie úrody. Pri podozrení na infekciu rozrežte reprezentatívnu vzorku plodov; samotný zdravý vzhľad škrupiny nie je dostatočnou zárukou kvality.

V produkčnom sade je potrebné spojiť sanitáciu, obmedzenie ovlhčenia koruny, hygienický zber a vhodné pozberové chladenie. Horúcovodné ošetrenie alebo riadená atmosféra môžu mať pozberový význam, ale ich účinnosť závisí od teploty, času, odrody a následného skladovania; pri väčšom objeme ich používajte iba podľa overeného technologického postupu, aby nedošlo k poškodeniu klíčivosti alebo kvality plodov.

Pri výskyte v mladých stromoch odstráňte podozrivé odumreté časti do zdravého dreva a nástroje medzi rezmi dezinfikujte. Ak sú prítomné atypické kôrové lézie, treba vylúčiť gaštanovú rakovinu a ďalšie patogény laboratórnym rozborom.

V ekologickom a nízkovstupovom systéme má najväčší význam odstránenie zdrojov inokula: zber a likvidácia opadnutých čiašok, mumifikovaných plodov a odrezaných napadnutých konárov. Zároveň podporujte rýchle presychanie koruny, čistý zber a okamžité triedenie.

Biologické prípravky na báze baktérií rodu Bacillus alebo antagonistických húb, napríklad Trichoderma, sa skúmajú a v pokusoch preukázali potenciál, no účinok je závislý od konkrétneho kmeňa, termínu aplikácie a registrácie. Používajte ich iba vtedy, ak sú v Slovenskej republike povolené pre danú plodinu a účel, a presne podľa etikety.

Prevencia musí byť založená na sanitácii sadu a znižovaní vlhkosti v období kvitnutia a dozrievania.

• pravidelne odstraňujte zo sadu opadnuté čiašky, mumifikované plody a silno napadnuté zvyšky;
• zvyšky nenechávajte v riadkoch ani pod korunami, ak ich nemožno spoľahlivo rozložiť alebo kompostovať;
• udržiavajte vzdušnú korunu vhodným rezom a nepreháňajte dusíkaté hnojenie;
• zakladajte výsadby zo zdravého, kontrolovaného sadivového materiálu;
• zber vykonávajte často a nenechávajte prezreté alebo poškodené plody dlho ležať na pôde;
• po zbere plody triediť, rýchlo schladiť a skladovať v čistých, vhodných podmienkach;
• pri zakladaní alebo obnove sadu zohľadnite rozdiely v náchylnosti odrôd, pričom miestna odolnosť nemusí byť rovnaká v každej oblasti.

• Hnedá hniloba často zostáva skrytá pod neporušenou škrupinou a odhalí sa až po rozrezaní plodu.
• Gnomoniopsis smithogilvyi môže byť v rastline prítomná ako endofyt bez príznakov a za vhodných podmienok prejsť do patogénneho spôsobu života.
• Opadnuté gaštanové čiašky nie sú iba odpad: môžu fungovať ako významný zdroj výtrusov v ďalšej sezóne.
• Druh bol opísaný na základe izolátov z gaštanov v Austrálii; neskôr bol potvrdený alebo hlásený aj v dôležitých gaštanárskych oblastiach Európy, Ázie a Ameriky.
• Pri diagnostike treba rozlišovať túto chorobu od iných hnilôb plodov a od neinfekčného vnútorného rozpadu jadra.