Septorióza rajčiakov

Septorióza rajčiakov je hubové ochorenie spôsobené patogénom Septoria lycopersici. Najčastejšie sa objavuje od spodných listov, najmä po nasadení prvých plodov, a v teplom, daždivom alebo dlhodobo vlhkom počasí rýchlo postupuje do vyšších poschodí rastliny. Drobné sivobéžové škvrny s tmavým okrajom a čiernymi bodkami môžu viesť k predčasnému opadu listov a výraznému oslabeniu úrody.

Septorióza rajčiakov napáda predovšetkým listy, najmä staršie a spodné listy rastliny. Prvé príznaky sa často objavia po nasadení prvých plodov. Ochorenie sa môže vyskytnúť v skleníku aj vo voľnej pôde; v slovenskom pestovateľskom kontexte je rizikové najmä počas daždivého leta, pri rose a nedostatočnom vetraní.

Na rozdiel od alternáriovej škvrnitosti bývajú škvrny septoriózy menšie, bez typického sústredného kreslenia, a v ich strede sa často nachádzajú drobné čierne pyknidy.

• Na spodných listoch vznikajú malé okrúhle až hranaté, spočiatku vodnaté škvrny.
• Zrelé škvrny majú sivobéžový stred, tmavohnedý okraj a niekedy úzky žltý lem.
• V strede možno lupou pozorovať čierne bodky – pyknidy, v ktorých vznikajú spóry.
• Škvrny sa spájajú, listy žltnú, zasychajú a predčasne opadávajú od bázy rastliny smerom nahor.
• Menej často sa objavujú podobné lézie na stopkách, stonkách, kalichoch a pri silnom tlaku aj na plodoch.

Podobné príznaky môžu spôsobovať alternáriová škvrnitosť, bakteriálne škvrnitosti alebo poškodenie postrekom; pri neistej diagnóze je vhodná odborná analýza.

Pôvodcom je huba Septoria lycopersici. Prežíva najmä v napadnutých rastlinných zvyškoch a môže sa udržať aj na samovýsevoch rajčiaka, príbuzných ľuľkovitých burinách, náradí či kontaminovanom osive. Spóry sa šíria dažďovými kvapkami, zavlažovaním ponad listy, pracovníkmi, náradím a ďalším mechanickým kontaktom.

Najprv bývajú infikované listy blízko pôdy, kam sa dostáva inokulum zo zvyškov. Hustý porast, dlhé ovlhčenie listov, vysoká vzdušná vlhkosť a mierne až teplé teploty podporujú opakované sekundárne infekcie.

Patogén prezimuje v chorých zvyškoch rajčiaka a niektorých hostiteľských ľuľkovitých rastlín. Po zvlhčení vytvára v pyknidách spóry, ktoré sa dažďom alebo kvapkami vody dostávajú na spodné listy. Po infekcii vznikajú viditeľné lézie približne v priebehu niekoľkých dní; v starších škvrnách sa následne vytvárajú nové pyknidy a zdroj ďalších spór. Počas dlhodobo vlhkého počasia sa preto ochorenie môže opakovane šíriť po celom poraste.

Silno napadnuté listy odstráňte za suchého počasia a vložte ich do odpadu; pri práci sa vyhnite prenášaniu mokrých listov medzi rastlinami. Náradie po práci očistite a vydezinfikujte. Rastlinu ďalej udržiavajte vzdušnú, nezavlažujte na list a odstráňte opadané zvyšky.

Pri pravidelnom výskyte môže fungicídna ochrana iba spomaliť šírenie, nie vyliečiť už poškodené pletivá. Ošetrenie má najväčší význam preventívne alebo pri prvých príznakoch a musí byť súčasťou hygieny, správnej závlahy a vetrania.

V ekologickom a malopestovateľskom režime je základom kombinácia sanitácie, odstránenia prvých škvŕn, kvapkovej závlahy, mulčovania, dobrého prúdenia vzduchu a dôsledného odstraňovania zvyškov po zbere. Pri opakovanom probléme vyberajte odrody s deklarovanou zvýšenou toleranciou, ak je taká vlastnosť uvedená dodávateľom osiva.

Prípravky na báze medi môžu mať preventívny účinok, ale ich použitie nie je automaticky vhodné v každej situácii. Používajte iba prípravky povolené v ekologickej produkcii a aktuálne autorizované na rajčiaky a daný problém v Slovenskej republike; vždy dodržte etiketu, ochrannú lehotu a maximálny počet ošetrení.

• Používajte zdravé, dôveryhodné sadivo a pri nákupe kontrolujte spodné listy mladých rastlín.
• Rajčiaky vysádzajte s dostatočnými rozstupmi a v skleníku pravidelne vetrajte, najmä ráno po noci s vysokou vlhkosťou.
• Zavlažujte ku koreňom, nie na listy; vhodná je kvapková závlaha. Mulč obmedzí odstreknutie pôdy na spodné listy.
• Po ujímaní rastlín odstráňte najnižšie listy, ktoré sa dotýkajú pôdy, vždy čistým náradím.
• Pravidelne kontrolujte spodnú stranu listov a prvé napadnuté listy odstráňte ešte pred silným rozšírením.
• Po zbere odstráňte a zlikvidujte všetky napadnuté zvyšky; nenechávajte ich na povrchu pôdy ani v studenom domácom komposte.
• Striedajte plodiny a obmedzte samovýsev rajčiakov a ľuľkovité buriny v okolí porastu. Úplná ochrana susednými plodinami však nemusí byť zaručená, pretože hostiteľský okruh mimo rajčiaka sa v literatúre líši.

• Čierne bodky v strede škvŕn nie sú vajíčka škodcu, ale pyknidy – rozmnožovacie útvary huby.
• Ochorenie často postupuje zdola nahor, preto skorá kontrola najnižších listov poskytuje užitočný diagnostický signál.
• Plody bývajú napadnuté podstatne menej často než listy, no pri silnom infekčnom tlaku sa lézie môžu objaviť aj na ďalších nadzemných orgánoch.
• Údaj o ďalších hostiteľoch sa medzi zdrojmi líši; spoľahlivo sa uvádza najmä rajčiak jedlý a niektoré ľuľkovité buriny.