Helmintosporióza kukurice

Helmintosporióza kukurice je listová hubová choroba spôsobená patogénom Exserohilum turcicum. Na listoch vytvára najprv sivasto-zelené, neskôr svetlohnedé až sivé pretiahnuté škvrny s typickým vretenovitým alebo cigaretovým tvarom. Choroba sa šíri najmä za chladnejšieho, vlhkého počasia a pri pestovaní citlivých hybridov môže výrazne znížiť asimilačnú plochu, úrodu zrna aj kvalitu siláže.

Helmintosporióza kukurice, známa aj ako severná listová spála kukurice, je spôsobená hubou Exserohilum turcicum (teleomorfa Setosphaeria turcica; staršie označenie Helminthosporium turcicum). Najvýznamnejším hostiteľom je kukurica siata, pričom patogén môže napádať aj niektoré trávy príbuzné kukurici.

Výnosové straty závisia od citlivosti hybridu, termínu infekcie a rozsahu poškodenia. Skoré napadnutie pred metaním alebo kvitnutím je podstatne nebezpečnejšie než neskoré infekcie, pretože znižuje asimilačnú plochu počas nalievania zrna.

Prvé príznaky sa zvyčajne objavujú na spodných listoch ako sivasto-zelené, vodnaté alebo svetlé podlhovasté škvrny. Neskôr sa zväčšujú na niekoľko centimetrov a nadobúdajú typický vretenovitý, loďkovitý alebo cigaretový tvar, často s postupne hnednúcim až sivým stredom.

• Škvrny prebiehajú prevažne pozdĺž žiliek listu a môžu splývať do rozsiahlych nekrotických plôch.
• Pri vlhkom počasí sa v léziách alebo na ich spodnej strane môže objaviť tmavé až sivasto-zelené prášenie konídií.
• Napadnuté môžu byť aj pošvy listov a listeňové obaly klasov.
• Silné napadnutie vedie k predčasnému odumieraniu listov, horšiemu nalievaniu zrna a nižšej kvalite siláže.

Diagnózu treba odlíšiť najmä od sivej škvrnitosti kukurice, južnej listovej spály, Gossovej vädnutosti a neinfekčných poškodení suchom či mrazom.

Patogén prežíva medzi pestovateľskými sezónami najmä ako mycélium a spóry v napadnutých zvyškoch kukurice na povrchu pôdy. Na jar a začiatkom leta vytvára konídie, ktoré sa šíria vetrom, dažďovými kvapkami a lokálne aj zavlažovaním. Po infekcii vznikajú nové lézie približne za jeden až dva týždne, podľa priebehu počasia a odolnosti hybridu.

Riziko rastie pri opakovanom pestovaní kukurice, pomalom rozklade pozberových zvyškov, hustej poraste a pri dlhom ovlhčení listov. Alternatívnymi hostiteľmi môžu byť cirok, sudánska tráva a niektoré ďalšie trávy; význam týchto hostiteľov sa môže líšiť podľa rasy patogéna a lokality.

Huba prezimuje v infikovaných kukuričných listoch a ďalších rastlinných zvyškoch. Po oteplení vytvára na zvyškoch alebo v starších léziách konídie. Tie sú vetrom alebo dažďom prenesené na spodné listy novej kukurice, kde pri dostatočnej vlhkosti klíčia a prenikajú do pletív.

V priebehu vegetácie sa vytvárajú ďalšie generácie konídií v léziách. Opakované infekčné cykly urýchľujú postup choroby zo spodných listov do vyšších etáží. Huba preferuje mierne až chladnejšie teploty približne 18–27 °C a dlhšie obdobie ovlhčenia listov, najmä pri rose, daždi a vysokej relatívnej vlhkosti.

Pri prvých léziách v citlivom poraste posúďte ich počet, rýchlosť pribúdania, vývojovú fázu a očakávaný úžitok. Ochrana má najväčší význam vtedy, keď sa choroba objaví pred metaním alebo na začiatku generatívnej fázy a má potenciál zasiahnuť listy nad klasom.

V produkcii zrna alebo siláže používajte iba fungicídne riešenia, ktoré sú pre konkrétnu plodinu, účel pestovania a daný problém autorizované v Slovenskej republike. Ošetrenie musí vychádzať z aktuálnej etikety, signalizácie a rešpektovania ochrannej lehoty. Opakované aplikácie rovnakého mechanizmu účinku zvyšujú riziko rezistencie, preto je potrebné riadiť sa zásadami antirezistentnej stratégie.

Silne poškodené listy sa po vzniku lézií už neobnovia; cieľom zásahu je chrániť zostávajúce funkčné listové pletivá a spomaliť nové infekcie.

V ekologickom alebo nízkovstupovom systéme je základom prevencie kombinácia odolného hybridu, osevného postupu a rýchleho rozkladu kukuričných zvyškov. Odstránenie samovýsevnej kukurice a obmedzenie hostiteľských tráv v bezprostrednom okolí môže znížiť lokálny zdroj inokula.

Pri výbere prípravku vhodného pre ekologickú výrobu sa riaďte aktuálnym slovenským zoznamom povolených prípravkov a vždy overte, či je použitie autorizované práve na kukurici a proti príslušnej chorobe. Biologické prípravky nemožno považovať za automaticky účinnú náhradu odolného hybridu a hygienických opatrení.

• Uprednostnite hybridy s dobrou genetickou odolnosťou voči E. turcicum; samotný názov odolnosti však nemusí poskytovať rovnakú ochranu proti všetkým rasám patogéna.
• Obmedzte pestovanie kukurice po kukurici a zaraďte viacročný odstup s nehostiteľskou plodinou, najmä pri opakovanom výskyte choroby.
• Po zbere urýchlite rozklad pozberových zvyškov kvalitným rozdrvením a vhodným spracovaním pôdy.
• Vyhnite sa zbytočnému večernému alebo nočnému zavlažovaniu nad porastom; ak je závlaha potrebná, uprednostnite termín, ktorý umožní rýchle oschnutie listov.
• Porasty kontrolujte od fázy približne 6–8 listov až po metanie, zvlášť spodné listy a okraje polí pri susedných kukuričných porastoch.

• Typické lézie môžu dosahovať približne 2,5–15 cm a pri splývaní pokryť veľkú časť listu.
• Patogén má viac rás, ktoré môžu odlišne reagovať na gény odolnosti kukuričných hybridov.
• Ochorenie sa často rozvíja neskôr v sezóne, no infekcia pred metaním má najväčší vplyv na výnos.
• Semeno sa nepovažuje za hlavný zdroj prenosu; významnejším zdrojom sú infikované pozberové zvyšky a vzdušné konídie.
• Staršie literárne zdroje môžu pôvodcu uvádzať pod názvom Helminthosporium turcicum.