Bakteriálna bodkovitosť rajčiaka

Bakteriálna bodkovitosť rajčiaka je ochorenie spôsobené baktériou Pseudomonas syringae pv. tomato. Na listoch vytvára drobné tmavohnedé až čierne škvrny so žltkastým lemom a na zelených plodoch malé vystúpené čierne bodky. Najrýchlejšie sa šíri počas chladného, daždivého a dlhodobo vlhkého počasia, najmä pri zavlažovaní postrekom a použití infikovaného osiva alebo sadiva.

Pôvodcom je baktéria Pseudomonas syringae pv. tomato. Ochorenie sa vyskytuje najmä na rajčiaku (Solanum lycopersicum) a môže sa ľahko zameniť za bakteriálnu škvrnitosť spôsobenú baktériami rodu Xanthomonas alebo za iné listové choroby.

Rozhodujúci diagnostický znak predstavujú drobné, povrchové, tmavé bodky na zelených plodoch. Pri nejasnom náleze je na spoľahlivé odlíšenie vhodné laboratórne vyšetrenie, pretože samotné škvrny na listoch nebývajú jednoznačné.

• Na listoch vznikajú drobné nepravidelné tmavohnedé až čierne nekrotické škvrny, často výraznejšie na spodnej strane, pri okrajoch alebo na špičkách listov.
• Škvrny môžu mať žltkastý až žltozelený lem a pri silnej infekcii splývajú do väčších odumretých plôch.
• Na zelených plodoch sa objavujú malé, mierne vystúpené čierne bodky alebo pľuzgierikovité lézie, zvyčajne povrchové a s priemerom do približne 3 mm.
• Po dozretí môžu lézie pôsobiť menej vystúpene, pričom okolité pletivo môže zaostávať v dozrievaní.
• Silne napadnuté rastliny môžu strácať listy, slabšie rásť a vytvárať plody náchylné na slnečný úpal.

Listové príznaky sa prekrývajú s bakteriálnou škvrnitosťou a niektorými hubovými chorobami; typické príznaky na zelených plodoch sú preto pri rozlíšení veľmi dôležité.

Baktéria sa do porastu najčastejšie zavlečie infikovaným osivom, sadivom alebo mladými rastlinami. Prežíva na povrchu osiva, na rastlinných zvyškoch, dobrovoľne vyrastených rajčiakoch a krátkodobo aj v pôde či na kontaminovaných oporných materiáloch.

• Šíri sa dažďom, vetrom unášanými kvapôčkami a zavlažovaním postrekom.
• Mechanický prenos podporuje práca s mokrými rastlinami, dotyk rúk, oblečenia, nožníc, kolíkov a debničiek.
• Infekcia preniká cez prirodzené otvory, napríklad prieduchy, alebo cez drobné poranenia.
• Dlhá vlhkosť listov a opakované ovlhčenie umožňujú rýchly nárast populácie baktérie.

Patogén môže prežívať na osive a v infikovaných zvyškoch rajčiaka. Po vysadení kontaminovaných sadeníc alebo po zvlhčení povrchu rastliny sa baktérie množia na listoch a prenikajú do pletív. Počas chladných daždivých období vznikajú nové infekcie v krátkych intervaloch a baktérie sa kvapôčkami prenášajú na susedné rastliny.

V podmienkach Slovenska je riziko najvyššie najmä na jar a začiatkom leta pri dlhších dažďoch, rose, vysokej vzdušnej vlhkosti a pomalom osychaní porastu. Horúce a suchšie počasie šírenie zvyčajne výrazne spomaľuje, existujúce lézie však nezahojí.

Napadnuté tkanivá sa už nevrátia do zdravého stavu. Pri prvých príznakoch odstráňte najviac postihnuté listy a plody, vložte ich do odpadu a nedotýkajte sa následne zdravých rastlín bez umytia rúk a očistenia náradia.

• Okamžite obmedzte ovlhčovanie listov a zlepšite cirkuláciu vzduchu.
• Pravidelne kontrolujte najmä spodné strany listov a mladé zelené plody.
• Ak je infekcia rozsiahla, odstráňte celú silne napadnutú rastlinu spolu s oporou alebo ju dôkladne očistite a dezinfikujte.
• Pri pestovaní v skleníku vetrajte po zálievke a zabráňte kondenzácii vody na listoch.

Ochranné opatrenia majú najväčší význam preventívne alebo na začiatku infekcie; nečakajte, kým sú plody a väčšina listov pokryté škvrnami.

V ekologickom a malopestovateľskom režime je najúčinnejšia kombinácia hygieny, zdravého sadiva, kvapkovej závlahy, mulčovania a odstraňovania prvých ohnísk. Meďnaté prípravky môžu mať preventívny účinok, ale baktériu z už napadnutého pletiva neodstránia a ich účinnosť môže byť obmedzená rezistenciou alebo dažďom.

Biologické prípravky alebo mikrobiálne antagonistické produkty používajte iba vtedy, ak sú v Slovenskej republike povolené pre konkrétnu plodinu a účel a ak ich etiketa uvádza vhodný spôsob použitia. Nenahrádzajú hygienu a obmedzenie vlhkosti.

• Používajte certifikované alebo inak overené zdravotne nezávadné osivo a sadivo; podozrivé sadenice do porastu nevysádzajte.
• Rajčiaky pestujte s dostatočnými rozstupmi a veďte ich tak, aby medzi rastlinami prúdil vzduch.
• Zavlažujte ku koreňom, ideálne kvapkovou závlahou; listy nezmáčajte večer ani počas chladného počasia.
• Pracujte s rastlinami až po oschnutí rosy a dažďa. Nožnice, ruky, nádoby, kolíky a opory pravidelne čistite a dezinfikujte.
• Po zbere odstráňte napadnuté zvyšky a dobrovoľne vyrastené rajčiaky; nekompostujte silne infikovaný materiál v domácom komposte.
• Na rovnaké miesto nevracajte rajčiaky každú sezónu. Pri opakovaných problémoch zaraďte viacročné striedanie mimo hostiteľských plodín, pričom presný rozsah hostiteľov môže závisieť od bakteriálneho kmeňa.

• Najcharakteristickejšie sú drobné čierne povrchové bodky na zelených plodoch, ktoré bývajú menšie než lézie bakteriálnej škvrnitosti.
• Choroba sa často rozvíja rýchlejšie v chladnom a mokrom počasí než počas horúcich letných dní.
• Listové príznaky samy osebe nemusia umožniť spoľahlivé určenie pôvodcu; pri hospodársky významnom výskyte je vhodná diagnostika v laboratóriu.
• Ochorenie môže znížiť predajnú hodnotu plodov aj vtedy, keď poškodenie nepreniká hlboko do dužiny.