Dutinárka topoľová

Dutinárka topoľová (Pemphigus bursarius) je voška s dvojhostiteľským životným cyklom. Na jar vytvára na stopkách listov topoľov nápadné vačkovité hálky, neskôr migruje na korene šalátu, čakanky a príbuzných rastlín. Koreňové kolónie pokryté bielym voskom obmedzujú príjem vody a živín, takže napadnuté rastliny za sucha žltnú, vädnú a môžu odumierať.

Dutinárka topoľová je drobný cicavý škodca z čeľade voškovité. Na jar sa vyvíja na topoľoch, kde vpichmi do listovej stopky vyvoláva vznik charakteristickej dutinovej, vačkovitej hálky. Po jej otvorení okrídlené jedince osídľujú korene rastlín z čeľade astrovité, predovšetkým šalátu a čakanky.

V koreňovej zóne býva škodca často prehliadnutý, pretože kolónie sa ukrývajú medzi pôdou a koreňmi a produkujú nápadný biely voskový povlak. Význam napadnutia závisí od hustoty populácie, kondície porastu a priebehu počasia.

• Na topoľoch vznikajú na listových stopkách žltkasté až červenkasté, vačkovité alebo hruškovité hálky; pri silnom výskyte sa stopky deformujú a listy sa ohýbajú.
• Na koreňoch šalátu a čakanky sa nachádzajú bledé vošky v zhlukoch, často prekryté modrobielym až bielym voskovým povlakom.
• Napadnuté rastliny rastú pomalšie, žltnú, vädnú najmä za sucha a pri silnom napadnutí môžu hnednúť a odumierať.
• Príznaky na listoch nie sú špecifické; rozhodujúca je kontrola koreňov a potvrdenie vošiek alebo voskových kolónií.

Škodca sa šíri najmä okrídlenými formami, ktoré v lete prelietajú z topoľov na sekundárnych hostiteľov. V pôde sa môže prenášať s koreňmi, sadivom, zvyškami rastlín a pri premiestňovaní pôdy. Riziko zvyšuje pestovanie šalátu alebo čakanky v bezprostrednej blízkosti napadnutých topoľov, ako aj pretrvávanie hostiteľských burín.

Sucho zvyšuje prejavy poškodenia, pretože koreňové cicanie ďalej obmedzuje príjem vody. Samotná prítomnosť hálok na topoli však automaticky neznamená hospodársky významné napadnutie zeleniny.

Dutinárka topoľová prezimuje ako vajíčko v štrbinách kôry topoľov. Na jar sa liahnu zakladateľky, ktoré sa usadia na listových stopkách a vyvolajú tvorbu hálok. V hálkach sa bez oplodnenia rozmnožia viaceré generácie; po otvorení hálok okrídlené jedince migrujú na korene šalátu, čakanky a niektorých príbuzných astrovitých rastlín.

Na sekundárnych hostiteľoch prebieha počas leta nepohlavné rozmnožovanie a kolónie sa zväčšujú v koreňovej zóne. Koncom leta a na jeseň vznikajú okrídlené pohlavné formy, ktoré sa vracajú na topole, kde po párení kladú prezimujúce vajíčka. Časovanie migrácie závisí od teploty, vývoja hostiteľov a miestnych podmienok.

Pri zistení koreňových kolónií odstráňte silno napadnuté rastliny aj s okolitou pôdou a nepresádzajte ich. Pri menšom ohnisku má význam včasná likvidácia napadnutých rastlín, odstránenie zvyškov po zbere a obmedzenie presunu pôdy. V porastoch sledujte ohniská od začiatku leta a kontrolu vykonávajte vybratím rastlín, nie iba vizuálnou prehliadkou listov.

Ochrana po preniknutí vošiek ku koreňom býva náročná, pretože kolónie sú skryté v pôde a postrek nadzemnej časti ich nemusí zasiahnuť. Pri profesionálnom pestovaní treba zásah opierať o monitoring, potvrdenie škodcu a aktuálne registrované použitie prípravku pre konkrétnu plodinu.

Podporujte prirodzených nepriateľov vošiek, najmä larvy pestríc, lienky, zlatoočky a dravé bzdochy; v koreňovej zóne môžu pôsobiť aj pôdne dravé chrobáky a larvy niektorých strehúňok. Ich účinok je však pri kolóniách ukrytých na koreňoch premenlivý.

V ekologickom systéme uprednostnite hygienu porastu, osevný postup, likvidáciu napadnutých rastlín a burín a udržiavanie dobre rastúcich rastlín. Mydlá, oleje, azadirachtín alebo mikrobiologické prípravky možno použiť iba vtedy, ak je daný výrobok v Slovenskej republike aktuálne povolený pre konkrétnu plodinu a škodcu; pri koreňových kolóniách nemusí byť účinnosť dostatočná.

• Pred výsadbou a počas sezóny kontrolujte korene vädnúcich alebo žltnúcich šalátov; pri podozrení rastlinu vyberte aj s koreňovým balom.
• Striedajte plodiny a neumiestňujte citlivé porasty tesne k topoľom s opakovaným výskytom hálok.
• Odstraňujte napadnuté koreňové zvyšky a po zbere nenechávajte infikovaný materiál na povrchu ani v komposte.
• Obmedzujte hostiteľské buriny z čeľade astrovité v poraste a na jeho okrajoch.
• Používajte zdravú sadbu, čisté náradie a nepresúvajte pôdu z napadnutých záhonov na nové miesto.
• Udržiavajte vyrovnanú pôdnu vlhkosť; pravidelná závlaha síce škodcu neodstráni, ale znižuje stres rastlín.

• Druh vytvára na topoľoch hálky a na sekundárnych hostiteľoch žije prevažne na koreňoch, čo je pre mnohé vošky nezvyčajná kombinácia.
• Hálka vzniká reakciou rastlinného pletiva na cicanie zakladateľky a poskytuje kolónii dočasný uzavretý priestor.
• Biely vosk na koreňoch je praktickým diagnostickým znakom, ale podobné voskové povlaky môžu vytvárať aj iné koreňové vošky.
• Na Slovensku je pri určovaní dôležité odlíšiť ju od iných druhov rodu Pemphigus a od koreňových vošiek, ktoré môžu spôsobovať podobné vädnutie.