Bombaževa sovka

Bombaževa sovka (Spodoptera littoralis) je polyfágny motýľ z čeľade sovkovitých, ktorého húsenice požierajú listy, mladé výhonky a niekedy aj plody mnohých zelenín a okrasných rastlín. V Slovinsku nemá podľa dostupných údajov potvrdený výskyt a predstavuje najmä riziko zavlečenia, predovšetkým do skleníkov s rastlinami a zeleninou.

Bombaževa sovka je teplomilný a veľmi polyfágny škodca známy najmä zo subsaharskej Afriky, Stredomoria a Blízkeho východu. Dospelý motýľ kladie vajíčka v skupinách na spodnú stranu listov. Škody spôsobujú húsenice, ktoré spočiatku skeletujú listy a neskôr vytvárajú veľké nepravidelné otvory alebo rastlinu úplne odlistia.

V podmienkach Slovinska treba podozrivý nález na plodinách alebo v skleníku odlíšiť najmä od príbuzných soviek, napríklad Spodoptera exigua, Autographa gamma a rôznych druhov rodu Agrotis. Pri neobvyklom náleze je vhodné uchovať húsenicu alebo fotografiu a kontaktovať príslušnú rastlinolekársku službu.

• Nepravidelné otvory v listoch, často s okrajmi poškodenia a drobným trusom.
• Mladé húsenice môžu vytvárať „okienka“ alebo požierať iba pokožku listu.
• Staršie húsenice konzumujú celé časti listov, mladé výhonky a pri silnom napadnutí môžu rastlinu takmer úplne odlistiť.
• Vajíčka sa nachádzajú v zhlukoch na spodnej strane listov a bývajú prekryté chĺpkami alebo šupinkami z bruška samice.
• Poškodenie býva výraznejšie v noci, pretože húsenice sa cez deň často ukrývajú v hustej vegetácii, pod listami alebo v pôde.

Škodca sa šíri najmä napadnutým sadivom, rezanými kvetmi, rastlinnými produktmi a aktívnym preletom dospelých motýľov. V skleníkoch môže prežívať opakovane počas roka, ak je k dispozícii teplo, vlhkosť a hostiteľské rastliny.

Riziko zavlečenia zvyšujú nové rastliny bez karanténnej kontroly, otvorené vetracie otvory bez sieťoviny, buriny v okolí skleníka a ponechané rastlinné zvyšky. V Slovinsku je vonkajší výskyt menej pravdepodobný než v teplejších oblastiach Stredomoria, no dočasné zavlečenie alebo výskyt v chránených priestoroch nemožno vylúčiť.

Samica kladie desiatky až stovky vajíčok v skupinách na spodnú stranu listov. Pri teplote približne 25–26 °C prechádzajú húsenice zvyčajne šiestimi instarmi za približne 15–23 dní; pri nižších teplotách sa vývoj predlžuje. Kuklenie prebieha spravidla v pôde alebo v povrchovej vrstve substrátu. Dospelce sú nočné a samice môžu začať klásť vajíčka krátko po vyliahnutí.

Rýchlosť vývoja výrazne závisí od teploty. Teplé skleníkové podmienky preto umožňujú viac generácií, zatiaľ čo slovinská zima znižuje šancu dlhodobého prežitia vo vonkajšom prostredí.

Pri prvom náleze rastliny izolujte a overte druh, pretože húsenice viacerých soviek vyzerajú podobne. Mladé húsenice kontrolujte aspoň dvakrát týždenne a mechanicky ich odstráňte. Pri napadnutí v skleníku kombinujte hygienu, odstránenie napadnutých rastlín, monitorovanie dospelcov a cielené zásahy proti mladým húseniciam.

Silne napadnuté rastliny môžu byť praktickejšie na bezpečné odstránenie než na opakované ošetrovanie. Zásah má byť súčasťou integrovanej ochrany rastlín a musí zohľadniť ochranné lehoty, opeľovače a prirodzených nepriateľov.

• Vajíčka a mladé húsenice odstraňujte ručne, prípadne poškodené listy bezpečne zlikvidujte.
• V chránených priestoroch možno podľa registrácie a návodu použiť biologické prípravky na báze entomopatogénnych nematód alebo mikrobiálnych účinných organizmov určených proti húseniciam.
• Entomopatogénne nematódy vyžadujú vhodnú vlhkosť, správnu aplikačnú techniku a kontakt s cieľovým štádiom; účinnosť proti starším húseniciam nemusí byť rovnaká.
• Obmedzte širokospektrálne zásahy, aby zostali zachované predátory, parazitoidy a ďalšie užitočné organizmy.
• Biologické opatrenia používajte včas, keď sú húsenice malé; pri veľkých húseniciach býva poškodenie už rozsiahle.

• Nové sadivo, odrezky a okrasné rastliny kontrolujte pred premiestnením do skleníka; podozrivé rastliny izolujte.
• V skleníkoch používajte neporušené insektotesné sieťoviny na vetracích otvoroch a utesnite možné vstupy.
• Pravidelne prezerajte spodnú stranu listov, najmä na paprike, paradajke, kapuste, uhorkách a okrasných rastlinách.
• Odstraňujte vajíčkové zhluky, mladé húsenice a silno napadnuté časti; materiál nekompostujte, ak by v ňom mohli prežiť škodcovia.
• Likvidujte buriny a pozberové zvyšky v okolí skleníka a nenechávajte dlhodobo súvislý porast hostiteľských rastlín.
• Používajte feromónové alebo svetelné monitorovanie podľa odporúčania odborného poradcu; nález zaznamenávajte podľa dátumu a miesta.

• Spodoptera littoralis patrí medzi významné karanténne a regulačne sledované druhy v oblasti EPPO.
• Je blízko príbuzná druhom Spodoptera litura, S. exigua a S. frugiperda; zámenu môže spoľahlivo vyriešiť až odborné morfologické alebo molekulárne určenie.
• Hostiteľská škála zahŕňa zeleniny, poľné plodiny, okrasné rastliny, buriny aj niektoré ovocné dreviny.
• Vajíčkové zhluky bývajú prekryté šupinkami, čo znižuje ich nápadnosť pri bežnej kontrole porastu.
• V Slovinsku je podľa dostupnej databázy EPPO druh evidovaný ako neprítomný bez záznamu o výskyte.