Cercospórová listová škvrnitosť repy

Cercospórová listová škvrnitosť je významné hubové ochorenie cukrovej, kŕmnej a stolovej repy spôsobené patogénom Cercospora beticola. Na listoch vytvára drobné okrúhle sivohnedé až popolavé škvrny s červenofialovým okrajom. Pri teplom, vlhkom počasí sa škvrny rýchlo spájajú, listy odumierajú a rastlina vytvára nové, energeticky náročné olistenie.

Cercospora beticola spôsobuje cercospórovú listovú škvrnitosť najmä na cukrovej, kŕmnej a stolovej repe. Ochorenie sa môže objaviť aj na mangolde, špenáte a niektorých príbuzných burinách. Huba poškodzuje predovšetkým listovú plochu; koreň obyčajne nenapáda priamo, ale znížená fotosyntéza obmedzuje jeho rast a pri cukrovej repe aj tvorbu sacharózy.

V slovenských podmienkach je riziko najvyššie v porastoch s dlhodobo ovlhčenými listami, pri teplých letných nociach, hustejšom poraste a v blízkosti minuloročných porastov repy.

Prvé príznaky sa zvyčajne objavujú na starších, spodných listoch. Vznikajú drobné okrúhle až oválne škvrny približne 0,5–6 mm široké, so sivým, svetlohnedým alebo popolavým stredom a výrazným hnedočerveným až červenofialovým okrajom.

V strede starších škvŕn možno lupou pozorovať drobné čierne bodky – pseudostromatá s výtrusmi. Pri vysokej vlhkosti môže byť povrch škvŕn jemne sivastý alebo zamatový. Škvrny sa postupne spájajú, listy žltnú, hnednú, vädnú a predčasne odumierajú. Pri silnom napadnutí zostávajú zelené najmä mladšie srdiečkové listy.

Od bakteriálnych škvŕn, fómovej a alternáriovej škvrnitosti ju odlišuje typická kombinácia malých okrúhlych lézií, farebného okraja a čiernych bodiek v strede.

Zdrojom infekcie sú najmä napadnuté rastlinné zvyšky po zbere, v ktorých patogén prežíva do ďalšej sezóny. K šíreniu môžu prispieť aj infikované osivo a alternatívne hostiteľské buriny, najmä mrlík a láskavec.

• Výtrusy sa uvoľňujú z lézií pri vlhkom počasí.
• Roznáša ich dažďový odstrekujúci prúd, vietor, hmyz, pracovníci a mechanizácia.
• Nové infekcie podporuje dlhé ovlhčenie listov a vysoká relatívna vlhkosť.
• Opakované pestovanie repy na blízkych parcelách zvyšuje množstvo počiatočného inokula.

Huba prežíva medzi vegetačnými obdobiami najmä v infikovaných zvyškoch repy a môže pretrvávať aj na alternatívnych hostiteľoch. Po oteplení a zvlhčení vytvára v starších léziách pseudostromatá a nepohlavné výtrusy – konídie.

Konídie sa dostávajú na listy, klíčia na ich povrchu a prenikajú najmä cez prieduchy. Po inkubačnom období vznikajú nové škvrny, v ktorých sa vytvára ďalšia generácia výtrusov. Za priaznivých podmienok sa infekčný cyklus môže zopakovať približne každých 7–21 dní, takže ochorenie sa počas leta rýchlo zosilňuje.

Pri prvých škvrnách posúďte rozsah napadnutia, vývoj počasia, odolnosť odrody a predpokladaný termín zberu. Silno napadnuté listy už nemožno vyliečiť; cieľom ochrany je zabrániť tvorbe nových infekcií a zachovať zelenú listovú plochu.

V profesionálnych porastoch sa fungicídna ochrana rozhoduje podľa monitoringu, miestnych signalizačných odporúčaní a označenia konkrétneho prípravku. Pri opakovaných ošetreniach treba striedať účinné látky a mechanizmy účinku, pretože populácie C. beticola môžu vykazovať rezistenciu, najmä po jednostrannom používaní jednej skupiny.

V záhradách má najväčší význam odstránenie silno napadnutých listov, obmedzenie ovlhčovania a dôsledná likvidácia rastlinných zvyškov. Listy nekompostujte v malom, nedostatočne zahrievanom komposte.

• Dodržiavajte osevný postup a odstraňujte hostiteľské buriny v poraste aj na okrajoch pozemku.
• Po zbere urýchlite rozklad pozberových zvyškov ich zapracovaním do pôdy podľa miestnych pôdnych a protieróznych podmienok.
• Zvoľte vzdušnejší spon a spôsob zavlažovania, ktorý skracuje dobu ovlhčenia listov.
• Pestujte tolerantné odrody, ak sú dostupné pre daný typ repy.
• Biologické prípravky alebo základné látky používajte iba vtedy, ak sú v Slovenskej republike povolené pre konkrétnu plodinu a účel; ich účinok je spravidla preventívny a závisí od včasnej aplikácie.

• Dodržiavajte najmenej trojročný osevný postup s nehostiteľskými plodinami; podľa miestneho tlaku ochorenia môže byť vhodný aj dlhší odstup.
• Po zbere dôkladne zapracujte alebo odstráňte zvyšky napadnutej repy, aby sa urýchlil ich rozklad.
• Nezakladajte nový porast repy bezprostredne vedľa minuloročnej repy, ak je to možné.
• Likvidujte mrlík, láskavec a inú burinu, ktorá môže udržiavať inokulum.
• Uprednostnite odrody s vyššou toleranciou alebo odolnosťou podľa aktuálnej ponuky a pestovateľského účelu.
• Vyhnite sa zbytočne hustému porastu a zavlažovaniu, ktoré predlžuje ovlhčenie listov; ak je zavlažovanie nutné, zavlažujte tak, aby listy čo najrýchlejšie oschli.
• Porasty pravidelne kontrolujte najmä od začiatku leta a po sérii teplých daždivých dní.

• Cercospora beticola vytvára v strede lézií čierne pseudostromatá, ktoré možno pri dobrej vlhkosti pozorovať lupou.
• Ochorenie môže výrazne znížiť asimilačnú plochu bez toho, aby vytvorilo typickú hnilobu koreňa.
• Predčasná strata listov núti repu vytvárať nové olistenie, čím sa spotrebúva časť zásob vytvorených v koreni.
• V slovenských populáciách patogénu bola skúmaná rozdielna citlivosť na fungicídy, preto je protirezistentná stratégia dôležitou súčasťou integrovanej ochrany.