Hrdza hrušková

Hrdza hrušková je dvojdomá hrdzovitá hubová choroba spôsobená organizmom Gymnosporangium sabinae. Na hruške sa prejavuje najmä oranžovými až červenooranžovými škvrnami na listoch a neskôr výtrusnými útvarmi na ich spodnej strane. Na dokončenie vývojového cyklu potrebuje borievku, preto je rozhodujúca priestorová izolácia hostiteľov a pravidelná kontrola rastlín.

Hrdza hrušková je hubová choroba hrušiek spôsobená druhom Gymnosporangium sabinae, známym aj pod starším názvom Gymnosporangium fuscum. V slovenskom pestovateľskom prostredí sa typicky objavuje od neskorej jari do leta.

Patogén potrebuje dvoch hostiteľov: hrušku (Pyrus) a borievku (Juniperus). Bez vhodného druhého hostiteľa sa jeho vývojový cyklus spravidla nedokončí, hoci spóry môžu byť prenášané vetrom aj zo vzdialenejších výsadieb.

Na hornej strane listov hrušky sa od mája objavujú drobné žltooranžové škvrny, ktoré sa postupne zväčšujú a získavajú oranžovú až červenkastú farbu. V strede starších škvŕn môžu byť viditeľné tmavé bodky – spermogónia.

Na spodnej strane listov sa neskôr tvoria zhrubnuté žltkasté až oranžové útvary, ktoré sa pri dozrievaní otvárajú a vytvárajú typický mriežkovitý vzhľad. Silne napadnuté listy môžu predčasne opadávať.

Na mladých výhonkoch a plodoch sa môžu objaviť podobné oranžové lézie alebo deformácie. Na borievke sa choroba prejavuje trvalými zhrubnutiami konárov; na jar za vlhkého počasia z nich vyrastajú nápadné oranžové až želatínovité výtrusné útvary.

Zdrojom infekcie sú najmä prezimujúce ložiská na borievkach. Jarné dažde uvoľňujú spóry, ktoré vietor prenáša na mladé listy hrušiek. Z listov sa neskôr tvoria spóry schopné infikovať borievky a založiť nový infekčný cyklus.

Choroba sa šíri ľahšie počas dlhého daždivého obdobia, pri vysokej vlhkosti a slabom prúdení vzduchu v hustých korunách. Samotná pôda, semená ani bežný dotyk listov nie sú hlavnou cestou šírenia.

Huba prezimuje najmä v zhrubnutých napadnutých častiach borievky. Na jar, spravidla po daždi a pri vysokej vzdušnej vlhkosti, sa na nich vytvárajú oranžové želatínovité telia so spórami.

Spóry infikujú mladé listy hrušiek. Na hornej strane listov vznikajú oranžové škvrny a neskôr sa na spodnej strane tvoria écie s aeciospórami. Tie sa v druhej polovici leta šíria späť na borievky, kde založia nové infekcie a prezimujúce ložiská.

EPPO uvádza, že praktický význam má najmä prítomnosť vhodných borievok v približnom dosahu do 300 m od sadu; skutočný dosah však závisí od vetra, reliéfu a lokálnych podmienok.

Pri miernom napadnutí sa sústreďte na udržanie vitality stromu, presychanie koruny a odstránenie zdroja infekcie na borievke. Silno napadnuté výhonky hrušky možno vyrezať do zdravého dreva; napadnuté listy nie je vhodné hromadne odstraňovať, pretože to môže strom ďalej oslabiť.

Ak je chemická ochrana v konkrétnej situácii potrebná, rozhoduje termín preventívnej aplikácie pred infekciou a aktuálna registrácia prípravku pre hrušku v Slovenskej republike. O vhodnosti zásahu sa riaďte platnou etiketou a miestnou signalizáciou; už vzniknuté škvrny nemožno postrekom odstrániť.

Najdôležitejším nechemickým opatrením je prerušenie spojenia medzi hruškou a borievkou. V okolí hrušiek kontrolujte okrasné aj voľne rastúce borievky a pri potvrdenom napadnutí odstráňte jednotlivé infikované konáre s ložiskami, ak to možno urobiť bezpečne a bez výrazného znetvorenia rastliny.

Napadnuté konáre režte do zdravého dreva, náradie medzi rezmi čistite a odrezaný materiál nekompostujte. Pri silnom alebo opakovanom výskyte zvážte odstránenie celého silno napadnutého hostiteľa, najmä ak rastie tesne pri hruške.

Podporte rýchle presychanie koruny správnym rezom, neprehnojujte dusíkom a pravidelne sledujte listy od mája. Biologické prípravky a domáce postreky používajte len vtedy, ak majú pre dané použitie overené a legálne označenie; nepredstavujú náhradu za odstránenie zdroja infekcie.

• Pri zakladaní sadu alebo záhrady nevysádzajte citlivé hrušky tesne k borievkam, najmä k Juniperus sabina.
• Pred výsadbou prezrite borievky v okolí a každú jar ich kontrolujte na zhrubnutia konárov a oranžové želatínovité výrastky.
• Udržiavajte vzdušnú korunu hrušky, primeraný rozstup rastlín a vyváženú výživu bez nadbytku dusíka.
• Odstraňujte napadnuté časti borievky do zdravého dreva; pri trvalom silnom výskyte zvážte náhradu hostiteľskej borievky nehostiteľskou drevinou.
• Od mája pravidelne kontrolujte hornú aj spodnú stranu listov a zaznamenávajte opakovaný výskyt podľa rokov.

• Ide o dvojdomú hubu: jednotlivé vývojové štádiá prebiehajú na dvoch botanicky nepríbuzných hostiteľoch.
• Na rozdiel od viacerých iných hrdzí sa nápadné oranžové želatínovité útvary tvoria predovšetkým na borievke, nie na hruške.
• Citlivosť sa medzi odrodami hrušiek líši; pri výbere výsadby má význam uprednostniť odrody s nižšou náchylnosťou podľa miestnych skúseností.
• Odstránenie niekoľkých silno napadnutých listov zvyčajne nevyrieši problém, ak v okolí zostáva infikovaná borievka.