Voška kapustová

Voška kapustová (Brevicoryne brassicae) je špecializovaný cicavý škodca kapustovitých rastlín. Na mladých listoch, vrcholoch, kvetenstvách a v hlávkach vytvára husté sivozelené kolónie pokryté voskovým povlakom. Silné napadnutie spôsobuje kučeravenie, žltnutie, zaostávanie v raste a znehodnotenie úrody najmä kontamináciou konzumných častí.

Voška kapustová napáda najmä kapustu, kel, karfiol, brokolicu, reďkev, horčicu a repku. Typické kolónie sa sústreďujú na mladých listoch, vo vegetačných vrcholoch, na kvetenstvách a v záhyboch hlávok alebo ružíc.

Jedince sú približne 2–2,6 mm dlhé. Bezkrídlové formy sú sivozelené až popolavé a voskovo poprášené; okrídlené formy majú tmavšiu hruď a priehľadné krídla. Pri určovaní treba odlíšiť najmä vošku repkovú (Lipaphis erysimi) a vošku broskyňovú (Myzus persicae), ktoré môžu osídľovať rovnaké plodiny.

• husté sivé, sivasto zelené alebo modrosivé kolónie na mladých listoch a stonkách;
• biely voskový povlak na telách vošiek a v okolí kolónie;
• kučeravenie, deformácia, zosvetlenie a žltnutie napadnutých listov;
• spomalený rast, vädnutie alebo odumieranie silno napadnutých mladých rastlín;
• znečistenie hlávok, ružíc a kvetenstiev medovicou, zvlečkami a telami vošiek;
• pri repke aj poškodenie vrcholov, kvetenstiev a šešúľ.

Čierna sadzovitá povlaka sa môže vytvoriť sekundárne na medovici, nejde však o primárne ochorenie.

Poškodenie vzniká cicaním floémových štiav. Vošky sa šíria aktívnym preletom okrídlených jedincov, vetrom, napadnutým sadivom a presunom medzi blízkymi porastmi. Zdrojom bývajú aj zaburinené okraje a samovýsevy kapustovitých rastlín.

Riziko rastie pri súvislých porastoch kapustovitej zeleniny, pri nadbytku dusíka a tam, kde sa likvidujú prirodzení nepriatelia širokospektrálnymi zásahmi. V miernom počasí sa kolónie rýchlo zväčšujú; na Slovensku sa prvé ohniská zvyčajne objavujú od jari a významné môžu byť počas leta až do jesene.

V podmienkach mierneho pásma voška kapustová prezimuje najmä vo forme vajíčok na kapustovitých rastlinách alebo rastlinných zvyškoch; podľa priebehu zimy môžu prežiť aj bezkrídlové samičky. Na jar sa liahnu zakladateľky a vznikajú prevažne bezkrídlové kolónie.

Počas vegetácie sa samičky rozmnožujú partenogeneticky a rodia živé nymfy. Pri prehustení kolónie vzniká viac okrídlených jedincov, ktoré osídľujú ďalšie rastliny. Na jeseň sa po ochladení objavujú pohlavné formy a kladú sa zimné vajíčka. Za priaznivých podmienok môže vzniknúť viac než desať prekrývajúcich sa generácií.

Najprv lokalizujte ohniská a posúďte početnosť aj vývoj plodiny. Menšie kolónie na záhradke možno zmyť silným prúdom vody, odstrihnúť napadnuté vrcholy alebo ručne odstrániť. Pri hlávkach a ružiciach kontrolujte aj vnútorné, ťažko dostupné miesta.

Pri väčšom výskyte voľte zásah podľa monitoringu a hospodárskeho rizika, nie podľa samotnej prítomnosti niekoľkých vošiek. Ošetrenie musí dobre zasiahnuť spodnú stranu listov a rastové vrcholy. Opakované používanie rovnakej účinnej látky podporuje vznik rezistencie a môže potlačiť užitočné organizmy.

• Pri slabšom napadnutí používajte mechanické zmytie vodou alebo odstránenie jednotlivých napadnutých častí.
• Podporujte prirodzených nepriateľov, najmä larvy pestríc, lienok, zlatoočiek a parazitoidov; mumifikované vošky neodstraňujte automaticky.
• Na malých plochách môže pomôcť ochranná sieť, ktorá zabráni príletu okrídlených vošiek.
• Prípravky na báze mydiel, olejov alebo iných základných či biologických látok používajte iba vtedy, ak sú v Slovenskej republike povolené pre konkrétnu plodinu a účel. Potrebné je úplné pokrytie kolónií; voskový povlak znižuje zmáčanie.
• Pred aplikáciou overte riziko poškodenia listov, najmä počas horúčav, a chráňte opeľovače a prirodzených nepriateľov.

• Pravidelne kontrolujte najmä mladé listy, vegetačné vrcholy a vnútro hlávok; v období rýchleho rastu aspoň raz týždenne.
• Odstraňujte buriny a samovýsevy kapustovitých rastlín na okrajoch záhonov a porastov.
• Po zbere urýchlene odstráňte alebo zapracujte napadnuté zvyšky; nenechávajte staré hlúby a listy ako zdroj prezimovania.
• Dodržiavajte osevný postup a neumiestňujte nové kapustovité plodiny bezprostredne vedľa silno napadnutého porastu.
• Dusík aplikujte podľa rozboru pôdy a potreby plodiny, nie preventívne vo vysokých dávkach.
• Pri mladých výsadbách používajte hustú insekticídnu sieť a okraje porastu priebežne kontrolujte.
• Zachovávajte kvitnúce nektárodajné rastliny a úkryty pre pestrice, lienky, zlatoočky a parazitoidy.

Voška kapustová je špecialista na kapustovité rastliny, na rozdiel od mnohých polyfágnych vošiek. Jej voskový povlak pomáha znižovať zmáčanie telíčok a sťažuje kontakt niektorých postrekov so škodcom.

Kapustovité rastliny obsahujú glukozinoláty, ktorých produkty voška dokáže čiastočne využívať na svoju obranu. Napriek tomu ju účinne napádajú viacerí prirodzení nepriatelia vrátane lariev pestríc a parazitoidov, napríklad Diaeretiella rapae.