Pleseň kapustovitých

Hyaloperonospora parasitica je obligátna oomycéta, tradične uvádzaná ako pôvodca plesne kapustovitých. Moderná taxonómia však pôvodný široký pojem „Peronospora parasitica“ rozdelila na viac hostiteľsky špecifických línií; mnohé ochorenia na plodinách rodu Brassica sa dnes priraďujú najmä k H. brassicae. Správna identifikácia preto závisí od hostiteľa a diagnostiky.

Hyaloperonospora parasitica napáda najmä listové pletivá hostiteľov z čeľade kapustovité. Ochorenie sa začína svetlozelenými až žltými škvrnami na hornej strane listov; pri vysokej vlhkosti sa na spodnej strane vytvára belavý až sivastý povlak sporulácie.

Na mladých rastlinách môže infekcia poškodiť klíčne listy, spomaliť rast alebo spôsobiť odumretie sadeníc. Na starších rastlinách sa poškodené pletivo stáva náchylnejším na sekundárne hniloby. Pri hostiteľoch rodu Brassica treba počítať s tým, že podobné príznaky sú v modernej literatúre často pripisované príbuzným druhom, najmä H. brassicae.

• Na vrchnej strane listov vznikajú nepravidelné až hranaté bledozelené, žlté alebo žltohnedé škvrny, často ohraničené žilnatinou.
• Na spodnej strane listov sa počas vlhkého počasia objavuje jemný bielosivý až sivofialový povlak sporangií a konídioforov.
• Klíčne listy a mladé listy môžu blednúť, vädnúť, nekrotizovať a predčasne odumierať.
• Silne napadnuté listy sa trhajú alebo zasychajú; poškodené pletivo môže následne podliehať bakteriálnym a iným hnilobám.
• Príznaky sa môžu líšiť podľa hostiteľa a vývojového štádia, preto ich treba odlíšiť najmä od alternáriovej škvrnitosti, bakteriálnych škvŕn a nedostatku živín.

Pôvodca je obligátny biotrof, ktorý získava živiny zo živých hostiteľských buniek. Šíri sa najmä sporami prenášanými vzduchom, dažďovými kvapkami, závlahou, rukami a náradím. Zdrojom infekcie môžu byť napadnuté sadenice, rastlinné zvyšky a niektoré hostiteľské buriny.

Riziko zvyšuje dlhodobé ovlhčenie listov, vysoká relatívna vlhkosť, hustý porast, slabé prúdenie vzduchu a opakované pestovanie hostiteľov na rovnakom mieste. Pri niektorých populáciách sa vytvárajú aj hrubostenné oospóry, ktoré môžu prežívať v napadnutom tkanive alebo pôde.

Počas sexuálnej fázy vznikajú oospóry, ktoré môžu prežívať nepriaznivé obdobie. Za vhodných podmienok vyklíčia a iniciujú primárnu infekciu. Mycélium následne rastie medzi bunkami hostiteľa a vytvára haustóriá, ktorými čerpá živiny.

Po približne jednom až dvoch týždňoch, podľa hostiteľa a počasia, vyrastajú cez prieduchy listov konídiofory so spórami. Tie sa šíria vetrom alebo vodou a spôsobujú sekundárne infekcie. Chladné, vlhké noci a pomalé osychanie listov podporujú opakované infekčné cykly.

Pri prvých príznakoch odstráňte najviac napadnuté listy alebo celé silne choré sadenice a okamžite zlepšite vetranie a osychanie porastu. Skontrolujte okolité rastliny, pretože nová sporulácia na spodnej strane listov môže rýchlo vytvárať ďalšie infekcie.

Pri komerčnom pestovaní rozhodujte podľa hostiteľa, rozsahu napadnutia, predpovede počasia a dostupnej registrácie prípravkov. Ochrana funguje najlepšie preventívne alebo na začiatku infekcie; silne poškodené pletivo sa už nezregeneruje. Ak je identita pôvodcu neistá, odoberte čerstvý list s typickou škvrnou a spodnou sporuláciou na odbornú diagnostiku.

• Základom je hygiena: odstraňovanie napadnutých listov, likvidácia chorých sadeníc a odstránenie zvyškov po zbere.
• Používajte kvapkovú alebo inú koreňovú závlahu, riedky spon a dobré vetranie.
• Uprednostnite biologicky a ekologicky vhodné osivo či sadivo a odrody s deklarovanou toleranciou, ak sú dostupné.
• Neaplikujte domáce zmesi s octom, sódou alebo koncentrovanými olejmi bez overenia bezpečnosti; môžu popáliť listy a nemusia účinkovať proti oomycétam.
• Biologické prípravky používajte iba vtedy, ak sú v Slovenskej republike povolené pre konkrétnu plodinu a účel, a striktne podľa etikety.

• Používajte zdravé, vizuálne bezpríznakové osivo a sadenice od spoľahlivého dodávateľa; podozrivé partie nevysádzajte.
• Dodržiavajte širší spon a zabezpečte prúdenie vzduchu, najmä v skleníkoch a pri predpestovaní priesad.
• Zavlažujte ku koreňom, najlepšie ráno, aby listy pred nocou oschli. Vyhnite sa večernému roseniu a závlahám nad listy.
• Napadnuté listy a silne choré rastliny odstráňte do uzavretého odpadu; nedávajte ich do domáceho kompostu.
• Po zbere odstráňte hostiteľské zvyšky a regulujte kapustovité buriny, napríklad kapsičku pastiersku.
• Dodržiavajte viacročné striedanie plodín s nekapustovitými druhmi. Pri opakovaných problémoch uprednostnite odolnejšie alebo tolerantnejšie odrody, ak sú dostupné pre daného hostiteľa.
• V skleníku obmedzte kondenzáciu, neprehusťujte výsevy a pravidelne dezinfikujte pracovné plochy, nádoby a náradie.

• Názov H. parasitica sa historicky používal veľmi široko pre pleseň viacerých kapustovitých, no molekulárne a morfologické štúdie ukázali komplex hostiteľsky špecifických línií.
• Patogén patrí medzi oomycéty, teda organizmy podobné hubám, nie medzi pravé huby.
• Najznámejším modelovým hostiteľom príbuznej línie je Arabidopsis thaliana; jej pôvodca sa dnes správne označuje ako H. arabidopsidis.
• Na diagnostiku je veľmi užitočná kombinácia žltých škvŕn na vrchnej strane listu a jemnej sporulácie na jeho spodnej strane.
• Pri infekciách plodín rodu Brassica môže byť taxonomicky presnejším menom H. brassicae, preto sa názov uvedený na starších slovenských materiáloch nemusí zhodovať s moderným určením.