Vijačka kukuričná

Vijačka kukuričná (Ostrinia nubilalis) je významný motýlí škodca kukurice siatej, ktorý môže poškodzovať aj chmeľ, konopu, proso, slnečnicu či papriku. Húsenice najprv vyžierajú listy a neskôr sa zavŕtavajú do stoniek a klasov. Napadnuté rastliny slabnú, lámu sa, horšie odolávajú vetru a cez poškodenia sa ľahšie šíria hubové a bakteriálne patogény.

Vijačka kukuričná je v podmienkach Slovenska predovšetkým škodcom kukurice siatej. Dospelý motýľ kladie vajíčka na listy; mladé húsenice sa živia na povrchu, potom prenikajú do stoniek, listových pošiev a niekedy do klasov.

V stonke vytvárajú pozdĺžne chodbičky, narúšajú transport vody a živín a znižujú mechanickú pevnosť rastliny. Poškodené pletivá môžu byť následne osídlené hubami a baktériami. Druh má odlišné biotypy s rozdielnou väzbou na hostiteľské rastliny, preto sa hostiteľský okruh medzi populáciami líši.

• drobné požerky a pozdĺžne okienka na mladých listoch;
• výletové otvory, piliny a trus lariev na stonkách alebo pri báze klasov;
• chodbičky vyplnené frasom vo vnútri stonky;
• vädnutie, zaostávanie v raste a predčasné schnutie častí rastliny;
• lámavé stonky, poliehanie kukurice a vylamovanie klasov;
• sekundárne hniloby v miestach poškodenia.

Samotné otvory a fras sú veľmi typické, no húsenica býva väčšinu času ukrytá v stonke. Pri zámene s inými vijačkami je vhodné fotografovať poškodenie a uchovať larvu alebo dospelca na určenie.

Poškodenie spôsobujú výhradne larválne štádiá. Dospelé motýle aktívne lietajú najmä večer a v noci a vyhľadávajú porasty vhodné na kladenie vajíčok. Škodca sa v poraste šíri prirodzeným preletom dospelcov; na ďalšie pozemky môže byť prenesený aj so zvyškami stoniek.

Riziko zvyšujú najmä kukuričné monokultúry, neodstránené alebo nedostatočne rozdrvené pozberové zvyšky a teplé, suchšie stanovištia. V blízkosti chmeľníc alebo porastov dvojklíčnolistových hostiteľov môže byť významná aj populácia biotypu viazaného na iné rastliny než kukuricu.

Na Slovensku sa zvyčajne vyvíja jedna generácia ročne, pričom v teplejších oblastiach a pri priaznivom priebehu počasia môže byť vývoj dlhší alebo sa môže objaviť čiastočná druhá generácia. Zimuje prevažne dorastená húsenica v spodnej časti stoniek a v rastlinných zvyškoch.

Na jar sa kuklí v stonke alebo v zvyškoch. Motýle lietajú spravidla od júna do augusta; po spárení kladú vajíčkové znášky na spodnú alebo odvrátenú stranu listov. Mladé húsenice sa po vyliahnutí krátko pohybujú po rastline a následne sa zavŕtajú do stonky.

Ochrana je najúčinnejšia proti mladým húseniciam pred zavŕtaním do stonky. Termín zásahu treba určiť podľa monitoringu letu dospelcov, nálezu vajíčkových znášok a liahnutia lariev, nie iba podľa kalendárneho dátumu.

• pri menšom výskyte odstrániť a zlikvidovať napadnuté stonky alebo ich časti;
• v poľných porastoch spojiť monitoring s prahom škodlivosti používaným pre konkrétnu plodinu a región;
• pri biologickej ochrane zasiahnuť v čase, keď sú vajíčka alebo mladé larvy ešte dostupné na povrchu rastliny;
• pri chemickej ochrane dbať na dobré pokrytie listov a správne načasovanie, pretože larvy ukryté v stonke sa chránia pred kontaktom.

V integrovanej a ekologickej ochrane možno využívať najmä preventívne spracovanie pozberových zvyškov a biologickú reguláciu. Významnými prirodzenými nepriateľmi sú parazitoidy vajíčok rodu Trichogramma a ďalšie parazitoidy a predátory prítomné v poraste.

Biologické prípravky na báze vhodných kmeňov Bacillus thuringiensis môžu pôsobiť na mladé larvy, ale iba vtedy, keď sú larvy ešte vystavené na povrchu rastliny. Účinnosť závisí od registrovanej formulácie, načasovania a pokrytia. Zachovanie kvitnúcich okrajov a obmedzenie širokospektrálnych zásahov podporuje užitočné organizmy.

• striedať plodiny a obmedziť pestovanie kukurice po kukurici;
• po zbere stonky čo najnižšie pokosiť, kvalitne rozdrviť a zapraviť do pôdy;
• odstraňovať alebo ničiť hrubé zvyšky stoniek, v ktorých húsenice prezimujú;
• udržiavať porast vyrovnaný a bez silného zaburinenia;
• využívať odrody alebo hybridy s dobrou pevnosťou stonky a podľa dostupnosti aj s vyššou toleranciou voči vijačke;
• sledovať výskyt vajíčok, mladých lariev a let dospelcov pomocou feromónových alebo svetelných lapačov.

V malých záhradných porastoch má význam pravidelne kontrolovať spodnú stranu listov a napadnuté stonky odstrániť ešte pred dozretím lariev.

• Ostrinia nubilalis má biotypy, ktoré sa odlišujú preferovanými hostiteľmi a sexuálnym feromónom.
• Larvy môžu oslabiť stonku natoľko, že rastliny sa lámu alebo poliehajú pri vetre.
• Chodbičky v stonkách zvyšujú riziko sekundárnych infekcií a môžu zhoršiť kvalitu úrody.
• Na hostiteľskom okruhu sa uvádzajú kukurica, chmeľ, konopa, proso, slnečnica a paprika, ako aj niektoré buriny; význam jednotlivých hostiteľov sa líši podľa populácie.
• Najlepší účinok biologických aj chemických zásahov sa dosahuje pred preniknutím lariev do stonky.