Škvrnitosť listov jabloní

Škvrnitosť listov jabloní je hubové ochorenie, ktoré sa v lete po dlhšom daždivom počasí prejavuje sivočiernymi škvrnami s červeno-fialovým okrajom. Silne napadnuté listy žltnú a môžu predčasne opadnúť už približne po dvoch týždňoch. Pôvodca prezimuje najmä v opadanom lístí, odkiaľ sa infekcia šíri do novej koruny.

Choroba napáda predovšetkým listy jabloní. Prvé príznaky sa v slovenských podmienkach môžu objaviť najmä v lete po dlhších dažďoch, keď listy zostávajú dlhší čas vlhké. Škvrny sa postupne zväčšujú a splývajú; pri silnej infekcii listy žltnú a predčasne opadávajú.

EPPO v súčasnosti uvádza ako preferované meno Diplocarpon coronariae, zatiaľ čo Diplocarpon mali je používané synonymum. V diagnostickej a pestovateľskej praxi sa možno stretnúť aj s názvom Marssonina coronaria, ktorý označuje anamorfné, konídiové štádium.

Na vrchnej strane listov vznikajú roztrúsené sivočierne až olivovočierne škvrny. Neskôr sa zväčšujú, splývajú a vytvárajú chlorotické až nekrotické plochy s výrazným červeno-fialovým okrajom.

• listy pri početných léziách žltnú,
• na odumretých miestach sa tvoria drobné čierne acervuly pripomínajúce špendlíkové hlavičky,
• silno napadnuté listy môžu opadnúť približne do dvoch týždňov od objavenia prvých príznakov,
• napadnutie plodov je zriedkavé a typické skôr pre silne infikované sady.

Príznaky sa môžu zameniť s inými listovými škvrnitosťami, preto je pri neobvyklom alebo rozsiah­lom výskyte vhodná odborná diagnostika.

Zdrojom infekcie sú najmä prezimované napadnuté listy. Askospóry z apotécií zabezpečujú primárne infekcie, zatiaľ čo konídie z acervulov spôsobujú opakované sekundárne infekcie počas vegetácie.

Šírenie podporuje dážď, kvapôčková závlaha, hustá koruna, slabá cirkulácia vzduchu a dlhé obdobie vlhkosti listov. Choroba býva výraznejšia v málo ošetrovaných alebo zanedbaných výsadbách a v polohách, kde listy po daždi pomaly osychajú.

Huba prezimuje najmä v opadaných napadnutých listoch. V nich sa môžu vytvárať apotéciá s vreckami a askospórami, ktoré predstavujú zdroj primárnej jarnej infekcie. Na nových léziách sa následne tvoria acervuly s konídiami.

Konídie sa počas vegetácie šíria kvapôčkami dažďa alebo zavlažovacej vody na susedné listy a spôsobujú sekundárne infekcie. Dlhšie zvlhčenie listov podporuje klíčenie a prenikanie patogéna do pletív. Cyklus sa môže opakovať počas vlhkého leta.

Pri prvých škvrnách odstráňte silno napadnuté listy, ak to rozsah výskytu a veľkosť stromu umožňuje, a pokračujte v sanitácii pod korunou. Zároveň obmedzte zavlažovanie cez listy a presvetlite príliš husté partie koruny.

V sade môže byť potrebná fungicídna ochrana, najmä pri opakovaných dažďoch a histórii silnej defoliácie. Ošetrenie musí vychádzať z aktuálneho slovenského registra autorizovaných prípravkov, etikety, ochrannej lehoty a pravidiel integrovanej produkcie. Preventívne načasovanie pred alebo na začiatku infekčných období býva spravidla účinnejšie než pokus o „vyliečenie“ už odumretých škvŕn.

Ak sa choroba každoročne vracia napriek sanitácii, odoberte reprezentatívne listy s typickými acervulami na laboratórne potvrdenie, pretože podobné škvrny spôsobujú aj iné patogény.

V ekologickej a hobby záhrade je základom zníženie množstva prezimujúceho inokula a obmedzenie dlhého ovlhčenia listov.

• Na jeseň odstráňte opadané napadnuté listy alebo ich dôkladne rozdrvte mulčovacou kosačkou, aby sa rýchlejšie rozložili.
• Silne napadnuté listy neukladajte do nedostatočne teplého domáceho kompostu; bezpečnejšie je ich odviezť do schváleného bioodpadu alebo kompostovať len v riadne teplej kompostovacej hromade.
• Vykonávajte pravidelný presvetľovací rez a odstraňujte zahusťujúce výhony.
• Zavlažujte ku koreňom, nie cez korunu, a pracujte tak, aby listy pred nocou čo najskôr oschli.
• Vhodné biologické alebo nízkorizikové prípravky používajte len vtedy, ak sú v Slovenskej republike registrované pre jablone a dané použitie.

Prevencia je založená na sanitácii, presvetlení koruny a včasnom sledovaní príznakov.

• Odstraňujte alebo urýchľujte rozklad opadaného lístia pod stromami.
• Rezom udržiavajte otvorenú, vzdušnú korunu; nepreháňajte však bujný letný rez, ktorý môže vyvolať nadmerný rast.
• Vyhnite sa zavlažovaniu listov a zlepšite odtok vzduchu v husto vysadenom sade.
• Pri pravidelnom monitoringu kontrolujte najmä staršie listy po daždivých obdobiach od začiatku leta.
• V profesionálnych sadoch zaraďte chorobu do integrovaného systému ochrany a zásah načasujte podľa rizika infekcie, priebehu počasia a aktuálnej registrácie prípravkov v SR.

• Ochorenie bolo pôvodne opísané ako samostatný druh Diplocarpon mali, no v súčasných databázach sa často uvádza meno Diplocarpon coronariae.
• Konídiové štádium je známe pod menom Marssonina coronaria, preto sa choroba označuje aj ako marssoninová škvrnitosť alebo marssoninová listová škvrnitosť.
• Silná defoliácia v lete môže znížiť tvorbu asimilačných látok, zhoršiť vyzrievanie dreva a nepriaznivo ovplyvniť násadu kvetných púčikov na ďalší rok.
• Výskyt bol v Európe zaznamenaný aj mimo tradičných oblastí výskytu; slovenský rastlinolekársky materiál uvádza ako hlavného hostiteľa jabloň domácu.