Fómová stonková rakovina kapustovitých (čierna noha)

Plenodomus biglobosus je hubový pôvodca fómovej stonkovej rakoviny, známej aj ako čierna noha kapustovitých. Na repke olejke a ďalších hostiteľoch vytvára sivohnedé škvrny s drobnými čiernymi pyknídami a môže prenikať do stopiek a stoniek. Druh býva menej virulentný než P. lingam, no pri vhodnom počasí prispieva k predčasnému dozrievaniu a stratám úrody.

Ide o hubové ochorenie kapustovitých rastlín, predovšetkým repky olejky (Brassica napus). V odbornej literatúre sa používa aj názov fómová stonková rakovina, čierna noha alebo blackleg. P. biglobosus je morfologicky a epidemiologicky blízky druhu Plenodomus lingam; oba druhy môžu kolonizovať tú istú rastlinu.

V porastoch repky býva P. biglobosus často spájaný najmä s listovými škvrnami a léziami vo vyššej časti stonky, zatiaľ čo ťažké bazálne krčky a koreňové poškodenie sa častejšie pripisujú P. lingam. Toto rozlíšenie je iba orientačné a potvrdenie vyžaduje kultiváciu a najmä molekulárnu diagnostiku.

Na listoch vznikajú okrúhle až nepravidelné sivé, sivohnedé alebo svetlohnedé nekrotické škvrny, často s tmavším okrajom. V strede lézií sa môžu vytvárať drobné čierne pyknídy, viditeľné ako bodky voľným okom alebo lupou.

Infekcia môže postupovať zo škvrny cez stopku do stonky. Na stonkách vznikajú pretiahnuté sivohnedé až čierne lézie a rakovinové praskliny; pri silnom napadnutí môže dôjsť k obmedzeniu vedenia vody, predčasnému dozrievaniu, vädnutiu alebo poliehaniu. U priesad kapusty a príbuzných plodín sa môže objaviť černanie stonky, žltnutie a odumieranie.

Príznaky sa prekrývajú s infekciou P. lingam, mechanickým poškodením, inými listovými škvrnitosťami a sekundárnym osídlením odumretých pletív.

Hlavným zdrojom infekcie sú napadnuté pozberové zvyšky, dobrovoľné rastliny, hostiteľské buriny a potenciálne infikované osivo. Askospóry sa šíria vetrom, kým pyknidiospóry sa prenášajú dažďom, stekajúcou vodou a náradím. Riziko zvyšuje hustý porast, dlhé ovlhčenie listov a poranenia spôsobené skočkami, larvami, krupobitím, herbicídmi alebo mechanizáciou.

Samotná prítomnosť patogéna ešte neznamená silné poškodenie. Závažnosť závisí od odrody, veku rastliny, genetickej línie huby, termínu infekcie a počasia.

Patogén prežíva najmä v napadnutých živých rastlinách, rastlinných zvyškoch a infikovanom osive. Na zvyškoch vytvára pseudotéciá, v ktorých dozrievajú askospóry; na léziách sa tvoria pyknídy s nepohlavnými spórami.

Po daždi a pri dostatočnej vlhkosti sa askospóry uvoľňujú do vzduchu a vietor ich prenáša na nové rastliny. Pyknidiospóry sa šíria najmä dažďovými kvapkami a stekajúcou vodou. Spóry klíčia na ovlhčenom povrchu, prenikajú prirodzenými otvormi alebo ranami a huba následne rastie cez listové pletivá, stopky a cievne zväzky. Na Slovensku treba riziko sledovať najmä po daždivom jesennom zakladaní porastov a počas vlhkej jari.

Už vzniknuté stonkové rakoviny sa nedajú vyliečiť. Pri poľnej repke je cieľom obmedziť nové infekcie a chrániť zdravé pletivá, nie obnoviť nekrotickú časť stonky. V malých výsadbách odstráňte silno napadnuté rastliny a bezpečne ich zlikvidujte, nie kompostujte.

Pri podozrení v poraste repky alebo kapustovín potvrďte pôvodcu laboratórne, najmä ak má rozhodnutie o ošetrení ekonomický význam. Chemické ošetrenie, ak je pre konkrétnu plodinu a indikáciu povolené, musí byť načasované preventívne alebo veľmi skoro po infekcii; neskoré ošetrenie rozvinutých stonkových rakovín má obmedzený účinok. Dodržiavajte antirezistentnú stratégiu a etiketu prípravku.

• Začínajte zdravým, certifikovaným a vhodne ošetreným osivom; pri produkcii priesad používajte čisté nádoby, substrát a závlahovú vodu.
• Zaraďte dostatočne dlhý osevný postup a obmedzte časté pestovanie repky a ďalších kapustovitých po sebe. Konkrétna dĺžka prestávky má vychádzať z miestneho tlaku choroby a systému hospodárenia.
• Po zbere rovnomerne rozdrvte a zapracujte pozberové zvyšky tak, aby sa urýchlil ich rozklad; nenechávajte na povrchu veľké kopy stoniek.
• Likvidujte výmrv repky, napadnuté priesady a hostiteľské kapustovité buriny na okrajoch polí, v medziach a v okolí skleníkov.
• V ekologickom pestovaní uprednostnite odrody s deklarovanou toleranciou, hygienu a prevenciu. Biologické prípravky používajte iba vtedy, ak sú v Slovenskej republike registrované pre danú plodinu a použitie; ich účinok je podmienený skorou aplikáciou a nemusí byť úplný.

• Vyberajte registrované odrody repky a kapustovín s dobrou toleranciou voči čiernej nohe; údaje o odolnosti sa týkajú komplexu patogénov a nemusia byť špecifické iba pre P. biglobosus.
• Kontrolujte porasty od vzchádzania. Pri podozrivých škvrnách odoberte list aj časť stopky alebo stonky a dajte vzorku vyšetriť, pretože vizuálna diagnóza nerozlíši P. biglobosus od P. lingam.
• Vyhnite sa zbytočnému poškodeniu rastlín a regulujte škodcov, ktorí vytvárajú vstupné brány pre infekciu.
• Udržujte dobrú cirkuláciu vzduchu, neprehusťujte výsadby a v chránených priestoroch zavlažujte ku koreňom namiesto dlhého ovlhčovania listov.
• Pri repke sledujte jesenné listové škvrny a miestne signalizačné odporúčania; zásah má význam iba pri včasnej infekcii a podľa registrovaného prípravku a etikety.

• P. biglobosus bol v minulosti často zahrnutý pod širšie označenie Leptosphaeria maculans; dnes sa rozlišuje od P. lingam na základe molekulárnych a biologických znakov.
• Na repke olejke môže byť menej agresívny než P. lingam, ale jeho infekcie sa podieľajú na predčasnom dozrievaní a znižovaní úrody.
• Dokumentované infekcie zahŕňajú okrem repky aj viaceré plodiny a buriny z čeľade kapustovitých; niektoré nálezy, napríklad na wasabi, sú viazané na konkrétne genetické podlínie.
• Čierne bodky v lézii sú pyknídy, teda rozmnožovacie útvary huby, nie vajíčka škodcu.