Múčnatka tekvicovitých

Podosphaera xanthii je významná huba spôsobujúca múčnatku tekvicovitých, najmä na uhorkách, melónoch, tekviciach, cuketách a dyňách. Na listoch vytvára biely múčnatý povlak, ktorý sa postupne rozširuje, znižuje fotosyntézu a pri silnej infekcii urýchľuje starnutie a odumieranie listov. Presné určenie druhu bez laboratórneho vyšetrenia nemusí byť spoľahlivé.

Múčnatka tekvicovitých patrí medzi najčastejšie listové choroby uhoriek, melónov, dyne, tekvíc a cukiet. Podosphaera xanthii je obligátny biotrofný patogén, ktorý získava živiny zo živého rastlinného pletiva.

Prvé kolónie bývajú nenápadné, neskôr sa spájajú do súvislého bieleho povlaku. Silná infekcia obmedzuje fotosyntézu, podporuje predčasné starnutie listov a môže znížiť veľkosť i kvalitu úrody. Samotný biely povlak však bez mikroskopického alebo molekulárneho vyšetrenia nie je spoľahlivým dôkazom konkrétneho druhu.

Na lícnej alebo rubovej strane listov vznikajú malé biele múčnaté škvrny. Postupne sa zväčšujú, splývajú a môžu pokryť väčšinu listovej plochy. Napadnuté pletivo žltne, hnedne a predčasne zasychá.

• najčastejšie sú postihnuté staršie i stredne staré listy,
• povlak sa môže objaviť aj na stopkách, stonkách a mladých výhonkoch,
• plody tekvicovitých zvyčajne nie sú priamo pokryté typickým povlakom,
• pri silnej infekcii rastlina stráca listy a plody môžu zostať menšie alebo nedostatočne vyzreté.

Patogén sa šíri najmä nepohlavnými konídiami unášanými vzduchom. Nové infekcie podporuje prítomnosť citlivých rastlín, dlhšie trvajúce teplé počasie a hustý porast. Na rozdiel od mnohých listových škvŕn nie je nevyhnutné dlhé ovlhčenie listov; múčnatka sa môže rozvíjať aj pri relatívne suchom povrchu listov.

Zdrojom infekcie môžu byť napadnuté rastliny v skleníku, okolité porasty a niektoré hostiteľské buriny. Dažďové kvapky môžu povlak čiastočne zmyť, ale samy osebe zvyčajne nie sú hlavným mechanizmom šírenia. Hostiteľský okruh sa medzi populáciami líši a staršie záznamy môžu zahŕňať aj iné druhy múčnatiek.

Podosphaera xanthii prežíva predovšetkým na živých napadnutých hostiteľoch. Na povrchu kolónií vytvára konídie, ktoré dozrievajú postupne a opakovane infikujú ďalšie listy počas vegetácie. Za vhodných podmienok môže choroba v poraste postupovať rýchlo.

Pohlavné plodnice, takzvané kleistotéciá alebo chasmotéciá, boli pri tomto patogéne opísané, no v bežnej diagnostike tekvicovitých sa pozorujú menej často než konídiové štádium. Zimovanie v podmienkach Slovenska môže závisieť od hostiteľskej rastliny, chráneného pestovania a konkrétnej populácie; nemožno automaticky predpokladať prežitie na odumretých zvyškoch bez živého hostiteľa.

Pri prvých príznakoch odstráňte najviac napadnuté listy, ak tým rastlinu výrazne neoslabíte. Zlepšite presvetlenie a prúdenie vzduchu, odstráňte prebytočné výhony a pokračujte v primeranej závlahovej a výživovej starostlivosti.

Pri hospodársky významnom alebo rýchlo postupujúcom výskyte možno použiť fungicíd alebo biologický prípravok určený na múčnatky a výslovne povolený pre danú plodinu. Ošetrenie musí zasiahnuť aj spodné a vnútorné listy, kde sa kolónie často rozvíjajú. Striedajte prípravky s odlišným mechanizmom účinku podľa etikety, aby ste obmedzili vznik rezistencie. Pri silne zdecimovanom poraste už fungicíd nemusí obnoviť poškodené listy; cieľom je chrániť zdravé pletivá a predĺžiť funkčnosť porastu.

V ekologickom a malopestovateľskom režime má najväčší význam skoré odstránenie napadnutých listov, vzdušný porast, odolné odrody a pravidelná kontrola. Pomocné môžu byť biologické prípravky alebo látky s kontaktným účinkom, napríklad prípravky na báze hydrogénuhličitanu draselného, síry či mikrobiálnych antagonistov, ale iba vtedy, ak sú v Slovenskej republike aktuálne povolené pre konkrétnu plodinu a použitie.

Domáce zmesi z jedlej sódy, mlieka alebo mydla môžu mať nepredvídateľnú účinnosť a pri slnečnom či horúcom počasí môžu spôsobiť popálenie listov. Pred každým ošetrením overte znášanlivosť na malej časti porastu a nepoužívajte zmesi bez jasného návodu na bezpečné použitie.

• Pestujte odrody s deklarovanou odolnosťou alebo toleranciou k múčnatke, ak sú dostupné pre konkrétnu plodinu.
• Dodržte dostatočné rozstupy a veďte rastliny tak, aby listy rýchlejšie osychali a koruna nebola príliš hustá.
• V skleníku pravidelne vetrajte, obmedzte kondenzáciu a nepestujte rastliny v trvalo zatienenom mieste.
• Vyhnite sa nadmernému dusíku a udržiavajte vyrovnanú výživu i pravidelnú závlahu ku koreňom.
• Porast kontrolujte aspoň raz týždenne; prvé malé kolónie sa ošetrujú účinnejšie než rozsiahlo napadnuté listy.
• Odstraňujte silno napadnuté listy a po skončení pestovania dôkladne odstráňte rastlinné zvyšky a samovýsevné tekvicovité rastliny.

• Podosphaera xanthii bola v staršej literatúre uvádzaná aj pod názvami Sphaerotheca fuliginea alebo Sphaerotheca fusca, čo komplikuje porovnávanie starších záznamov.
• Na tekvicovitých sa môžu vyskytovať aj iné múčnatky, najmä Golovinomyces cucurbitacearum; samotný biely povlak preto nemusí stačiť na druhové určenie.
• Medzi populáciami a rasami Podosphaera xanthii existujú rozdiely vo virulencii a v citlivosti k odrodám.
• Choroba sa môže výrazne rozvíjať bez dlhodobého daždivého počasia, preto zavlažovanie ku koreňom samo osebe nezaručí ochranu.