Stemfýliová škvrnitosť hrušky a listová spála cibuľovín

Stemfýliová škvrnitosť je hubové ochorenie spôsobené druhom Stemphylium vesicarium. Na hruške vytvára hnedé až čierne škvrny na listoch, letorastoch a plodoch; na cibuli, cesnaku a póre spôsobuje oválne hnedé lézie, ktoré môžu splývať a viesť k odumieraniu listov. Výskyt podporuje teplé, vlhké počasie a dlhé ovlhčenie pletív.

Choroba má v rôznych hostiteľoch odlišný názov a prejav. V slovenských podmienkach je najvýznamnejšia diagnostická súvislosť s hnedou škvrnitosťou listov hrušky a s listovou spálou cibule, cesnaku a póru.

Na hruške sa môžu objaviť škvrny na listoch, letorastoch a plodoch. Pri cibuľovinách býva patogén často slabým alebo sekundárnym parazitom, ktorý ľahšie preniká do pletív poškodených inou chorobou, strapkami, krúpami, mechanicky alebo tepelným stresom. Samotné pomenovanie Stemphylium vesicarium preto bez laboratórneho potvrdenia nemusí dokazovať príčinu každej podobnej škvrnitosti.

Hruška: Na listoch vznikajú okrúhle až nepravidelné hnedé nekrotické škvrny, ktoré môžu tmavnúť a splývať. Na plodoch sa tvoria hnedé až čierne, často mierne prepadnuté lézie; pri postupe infekcie môže vzniknúť hniloba. Poškodenie letorastov sa prejavuje tmavými škvrnami alebo nekrózami.

Cibuľa, cesnak a pór: Prvé príznaky sú malé žltkasté, vodnaté alebo svetlohnedé škvrny, ktoré sa predlžujú do oválnych hnedých lézií. Staršie miesta bývajú olivovohnedé až čierne v dôsledku tvorby konídií. Škvrny sa môžu spájať, obopnúť list a spôsobiť jeho uschnutie; napadnuté môžu byť aj semenáče a kvetné stvoly.

Podobné príznaky spôsobujú najmä chrastavitosť hrušky, alternáriová škvrnitosť cibuľovín, pleseň cibuľová, bakteriálne škvrnitosti a poškodenie herbicídmi. Presné určenie vyžaduje mikroskopické alebo molekulárne vyšetrenie.

Patogén prežíva na napadnutých odumretých listoch, zvyškoch rastlín a niekedy na alternatívnych hostiteľoch alebo burinách. V priaznivom počasí vytvára pohlavné a nepohlavné spóry, ktoré sa šíria vetrom, dažďovými kvapkami a kvapkovou závlahou. V porastoch cibuľovín môže infekciu uľahčiť prítomnosť iných chorôb alebo poranení po strapkách, krúpach, mechanickom ošetrovaní a suchom či horúcom strese.

Pri hruške treba počítať s tým, že populácie pochádzajúce z rôznych hostiteľov nemusia mať rovnakú schopnosť vyvolať chorobu. Nález huby na odumretom rastlinnom materiáli preto nemusí znamenať skutočnú infekciu živého hostiteľa.

Počas zimy huba prežíva najmä v napadnutých rastlinných zvyškoch. Na jar a počas vlhkých období sa na nich tvoria výtrusné štruktúry a spóry. Tie sa dostávajú na mladé listy, letorasty alebo plody, klíčia pri dostatočnom ovlhčení a prenikajú priamo alebo cez poranené a oslabené pletivá.

Po vytvorení prvých lézií vznikajú nové konídiá, ktoré zabezpečujú sekundárne šírenie v priebehu sezóny. Epidémie sa môžu zrýchliť po opakovaných dažďoch, silnej rose alebo pri hustej, zle vetranej korune. Na hruške sú kritické najmä obdobia dlhého ovlhčenia listov a plodov od jari do leta; na cibuľovinách sa problém často zvýrazňuje v druhej polovici vegetácie.

Najprv overte diagnózu, pretože rovnaké škvrny môžu spôsobovať viaceré patogény alebo abioti­cké poškodenia. Odstráňte silno napadnuté listy a plody, pri hruške však nerezávajte rozsiahlo počas vlhkého počasia. Zlepšite prúdenie vzduchu, zavlažujte ku koreňom a riešte primárne príčiny poškodenia, napríklad strapky, pleseň cibuľovú alebo stres zo sucha.

Pri hospodársky významnom napadnutí možno použiť fungicídnu ochranu iba ako súčasť integrovanej ochrany a podľa aktuálnej registrácie v Slovenskej republike. Ošetrenia majú najväčší význam preventívne alebo na začiatku infekčného obdobia; opakované používanie rovnakej účinnej látky zvyšuje riziko rezistencie.

• Uprednostnite hygienu porastu, odstraňovanie napadnutých zvyškov, osevný postup a vzdušnú korunu.
• Používajte certifikované osivo a zdravý sadivový materiál.
• Pri hruške a jadrovinách možno zvážiť biologické prípravky na báze mikroorganizmov alebo iných povolených biologických účinných zložiek, ale iba ak je konkrétny prípravok v Slovenskej republike autorizovaný pre danú plodinu a účel.
• Biologická ochrana nenahrádza sanitáciu a reguláciu vlhkosti; pri silnom infekčnom tlaku môže byť jej účinok nedostatočný.

• V hruškových sadoch odstraňujte alebo rozkladajte opadané napadnuté listy a mumifikované plody; podporujte ich urýchlený rozklad.
• Udržiavajte vzdušnú korunu pravidelným rezom a vyhnite sa zavlažovaniu na list.
• Pri cibuli, cesnaku a póre používajte zdravé osivo, sadzačku a sadenice; dodržiavajte osevný postup, ideálne s odstupom od cibuľovín aspoň 3 roky pri opakovaných problémoch.
• Zaorajte alebo odstráňte pozberové zvyšky a likvidujte samovýsevy cibuľovín i buriny, ktoré môžu udržiavať inokulum.
• Monitorujte porasty po daždivom počasí a súčasne obmedzujte strapky, pleseň cibuľovú a ďalšie faktory spôsobujúce poranenia.
• Vyhnite sa nadmernému dusíkatému hnojeniu a prehusteniu porastu.

• Stemphylium vesicarium má široko uvádzaný okruh hostiteľov, ale schopnosť jednotlivých izolátov vyvolať chorobu môže byť výrazne viazaná na konkrétneho hostiteľa.
• Na hruške sa ochorenie označuje ako hnedá alebo stemfýliová škvrnitosť, zatiaľ čo na cibuli sa používa najmä názov listová spála Stemphylium.
• Na cibuľovinách sa huba často správa ako slabý patogén a využíva pletivá už poškodené inými chorobami, hmyzom alebo stresom.
• Staršie lézie môžu byť takmer čierne pre množstvo konídií, čo ich odlišuje od niektorých svetlejších typov škvrnitosti, hoci samotná farba nie je spoľahlivým diagnostickým znakom.
• V slovenskom registračnom kontexte sa pri jadrovinách uvádza hnedá škvrnitosť listov hrušky spôsobená druhom Stemphylium vesicarium.