Fytoftorová hniloba koreňov a stonky sóje

Fytoftorová hniloba koreňov a stonky sóje je pôdou prenášané ochorenie spôsobené oomycétou Phytophthora sojae. Najväčšie škody vznikajú v ťažkých, zhutnených a dlhšie zamokrených pôdach, kde patogén napáda klíčiace rastliny aj staršiu sóju. Typické sú hnedé korene, tmavohnedé sfarbenie stonky od pôdnej línie, žltnutie, vädnutie a hynutie rastlín v ohniskách.

Fytoftorová hniloba koreňov a stonky sóje sa môže objaviť od klíčenia až po neskoršie rastové fázy. V slovenských podmienkach jej prospievajú najmä ťažké, sliehajúce alebo zhutnené pôdy, nízko položené časti parcely a dlhšie obdobia dažďa či povrchového zamokrenia.

Ochorenie sa často vyskytuje ohniskovito alebo v častiach riadkov, ktoré zodpovedajú miestam so zlým odtokom vody. Samotné príznaky však nie sú úplne špecifické; podobne môže vyzerať napadnutie druhmi Pythium, Fusarium, Rhizoctonia alebo poškodenie stonkovou rakovinou. Pri významnom výskyte je vhodné laboratórne potvrdenie.

• Pred vzídením semená a klíčiace rastliny mäknú, hnednú a odumierajú; po vzídení vznikajú medzery v poraste.
• Mladé rastliny rýchlo žltnú, vädnú a môžu sa zrútiť. Korene sú hnedé, vodnato zhnité a pri silnom napadnutí takmer úplne rozpadnuté.
• Na starších rastlinách sa tvorí tmavohnedé až čokoládovohnedé sfarbenie od koreňa alebo pôdnej línie smerom nahor po stonke, niekedy až k vyšším nodom.
• Listy žltnú najmä v spodných poschodiach, rastlina vädne a odumreté listy často zostávajú prichytené na stonke.
• Pri čiastočne odolných odrodách môže byť poškodenie obmedzené na korene; rastliny sú zakrpatené a výnos klesá aj bez nápadného hynutia.

Fytoftózu treba odlíšiť najmä od Pythium, fuzarióz a stonkovej rakoviny. Pri mladých rastlinách nie je spoľahlivé rozlíšenie bez laboratórnej diagnostiky.

Patogén prežíva v pôde a v rozkladajúcich sa zvyškoch sóje ako hrubostenné oospóry, ktoré môžu zostať infekčné viac rokov. V nasýtenej pôde vytvára sporangia a pohyblivé zoospóry. Tie sa vo vode presúvajú ku koreňom sóje, encystujú, klíčia a prenikajú do koreňového pletiva.

Lokálne sa choroba šíri najmä povrchovou vodou, pôdou nalepenou na kolesách a náradí, dažďovým odstrekom a premiestňovaním infikovaných zvyškov. Riziko zvyšuje skorý výsev do studenej a mokrej pôdy, utlačenie pôdy, nedostatočná drenáž a opakované pestovanie sóje. Oospóry sa môžu vytvárať aj v koreňoch odrôd, ktoré infekciu prežijú.

1. Oospóry pretrvávajú v pôde alebo v infikovaných rastlinných zvyškoch počas nepriaznivého obdobia.
2. Po zvlhčení pôdy klíčia priamo alebo vytvárajú sporangia.
3. V nasýtenej pôde sporangia uvoľňujú zoospóry, ktoré plávajú vo vodnom filme ku koreňom sóje.
4. Zoospóry sa prichytia na koreňoch, vytvoria cysty a preniknú do pletív.
5. Patogén postupuje z koreňov do hypokotylu a spodnej stonky, obmedzuje príjem vody a spôsobuje vädnutie.
6. V odumierajúcich pletivách vznikajú nové oospóry, ktoré zostávajú zdrojom infekcie v ďalších rokoch.

Najrýchlejší rozvoj nastáva pri kombinácii vysokej pôdnej vlhkosti a teplôt vhodných na rast sóje; samotná prítomnosť patogénu bez voľnej vody nemusí viesť k výraznej chorobe.

Už odumreté rastliny nemožno v poraste vyliečiť. Zásah sa preto zameriava na zníženie infekcie počas klíčenia a na obmedzenie strát v ďalších sezónach.

• Pri zakladaní porastu použite osivo ošetrené prípravkom s účinkom proti P. sojae iba vtedy, ak je takýto prípravok v Slovenskej republike aktuálne autorizovaný pre sóju a dané použitie.
• Na napadnutých parcelách uprednostnite odrodu s vhodnou špecifickou rezistenciou a dostatočnou čiastočnou odolnosťou; pri zlyhaní jedného Rps génu nespoliehajte na rovnaký gén opakovane.
• Zlepšite odvodnenie, odstráňte zhutnenie v správnom agrotechnickom termíne a upravte osevný postup. Po vzídení už fungicídna aplikácia na list spravidla nerieši koreňový zdroj infekcie.
• Pri nejasných príznakoch nekombinujte prípravky naslepo; podobné poškodenie môžu vyvolať iné pôdne patogény, abiotické zamokrenie alebo poškodenie herbicídmi.

Pri ekologickom a nízkovstupovom pestovaní je rozhodujúca prevencia, pretože po vzniku infekcie v koreňoch sú možnosti priameho potlačenia obmedzené.

• Zabezpečte funkčné povrchové odvodnenie a nepracujte s pôdou za mokra, aby ste nezvyšovali zhutnenie.
• Voľte odrody s genetickou a čiastočnou odolnosťou, certifikované osivo a vhodný termín sejby.
• Striedajte plodiny a zabráňte presunu pôdy a vody z napadnutých miest. Zvyšky sóje rovnomerne zapracujte podľa miestnych pôdnych a protieróznych pravidiel.
• Biologické prípravky alebo mikrobiálne inokulanty používajte len vtedy, ak majú v Slovenskej republike povolené použitie a dôveryhodne doloženú účinnosť pre konkrétny problém; nenahrádzajú drenáž ani rezistentnú odrodu.

• Pred sejbou vyberte pozemky s dobrým odtokom vody; na problémových parcelách odstráňte príčiny zadržiavania vody a obmedzte prejazdy po mokrej pôde.
• Vyhnite sa sejbe do studenej, mazľavej alebo nasýtenej pôdy. Termín prispôsobte tomu, aby sója po vzídení rýchlo rástla.
• Vyberajte odrody s deklarovaným génom Rps vhodným pre danú lokalitu a zároveň s dobrou čiastočnou poľnou odolnosťou. Účinnosť jednotlivých Rps génov sa môže líšiť podľa prítomných patotypov.
• Dodržiavajte osevný postup a nevracajte sóju na silno napadnutý pozemok príliš často. Rotácia však nemusí rýchlo odstrániť oospóry, pretože v pôde pretrvávajú dlhšie.
• Čistite pôdu z mechanizácie, najmä pri prechode z mokrých ohnísk na zdravé časti parcely, a zabráňte presunu kontaminovanej vody.
• Pri podozrení označte ohniská, odoberte korene aj bazálnu stonku a zabezpečte diagnostiku; výsledok využite pri výbere odrody a plánovaní ďalšej sejby.

• Phytophthora sojae nie je pravá huba, ale oomycéta, teda hubovitý organizmus s odlišným životným cyklom a citlivosťou na účinné látky.
• Sója je hlavný a v bežných poľných podmienkach uvádzaný jediný známy hospodársky hostiteľ tohto špecializovaného patogénu.
• Patogén má viacero patotypov, ktoré môžu prekonať niektoré špecifické gény Rps; preto rezistentná odroda nemusí byť univerzálne účinná na každom pozemku.
• Ohniská často kopírujú nížiny, koľaje a miesta s nahromadenou vodou, čo je užitočná diagnostická stopa pri obhliadke porastu.
• Pri čiastočne odolných odrodách môže prebiehať skrytá strata koreňovej hmoty a výnosu aj bez rozsiahleho hynutia rastlín.