Poškodenie chladom

Poškodenie chladom je fyziologická porucha rastlín vystavených nízkym, ale ešte nezamŕzajúcim teplotám. Najčastejšie postihuje teplomilnú zeleninu, tropické izbové rastliny a citlivé ovocie. Prejavuje sa vodnatými škvrnami, vädnutím, bronzovým až purpurovým sfarbením, preliačinami, zastavením dozrievania a následným rozkladom tkanív. Rozhodujúca je kombinácia teploty, dĺžky pôsobenia a citlivosti druhu či odrody.

Nejde o chorobu spôsobenú patogénom ani o napadnutie škodcom. Citlivé rastliny môžu byť poškodené už pri teplotách približne 8–12 °C, no presný prah závisí od druhu, odrody, veku, otuženia, orgánu a dĺžky expozície. Tropické a subtropické rastliny, paradajka, paprika, baklažán, bazalka a viaceré plody sú v podmienkach Slovenska ohrozené najmä pri skorej výsadbe, studenom skleníku, prievane alebo nevhodnom skladovaní.

Poškodenie chladom treba odlíšiť od poškodenia mrazom. Pri mraze sa v tkanivách tvoria ľadové kryštály; pri chilling injury tkanivo zostáva nad bodom mrazu, ale bunkové membrány strácajú funkciu. Následné odumieranie a hniloby môžu byť druhotne spôsobené baktériami alebo hubami.

• vodnaté, priesvitné alebo preliačené škvrny na listoch, plodoch či stonkách,
• náhle vädnutie, skrúcanie a ochabnutie mladých listov,
• žlté, bronzové, červenofialové až hnedé sfarbenie,
• odumieranie okrajov a špičiek listov, opadávanie kvetov a zastavenie rastu,
• na plodoch preliačiny, povrchové fľaky, slabé dozrievanie a mäknutie,
• po oteplení rýchle hnednutie, kolaps tkaniva a sekundárna hniloba.

Príznaky sa nemusia objaviť okamžite. Pri skladovaných plodoch sa často zvýraznia až po vybratí z chladu a návrate na izbovú teplotu.

Príčinou je kombinácia nízkej, ale nezamŕzajúcej teploty, času pôsobenia a citlivosti rastliny. Riziko zvyšuje náhle ochladenie, studený vietor, mokré listy, nedostatočne otužené sadenice, koreňový systém v chladnej nádobe a veľké rozdiely medzi dennou a nočnou teplotou. V skladoch a chladničkách vzniká problém pri nastavení teploty pod odporúčaný rozsah pre konkrétnu plodinu. Porucha sa sama nešíri z rastliny na rastlinu, ale poškodené a vytekajúce tkanivá podporujú sekundárne mikrobiálne hniloby.

Po vystavení chladu sa najprv mení priepustnosť bunkových membrán a zhoršuje sa príjem vody, transport látok a fotosyntéza. Pri krátkom ochladení môže rastlina pokračovať v raste, hoci rast sa spomalí. Pri dlhšej alebo opakovanej expozícii vznikajú trvalé membránové poškodenia, bunky odumierajú a po oteplení sa objavujú hnedé, vodnaté alebo preliačené ložiská. Odumreté tkanivo sa už nezregeneruje; rastlina môže vytvoriť nové zdravé listy iba z nepoškodených púčikov a meristémov.

Po ochladení rastlinu premiestnite do stabilného, primerane teplého a chráneného prostredia. Nezohrievajte ju prudko pri radiátore ani ju okamžite neprehnojujte. Zálievku prispôsobte skutočnej vlhkosti substrátu, pretože poškodené korene prijímajú vodu horšie a preliatie podporuje hnilobu.

Počkajte, kým sa rozsah poškodenia jasne prejaví. Úplne hnedé, mäkké alebo kolabujúce časti odstráňte čistým nástrojom až po zdravé tkanivo; čiastočne zelené listy ponechajte, ak nehnijú. Zabezpečte dobré vetranie a dostatok rozptýleného svetla. Pri skladovaných plodoch poškodenie nemožno zvrátiť; vytrieďte ich, rýchlo spotrebujte tie s miernym poškodením a zlikvidujte mäkké alebo hnijúce kusy.

Samotné poškodenie chladom sa biologickým prípravkom ani pesticídom nevylieči. Najúčinnejšie sú preventívne a kultivačné opatrenia: otužovanie sadeníc, správny termín výsadby, netkaná textília, mulčovanie pôdy na obmedzenie prudkých teplotných výkyvov, ochrana pred vetrom a hygienické odstránenie odumretých častí.

Po poškodení udržujte listy a plody čo najsuchšie, zlepšite cirkuláciu vzduchu a pravidelne kontrolujte vznik mäkkých hnilôb. Biologické prípravky majú význam iba pri konkrétne potvrdenom sekundárnom patogéne a podľa jeho registrácie, nie ako všeobecná liečba chilling injury.

• Vysádzajte teplomilné druhy na Slovensku až po stabilizácii nočných teplôt; pri riziku neskorých jarných ochladení používajte netkanú textíliu alebo dočasné zakrytie.
• Sadenice pred výsadbou postupne otužujte počas 7–14 dní, nie však vystavením silnému vetru alebo prudkému slnku.
• V skleníku sledujte minimálnu teplotu teplomerom vo výške rastlín a obmedzte studený prievan; chladné noci riešte vhodným temperovaním, nie premočením substrátu.
• Citlivé izbové rastliny neumiestňujte k studenému sklu, vonkajším dverám ani prúdu vzduchu. Pri prenose ich chráňte pred chladom.
• Plody skladujte podľa odporúčania pre konkrétnu plodinu. Paradajky, papriky, baklažány, bazalku a niektoré tropické plody nevystavujte dlhodobo príliš nízkej teplote.
• Úrodu zbierajte suchú a bez mechanického poškodenia; poškodené kusy oddeľte, aby sa obmedzili sekundárne hniloby.

• Rovnaká teplota môže byť pre jednu plodinu bezpečná a pre inú poškodzujúca; rozhoduje aj dĺžka pôsobenia.
• Chladové poškodenie sa často zvýrazní až po oteplení, preto môže spočiatku pripomínať dočasné vädnutie.
• Paradajky, paprika, baklažán a bazalka patria medzi plodiny, ktorým dlhé skladovanie v príliš chladnej chladničke zhoršuje kvalitu.
• Poškodenie chladom nie je to isté ako poškodenie mrazom: tkanivo nemusí zamrznúť, napriek tomu sa bunkové membrány môžu nezvratne poškodiť.
• Najmladšie listy a rastúce pletivá bývajú často citlivejšie než staršie, už vyzreté časti.