Úpal a tepelný stres rastlín

Úpal, často označovaný aj ako tepelný stres alebo spálenie listov, je neinfekčné poškodenie spôsobené kombináciou vysokej teploty, intenzívneho slnečného žiarenia, sucha, vetra alebo odrazeného tepla. Na listoch vznikajú suché hnedé okraje a škvrny, rastliny vädnú, skrúcajú listy a pri silnom poškodení zhadzujú listy či plody. Poškodené pletivá sa už nezahoja, no rastlina môže ďalej rásť.

Počas horúcich období sa môže poškodenie objaviť na zelenine, ovocných drevinách, okrasných drevinách, trvalkách aj rastlinách pestovaných v nádobách. Nejde o jeden presne definovaný pôvodca, ale o spoločný vzhľad poškodenia spôsobený vysokou teplotou a vodným stresom.

Riziko rastie na južných a juhozápadných stanovištiach, pri stenách, dlažbe alebo inom povrchu odrážajúcom teplo. V slovenských podmienkach býva problém najvýraznejší počas dlhších letných horúčav, najmä pri suchu a nedostatočne zakorenených rastlinách.

• Listy najprv vädnú, stáčajú sa alebo sa lyžicovito prehýbajú.
• Na okrajoch a špičkách listov vznikajú svetlohnedé až tmavohnedé, suché nekrotické plochy.
• Poškodenie môže byť medzi žilnatinou, na hornej strane listu alebo najmä na strane vystavenej slnku a vetru.
• Silný stres vedie k predčasnému žltnutiu, opadu listov, zastaveniu rastu a pri plodoch k bledým, žltým, bronzovým alebo hnedým plochám slnečného úpalu.
• Poškodené tkanivo sa po ochladení a zavlažení neobnoví; nové listy však môžu zostať zdravé.

Na rozdiel od mnohých listových chorôb nebývajú prítomné typické kruhové lézie, výtrusnice ani súvislé šírenie zo spodných listov. Diagnózu treba overiť podľa priebehu počasia, rozmiestnenia poškodenia a stavu koreňov.

Hlavnými príčinami sú dlhodobo vysoká teplota vzduchu a pôdy, intenzívne slnko, nedostatok vody, suchý vietor, poškodené alebo plytké korene, obmedzený koreňový priestor v nádobe a náhle premiestnenie rastliny z tieňa na plné slnko. Prispieť môže aj zasolenie substrátu, prehnojenie alebo čerstvá výsadba.

Porucha sa medzi rastlinami nešíri ako infekcia. Môže sa však objaviť na väčšej ploche naraz, keď rovnaké horúčavy, suchá pôda alebo odrazené teplo zasiahnu viac rastlín. Po silnom poškodení listov môže následne vzrásť citlivosť na sekundárne hubové a bakteriálne infekcie.

Úpal nemá biologický životný cyklus ani pôvodcu, ktorý by prezimoval a množil sa. Počas horúčavy sa najprv zvyšuje výpar vody, rastlina zatvára prieduchy a obmedzuje fotosyntézu. Ak sa vodná bilancia alebo teplota neupravia, bunky v najviac namáhaných častiach odumierajú.

Po zmiernení podmienok sa rastlina môže zotaviť tvorbou nových listov. Už odumreté plochy však zostávajú hnedé a suché až do prirodzeného opadu.

1. Pri prvých príznakoch zavlažte pôdu pomaly a dôkladne ku koreňom. Pri pestovaní v nádobe skontrolujte, či voda skutočne presiakne celým koreňovým balom.
2. Počas najteplejšej časti dňa dočasne zatiente citlivé rastliny a obmedzte presádzanie, rez, okopávanie a iné zásahy.
3. Odstráňte iba úplne suché alebo zlomené časti. Čiastočne poškodené listy ponechajte, kým sú ešte zelené, pretože rastline poskytujú fotosyntetickú plochu.
4. Po odznení stresu upravte režim zavlažovania, doplňte vhodný mulč a skontrolujte korene, drenáž a prípadné zasolenie substrátu.
5. Ak poškodenie pokračuje aj po ochladení a dostatku vody, hľadajte inú príčinu, napríklad chorobu koreňov, poškodenie herbicídom, škodcov alebo výživový problém.

Pri tomto abiotickom probléme nie je potrebný biologický prípravok. Najúčinnejšia ekologická ochrana spočíva v šetrení vody a ochladzovaní koreňovej zóny: organický mulč, kvapková závlaha, zlepšenie pôdnej štruktúry kompostom a dočasné tienenie. V zeleninovej záhrade pomáha aj pestovanie plodín v zmiešaných porastoch alebo pri prirodzene vyšších rastlinách, ktoré poskytujú popoludňajší polotieň.

Pri plodoch náchylných na slnečný úpal možno zvážiť schválené fyzikálne ochranné materiály, napríklad prípravky na báze kaolínu, iba ak sú v Slovenskej republike autorizované pre konkrétnu plodinu a účel použitia. Pred aplikáciou overte aktuálny záznam v databáze ÚKSÚP a etiketu.

• Vyberajte stanovište podľa nárokov druhu a rastliny na plné slnko privykajte postupne, najmä po pestovaní v interiéri alebo skleníku.
• Zavlažujte výdatne ku koreňom, prednostne ráno alebo večer, a počas horúčav kontrolujte vlhkosť pôdy v hĺbke približne 10–15 cm.
• Udržujte rovnomernú vlhkosť organickým mulčom s vrstvou približne 5–8 cm, pričom mulč neprikladajte priamo ku kmeňu.
• Pri citlivých plodinách použite počas vrcholu horúčav ľahkú tieniacu textíliu; v skleníku zabezpečte vetranie a obmedzte prehrievanie.
• Chráňte korene pred poškodením, nepresádzajte počas najväčších horúčav a voľte dostatočne veľké nádoby.
• Neprehnojujte dusíkom ani koncentrovanými hnojivami v období sucha. Pravidelne kontrolujte aj škodcov a choroby, ktoré môžu znížiť listovú plochu a zvýšiť riziko úpalu plodov.

• Úpal je symptóm, nie názov jednej choroby; rovnaký vzhľad môže mať viac rôznych príčin vodného a tepelného stresu.
• Poškodenie býva často jednostranné, na južnej alebo návetern ej strane rastliny, prípadne pri povrchoch odrážajúcich teplo.
• Vädnutie sa môže po večernom zavlažení dočasne zlepšiť, ale hnedé nekrotické plochy sa už nezazelenajú.
• Odkryté plody sú zvlášť náchylné na slnečný úpal po strate listov v dôsledku rezu, vetra, krupobitia alebo škodcov.
• Rastliny v nádobách sa prehrievajú a vysychajú rýchlejšie než rastliny v pôde, preto potrebujú častejšie kontroly vlhkosti a tienenie.