Vírus chlorotickej škvrnitosti jablone

Vírus chlorotickej škvrnitosti jablone (ACLSV) je rozšírený vírus ovocných drevín, ktorý často pretrváva bez viditeľných príznakov. Pri citlivých odrodách však môže vyvolať svetlozelené škvrny a krúžky na listoch, deformácie, zníženú vitalitu alebo poškodenie plodov. Najčastejšie sa šíri infikovaným vrúbľovacím a očkovacím materiálom, preto je rozhodujúce používanie certifikovaných rastlín.

ACLSV patrí medzi najrozšírenejšie vírusy jabloní a ďalších jadrovín a kôstkovín. Na jabloni často nespôsobuje nápadné príznaky, no niektoré izoláty a citlivé odrody môžu vykazovať chlorotické škvrny, krúžky, pásikovanie alebo deformácie listov. Význam infekcie závisí od hostiteľa, odrody, vírusového izolátu a prípadnej súbežnej infekcie ďalšími vírusmi.

Samotný vzhľad listov nestačí na spoľahlivú diagnózu. Pri podozrení je vhodné odobrať mladé listy alebo púčiky a zaslať ich do akreditovaného rastlinolekárskeho laboratória na RT-PCR, ELISA alebo inú validovanú skúšku.

• Na mladých listoch sa môžu objaviť bledozelené až žltkasté škvrny, krúžky, pásiky alebo nepravidelné chlorotické obrazce.
• Príznaky bývajú výraznejšie na citlivých odrodách a počas aktívneho jarného rastu; neskôr môžu zoslabnúť alebo úplne zmiznúť.
• Pri niektorých kombináciách hostiteľa a izolátu sa objavuje slabší rast, znížená vitalita, deformácia listov alebo poškodenie plodov, napríklad krúžkovité hrdzavenie.
• Veľká časť infikovaných stromov je bez viditeľných príznakov, najmä v bežných produkčných výsadbách.
• Príznaky sa môžu prekrývať s infekciou vírusmi ASGV, ASPV, ApMV, viroidmi, nedostatkom živín alebo poškodením herbicídmi.

Zdrojom infekcie je infikovaný vegetatívny materiál: vrúble, očká, podpníky, materské rastliny a hotové sadenice. Najdôležitejším spôsobom šírenia je vrúbľovanie, očkovanie a iné formy vegetatívneho rozmnožovania. V jabloňových sadoch môže k prenosu medzi susednými stromami prispieť aj zrast koreňov.

Pri ACLSV nie je známy prirodzený hmyzový vektor. Bežný prenos semenami alebo peľom sa nepovažuje za významnú cestu šírenia, hoci vírusová RNA bola v niektorých štúdiách zistená v semenách; infekcia embrya a následný prenos na semenáčiky neboli spoľahlivo preukázané. Mechanický prenos je dôležitý najmä pri experimentálnej inokulácii, nie ako typická poľná cesta v ovocnom sade.

Vírus pretrváva v živých pletivách infikovanej dreviny, často bez príznakov. Pri rozmnožení infikovaného stromu sa prenesie do nového vrúbľa, očka alebo podpníka a následne sa systémovo rozšíri rastlinou. Dĺžka a intenzita prejavu závisí od genetickej skupiny vírusu, odrody, veku rastliny, teploty a ďalších infekcií.

Infekcia môže zostať latentná mnoho rokov. Preto vizuálna kontrola materských stromov ani jednorazové pozorovanie listov neposkytujú rovnakú istotu ako certifikačné testovanie a používanie testovaného rozmnožovacieho materiálu.

Na infikovanej drevine neexistuje kuratívne ošetrenie, ktoré by ACLSV odstránilo. Fungicídy, insekticídy ani listové hnojivá vírus nevyliečia. Pri cennom strome má zmysel laboratórne potvrdenie, najmä ak sa plánuje odber vrúbľov alebo ak sú prítomné príznaky viacerých vírusov.

V domácom sade je pri potvrdenej infekcii vhodné odstrániť silno postihnuté alebo málo vitálne stromy a nahradiť ich certifikovanými, testovanými sadenicami. V produkčnej škôlke treba postupovať podľa platných rastlinolekárskych a certifikačných požiadaviek Slovenska a Európskej únie a nepoužívať pozitívne materské rastliny na rozmnožovanie.

Pri vírusoch nejde o biologickú ochranu v bežnom zmysle, pretože už etablovanú infekciu nemožno potlačiť prípravkom z medi, síry, mikroorganizmov ani výťažkov rastlín. Najúčinnejší „biologický“ a nízkovstupový prístup je prevencia: zdravý rozmnožovací materiál, oddelenie škôlkarských blokov, sanitácia nástrojov a okamžité vyradenie pozitívnych rastlín.

• Kompostujte alebo ponechávajte na mieste iba materiál, ktorý nepochádza z podozrivých stromov; infikované drevo nepoužívajte na vrúbľovanie.
• Podporujte celkovú vitalitu stromov vyváženou výživou, primeranou závlahou a správnym rezom, čo však vírus neodstráni.
• Pri ekologickom pestovaní uprednostnite certifikované bezvírusové rastliny a pravidelnú diagnostiku pred pokusmi o neoverené „antivírusové“ prípravky.

• Nakupujte jablone, hrušky, duly a kôstkoviny z registrovaných škôlok s rastlinolekárskym alebo certifikačným dokladom o zdravotnom stave.
• Na vrúbľovanie a očkovanie používajte iba testovaný, vírusovo negatívny materiál z dôveryhodného materského sadu.
• Nepoužívajte odrezky, očká ani vrúble z neznámych alebo dlhodobo symptomatických stromov, aj keď vyzerajú zdravo.
• Pri reze a štepení čistite a dezinfikujte nástroje; odstraňujte podozrivé sadenice a nešírte ich ďalej vegetatívnym rozmnožovaním.
• V škôlkach udržiavajte zdravotne testované materské rastliny oddelene a veďte záznamy o pôvode podpníkov a vrúbľov.
• Pri podozrení na vírusovú infekciu kontrolujte aj susedné stromy a prípadné koreňové zrasty, nie iba jednu viditeľne poškodenú vetvu.

• ACLSV je typovým druhom rodu Trichovirus a v literatúre sa môže objavovať pod starším názvom Apple chlorotic leaf spot virus.
• Infikovaná jabloň môže vyzerať úplne zdravo, takže absencia príznakov neznamená neprítomnosť vírusu.
• Rozsah hostiteľov zahŕňa viaceré jadroviny a kôstkoviny; citlivosť jednotlivých druhov, odrôd a izolátov sa však líši.
• Niektoré historicky oddelené syndrómy poškodenia plodov, napríklad jablčné krúžkovité hrdzavenie, boli neskôr spojené s konkrétnymi variantmi ACLSV.
• Pri určovaní príčiny chloróz treba vždy vylúčiť nedostatok železa, horčíka alebo dusíka, herbicídne poškodenie a iné vírusové ochorenia.