Bzdôška obyčajná (Lygus rugulipennis)

Bzdôška obyčajná (Lygus rugulipennis) je drobná, veľmi polyfágna ploštica rozšírená v Európe vrátane Slovenska. Dospelce aj nymfy cicaním poškodzujú rastové vrcholy, kvetné puky, kvety a mladé plody. Na jahodách môže vzniknúť typický malý, zdeformovaný „gombíkový“ plod, zatiaľ čo na zelenine a poľných plodinách sa objavujú bodavé škvrny, deformácie a zastavený rast.

Bzdôška obyčajná je európsky druh rodu Lygus s mimoriadne širokým okruhom hostiteľov. Živí sa na viac ako 400 zaznamenaných rastlinných druhoch, no nie každý záznam znamená úspešné rozmnožovanie. Za významné hospodárske hostiteľské skupiny sa považujú najmä ďatelinoviny a lucerna, zemiaky, obilniny, cukrová repa, jahody, zelenina a viaceré buriny.

Poškodenie vzniká kombináciou mechanického vpichu a toxického účinku slín. Pri skorom napadnutí kvetov alebo mladých semien môže dôjsť k deformácii plodu; pri neskoršom výskyte bývajú škody menej nápadné.

• Na jahodách malé, nepravidelné alebo „gombíkové“ plody s nedovyvinutou časťou dužiny.
• Na kvetoch a mladých plodoch bodavé ranky, hnedé bodky, korkovatenie a zastavenie vývoja.
• Na rastových vrcholoch skrútenie, zakrpatenie alebo odumretie mladých pletív.
• Na listoch a výhonkoch drobné nekrotické škvrny; na povrchu sa môžu objaviť tmavé kvapky trusu.
• Dospelce sú približne 5–6 mm dlhé, zelenkasté až hnedasté a rýchlo sa ukrývajú. Nymfy sú menšie, bez krídel a často zelené.

Na spoľahlivé určenie druhu je vhodná lupa alebo entomologické potvrdenie, pretože podobné poškodenie spôsobujú aj iné druhy rodu Lygus a príbuzné bzdochy.

Škodca sa do porastu dostáva najmä migráciou dospelcov z burinných okrajov, lucerny, ďatelinovín a iných kvitnúcich hostiteľov. Po kosení, mulčovaní alebo zbere môže opustený porast vyvolať presun do susednej zeleniny, jahôd či zemiakov.

Šírenie podporujú neudržiavané medze, dlhodobo kvitnúce buriny, súvislé plochy vhodných hostiteľov a teplé počasie. Poškodenie sa často prejaví až počas rastu plodu, keď už dospelce nie sú prítomné.

Dospelce prezimujú najmä v rastlinných zvyškoch, pod opadom a v neobhospodarovaných okrajoch pozemkov. Na jar prechádzajú na mladú vegetáciu a kvitnúce hostiteľské rastliny. Samičky kladú vajíčka do rastlinných pletív; nymfy prechádzajú piatimi nedospelými štádiami a postupne sa podobajú dospelcom, ale nemajú úplne vyvinuté krídla.

V podmienkach strednej Európy sa podľa počasia a dostupnosti potravy môže vyvinúť jedna až viac čiastočných generácií. Po dozrievaní plodín sa dospelce presúvajú medzi burinami, poľnými plodinami a záhradami. Presné načasovanie sa na Slovensku mení podľa nadmorskej výšky a priebehu jari a leta.

Najväčší význam má zásah pred kladením vajíčok a pred poškodením kvetov alebo mladých plodov. Najprv potvrďte prítomnosť nýmf alebo dospelcov sklepávaním, smýkaním sieťkou a vizuálnou kontrolou kvetov a vrcholov.

• Na malej výsadbe ručne odstráňte jednotlivé jedince a poškodené časti rastlín.
• Pri silnejšom výskyte znížte početnosť hostiteľských burín v okolí a sledujte presun škodcu po kosení susedných porastov.
• V jahodách venujte pozornosť najmä neskorším odrodám a obdobiu kvitnutia, keď je poškodenie ekonomicky najvýznamnejšie.
• Ak je chemický zásah odôvodnený, musí byť cielený, registrovaný pre danú plodinu a uskutočnený podľa aktuálnej slovenskej etikety; vyhnite sa opakovanému používaniu širokospektrálnych prípravkov.

Biologická ochrana je založená najmä na zachovaní prirodzených nepriateľov a na znížení migrácie škodcu do citlivých porastov.

• Pravidelne kontrolujte kvety, rastové vrcholy a mladé plody; pri menších výsadbách používajte ráno alebo pri chladnejšom počasí sklepávanie do nádoby či smýkanie sieťkou.
• Obmedzte kvitnúce buriny priamo v poraste, ale kosbu vykonávajte koordinovane a nie tesne pred citlivou fázou plodiny, aby sa dospelce hromadne nepresunuli do záhona.
• Podporujte pavúky, dravé bzdochy, zlatoočky, dravé ploštice a parazitoidy pestrými, nepostrekovanými okrajmi mimo bezprostredného kontaktu s úrodou.
• Pri profesionálnom pestovaní možno podľa registrácie a dostupnosti zvážiť biologické prípravky alebo entomopatogény; účinnosť na tomto druhu a konkrétnej plodine treba overiť na etikete.

• Odstraňujte kvitnúce buriny v bezprostrednom okolí citlivých plodín, najmä pred kvitnutím jahôd a tvorbou mladých plodov.
• Monitorujte porast od jari do leta, predovšetkým počas kvitnutia a po kosení susedných lucernových či ďatelinových porastov.
• Na menších plochách používajte netkanú textíliu alebo jemnú ochrannú sieť v období, keď je plodina najcitlivejšia; okraje musia byť dobre utesnené.
• Udržiavajte vyváženú výživu a závlahu, aby rastliny rýchlejšie regenerovali, no neprehnojujte dusíkom.
• Pri jahodách odstraňujte silno zdeformované plody a po zbere zlikvidujte zvyšky napadnutých častí.
• V profesionálnych porastoch veďte záznamy o odchytoch a zásah plánujte podľa skutočnej početnosti a citlivosti plodiny, nie iba podľa prítomnosti jedného jedinca.

• V literatúre bolo zaznamenaných približne 437 hostiteľských rastlín z 57 čeľadí, čo patrí k najširším známym okruhom hostiteľov medzi bylinožravým hmyzom.
• Najdôležitejšie hostiteľské čeľade sú kapustovité, astrovité a bôbovité.
• Na jahodách môže poškodenie jednotlivých semien zastaviť vývoj priľahlej časti plodu a vytvoriť typický „button berry“ efekt.
• Výskyt na plodine často súvisí s kvitnúcimi burinami alebo susedným porastom lucerny a ďatelín, nie iba s podmienkami v samotnom záhone.