Stredomorský stonkový vijač kukurice

Stredomorský stonkový vijač kukurice (Sesamia nonagrioides) je nočný motýľ, ktorého húsenice vyžierajú chodbičky v stonkách, vretenách a niekedy aj v klasoch kukurice. V podmienkach Slovenska nejde o bežného škodcu, no pri teplých rokoch alebo zavlečení materiálu je dôležité odlíšiť ho od vijačky kukuričnej a sledovať poškodenie porastov.

Sesamia nonagrioides je motýľ z čeľade morovité (Noctuidae), známy ako stredomorský stonkový vijač alebo ružový stonkový vijač. Najvýznamnejším hostiteľom v Európe je kukurica siata (Zea mays), pričom poškodenie sa môže prekrývať s napadnutím vijačkou kukuričnou (Ostrinia nubilalis). Spoľahlivé druhové určenie lariev si často vyžaduje odborné entomologické vyšetrenie.

V južnej Európe patrí medzi významných škodcov kukurice. V slovenskom pestovateľskom kontexte treba nález hodnotiť skôr ako neobvyklý alebo potenciálne zavlečený výskyt, nie ako automaticky potvrdeného pravidelného škodcu.

• Na mladých rastlinách sa môže objaviť vädnutie alebo odumieranie srdiečkových listov.
• Na stonkách sú drobné vstupné otvory a vývrty vyplnené trusom podobným pilinám.
• Vnútro stebla obsahuje pozdĺžne chodbičky, dutiny a tmavé alebo rozrušené pletivá.
• Napadnuté rastliny sú oslabené, ľahšie sa lámu a môžu sa poliehať.
• Húsenice môžu preniknúť aj do vretena alebo klasu; poškodené zrno môže byť následne kolonizované hubami rodu Fusarium.

Samotné vädnutie či zlomenie rastliny nie je druhovo špecifické. Pri diagnostike treba skontrolovať larvu, chodbičky a prípadne použiť feromónový monitoring alebo laboratórne určenie.

Poškodenie spôsobujú výhradne larválne štádiá. Samičky kladú vajíčka na listy alebo pošvy listov; po vyliahnutí mladé húsenice krátko ožierajú povrchové pletivá a následne vnikajú do stonky. Keď sa larva ukryje vnútri rastliny, ochranné zásahy na povrchu majú výrazne nižšiu účinnosť.

Riziko rastie v teplom počasí, pri neskorých alebo stresovaných porastoch a v blízkosti neodstránených kukuričných zvyškov či vhodných trávovitých hostiteľov. Dospelce sa šíria aktívnym letom; ďalšou cestou zavlečenia môže byť presun napadnutých rastlinných zvyškov.

Druh môže mať podľa podnebia približne dve až štyri generácie ročne. V teplejších oblastiach sa dospelé motýle objavujú vo viacerých letových vlnách počas sezóny. Vajíčka sa liahnu po niekoľkých dňoch a mladé larvy sa rýchlo zavŕtavajú do stonky.

Zrelé húsenice zvyčajne prezimujú v stonkách alebo rastlinných zvyškoch a na jar sa kuklia. Presný počet generácií a načasovanie sa v slovenských podmienkach nedá spoľahlivo preberať zo stredomorských oblastí; rozhodujú teploty a priebeh roka.

Ochranu načasujte podľa monitoringu dospelcov, vajíčok a mladých lariev. Najlepší účinok možno očakávať pred zavŕtaním lariev do stonky; po ich preniknutí dovnútra je zásah podstatne menej spoľahlivý. Pri malom výskyte odstráňte a zničte silno napadnuté rastliny alebo zvyšky mimo kompostu, ktorý sa nedostatočne prehrieva.

V poľných porastoch používajte integrovaný postup: monitoring, hygienu po zbere, podporu prirodzených nepriateľov a iba odôvodnené zásahy. Opatrenia známe zo stredomorských oblastí nemusia mať rovnakú účinnosť ani ekonomické opodstatnenie na Slovensku.

• Pri potvrdenom výskyte možno zvážiť biologické prípravky na báze Bacillus thuringiensis, ale iba proti mladým, ešte odkrytým larvám a podľa registrácie pre konkrétnu plodinu.
• V odborných programoch sa využívajú parazitoidy vajíčok rodu Trichogramma; ich účinnosť závisí od správneho termínu vypustenia a lokálnej dostupnosti.
• Obmedzte prezimovanie lariev likvidáciou stonkových zvyškov a podporujte pestrú agroekosystémovú krajinu bez zbytočného plošného ničenia užitočných organizmov.
• Biologické riešenia kombinujte s monitoringom, nie s kalendárnym ošetrovaním bez potvrdenia škodcu.

• Pestujte vyrovnaný porast s rovnomerným vzchádzaním a obmedzujte stres zo sucha, burín a nedostatočnej výživy.
• Po zbere dôkladne podrvte strnisko a stonky; podľa systému hospodárenia ich zapracujte do pôdy, aby sa znížil počet prezimujúcich lariev.
• Odstraňujte výdrvy kukurice a sledujte napadnuté trávovité hostiteľské rastliny na okrajoch pozemku.
• Pri podozrení používajte feromónové lapače a pravidelne kontrolujte listové pošvy, stonky a poškodené klasy.
• Nespoliehajte sa iba na vzhľad poškodenia, pretože podobné chodbičky vytvára aj vijačka kukuričná.

• V literatúre sa druh označuje aj ako Mediterranean corn borer alebo pink stem borer.
• V južnej Európe môže spolu s vijačkou kukuričnou poškodiť veľkú časť rastlín, no tieto druhy sa podľa poškodenia často nedajú bezpečne odlíšiť.
• Vývrty lariev môžu uľahčiť vstup hubám rodu Fusarium a prispieť k zhoršeniu zdravotnej kvality zrna.
• Okrem kukurice boli zdokumentované väzby na niektoré druhy rodu Sorghum, trstinu pálkovitú (Typha domingensis) a cukrovú trstinu; význam týchto hostiteľov sa líši podľa geografickej oblasti.