Uhorka rohatá (Cucumis metuliferus) – pestovanie a starostlivosť

Uhorka rohatá je jedlá teplomilná popínavá rastlina Cucumis metuliferus z čeľade tekvicovitých. Často sa predáva alebo označuje aj ako kiwano či africká rohatá uhorka.

Dužina je šťavnatá, rôsolovitá a chuťou pripomína kombináciu uhorky, citrusov a jemného melóna. Výraz chuti závisí od odrody a stupňa zrelosti.

Semená môžete vysiať v marci alebo apríli do tepla. Vonkajšia výsadba patrí až po posledných jarných mrazoch, zvyčajne v druhej polovici mája.

Nie vždy, ale v chladnejších oblastiach Slovenska skleník alebo fóliovník výrazne zvyšuje šancu na dozretie plodov. Na teplom chránenom záhone môže uspieť aj vonku.

Potrebuje plné slnko, ideálne najmenej 6–8 hodín priameho svetla denne. Teplé južné alebo juhozápadné stanovište podporí kvitnutie a dozrievanie.

Najlepšie rastie pri teplotách približne 24–32 °C. Teploty pod 15 °C rast spomaľujú a mráz rastlinu usmrtí.

Vyhovuje jej úrodná, kyprá a dobre priepustná pôda obohatená kompostom. Mala by zadržiavať primeranú vlhkosť, ale nesmie zostať trvalo premočená.

Nie. V slovenskom podnebí je to jednoročná rastlina citlivá na mráz, preto po prvých mrazoch zvyčajne odumiera.

Zalievajte pravidelne tak, aby pôda medzi zálievkami len mierne preschla. Počas kvitnutia a rastu plodov obmedzte výkyvy medzi suchom a premokrením.

Opora nie je nevyhnutná, ale pevná mreža alebo sieť udrží výhony aj plody čistejšie a zlepší prúdenie vzduchu. Pri pestovaní na zemi potrebuje rastlina viac priestoru.

Pravidelné zaštipovanie nie je potrebné. Príliš dlhé výhony môžete usmerniť alebo mierne skrátiť, no silný rez môže znížiť kvitnutie a úrodu.

Pred výsadbou zapracujte kompost a počas rastu použite vyvážené hnojivo na zeleninu podľa etikety. S dusíkom to nepreháňajte, pretože podporuje listy na úkor plodov.

Zrelý plod sa zo zelenej farby mení na žltkastooranžovú až oranžovú. Zbierajte ho nožnicami alebo nožom a pri manipulácii použite rukavice pre ostnaté výrastky.

Áno, dostatočne vyvinuté plody môžu po zbere ďalej dozrievať pri izbovej teplote. Príliš skoro odtrhnuté plody však môžu mať slabšiu chuť.

Najčastejšou príčinou je nedostatočné opelenie. Problém môže zhoršiť chladné daždivé počasie, málo opeľovačov, nadbytok dusíka alebo nepravidelná zálievka.

Objaviť sa môžu vošky, molice, roztočce, strapky a húsenice, podobne ako pri iných tekvicovitých. Listy pravidelne kontrolujte a ochranné prípravky používajte len podľa etikety pre jedlé plodiny.

Môže ju napadnúť múčnatka, pleseň uhorková, škvrnitosti, bakteriálne vädnutie a hniloba koreňov. Pomáha vzdušné stanovište, zálievka ku koreňom a odstraňovanie silno chorých rastlín.

Semená vysievajte približne 2–2,5 cm hlboko. Substrát udržiavajte mierne vlhký a teplý až do vzídenia.

Pri vedení na opore nechajte medzi rastlinami približne 60–80 cm. Pri plazivom pestovaní počítajte aspoň so šírkou 1 m na rastlinu.

Áno, vo veľkej nádobe s priemerom a hĺbkou aspoň 45 cm. Nádoba musí mať dobrý odtok, úrodný substrát, pravidelnú zálievku a pevnú oporu.

Prakticky sa rozmnožuje semenami. Semená môžete získať z úplne zrelého plodu, umyť ich a pred uskladnením dôkladne vysušiť.

Začnite približne 3–4 týždne pred plánovanou výsadbou von. Použite samostatné nádoby, pretože korene tekvicovitých rastlín zle znášajú opakované presádzanie.

Kiwano potrebuje dlhú teplú sezónu, často približne 80–100 dní od výsevu po zrelosť. V slovenských podmienkach pomáha skorý výsev a pestovanie vo fóliovníku.

Zrelá dužina a semená sa bežne konzumujú ako potravina. Jedzte iba správne určené, zrelé a nepoškodené plody; nezvyčajne horké alebo nahnité časti nekonzumujte.

Najčastejšie sa konzumuje zelená rôsolovitá dužina spolu so semenami. Ostnatá šupka sa zvyčajne neje a o konzumácii ostatných častí nie sú dostatočné spoľahlivé údaje.

Pre tento druh nie je všeobecne ustálený profil otravy domácich zvierat. Zvieratám však nedávajte veľké množstvo, nahnité plody ani neznáme časti rastliny.

Áno, môžu poškriabať alebo podráždiť pokožku. Deti by mali plody zbierať a krájať iba pod dohľadom dospelého.

Druhovo špecifické údaje o alergii sú obmedzené. Keďže peľ prenáša najmä hmyz, vzdušná expozícia býva nízka, no citliví ľudia môžu reagovať individuálne.

Áno. Samčie a samičie kvety na tej istej rastline navštevujú najmä včely, čmeliaky a pestrice.

Samičí kvet má pod korunnými lupienkami malý opuchnutý zárodok plodu. Samčiemu kvetu tento opuch chýba a často vyrastá na tenšej stopke.

Áno. Ráno preneste peľ zo samčieho kvetu na bliznu samičieho kvetu malým štetcom alebo priamo kvetom.