Hnedá hniloba kôstkovín – Monilinia fructicola

Monilinia fructicola je pôvodca hnedéj hniloby, najmä na broskyniach, nektárinkách, slivkách, marhuliach a čerešniach. Napáda kvety, mladé výhonky aj dozrievajúce plody. Na plodoch vznikajú rýchlo sa zväčšujúce hnedé hnilobné škvrny s kruhovitými vankúšikmi výtrusov; napadnuté plody často zostávajú visieť ako mumifikované zdroje infekcie.

Monilinia fructicola je patogénna vreckatotvorná huba a pôvodca hnedéj hniloby kôstkovín. Najväčší hospodársky význam má na broskyniach, nektárinkách, slivkách, marhuliach a čerešniach, ale zdokumentované sú aj infekcie jabloní, hrušiek, duly, mišpule japonskej, drieňa, viniča a ďalších ružovitých drevín.

Choroba má dve hlavné podoby: jarnú infekciu kvetov a výhonkov a hnilobu dozrievajúcich plodov. Silný výskyt podporuje daždivé počasie, dlhé ovlhčenie rastlín, poranenia plodov a hustá koruna. Samotný vzhľad však nemusí spoľahlivo odlíšiť M. fructicola od iných druhov rodu Monilinia.

• Na kvetoch vzniká vodnaté hnednutie, kvet rýchlo vädne a často zostáva prichytený na ostrohe.
• Napadnuté mladé výhonky a konáriky hnednú; môžu sa vytvoriť pretiahnuté alebo prstencovité rakovinové lézie a následné odumieranie časti výhonku.
• Na dozrievajúcich plodoch sa objavujú malé hnedé, vodnaté škvrny, ktoré sa za tepla a vlhka rýchlo rozširujú.
• Na povrchu hnijúceho plodu sa tvoria kruhovité zhluky krémových až sivohnedých vankúšikov výtrusov.
• Plod sa scvrkáva, zasychá a mení sa na mumifikovaný plod, ktorý môže zostať na strome alebo ležať pod korunou.
• Infekcia v sklade sa môže rozvíjať aj po zbere, najmä pri poranení, otlaku a vysokej vlhkosti.

Hnedá hniloba sa od mechanického poškodenia alebo iných skladových hnilôb odlišuje najmä typickými sporulačnými vankúšikmi a rýchlym postupom hniloby. Na spoľahlivé potvrdenie druhu môže byť potrebná kultivácia alebo molekulárny test.

Patogén prežíva najmä v mumifikovaných plodoch, napadnutých kvetných ostrohách a rakovinových léziách na výhonkoch. Na týchto miestach vytvára konídiá, ktoré sa šíria dažďovými kvapkami, stekajúcou vodou, vetrom na krátke vzdialenosti, hmyzom a pri kontakte plodov.

Infekciu uľahčujú praskliny po daždi, krupobitie, otlaky, poškodenie hmyzom, nesprávna manipulácia pri zbere a vzájomný dotyk plodov. Do nových oblastí sa môže zavliecť infikovaným sadivom, čerstvými plodmi alebo kontaminovaným materiálom a náradím.

Huba prezimuje v mumifikovaných plodoch a napadnutých pletivách. Na jar vytvára konídiá, prípadne pohlavné plodnice, ktoré infikujú kvety počas daždivého alebo hmlistého počasia. Napadnuté kvety a výhonky sa stávajú zdrojom ďalších výtrusov.

Najväčšie riziko hniloby plodov nastáva od fázy nalievania až po dozrievanie, keď rastie citlivosť pokožky a pribúdajú poranenia. V teplom a vlhkom prostredí môže hniloba postupovať veľmi rýchlo; infikované plody vytvárajú nové konídiá a uzatvárajú cyklus infekcie.

Napadnuté kvety, výhonky a plody odstráňte čo najskôr, ideálne za suchého počasia. Pri reze zasahujte niekoľko centimetrov pod viditeľnú léziu do zdravého dreva a náradie priebežne čistite a dezinfikujte. Mumifikované plody odstráňte aj zo zeme, pretože zostávajú zdrojom výtrusov.

V sade znížte kontakt plodov odstránením nadbytočných plodov a zabezpečte dobré presychanie koruny. Po krupobití, silnom daždi alebo výraznom poškodení hmyzom treba porast intenzívnejšie kontrolovať. Ochranné zásahy, ak sú potrebné, musia byť súčasťou preventívneho programu založeného na počasí, fenológii hostiteľa a miestnom riziku infekcie.

• Najdôležitejším nechemickým opatrením je dôsledná sanitácia: odstránenie mumifikovaných plodov, napadnutých kvetov a výhonkov.
• Používajte vzdušné pestovateľské tvary, primeraný rez a také zavlažovanie, ktoré nezmáča kvety a plody.
• Podporujte rovnomerné presychanie porastu a obmedzte poranenia pri zbere a ošetrovaní.
• Biologické prípravky s antagonistickými mikroorganizmami môžu mať preventívny účinok, ale ich úspešnosť závisí od konkrétneho registrovaného prípravku, plodiny, termínu a infekčného tlaku.
• Pri profesionálnom pestovaní kombinujte monitoring, hygienu, prognózu počasia a rotáciu povolených spôsobov ochrany podľa zásad integrovanej produkcie.

• Po zbere odstráňte zo stromov aj zo zeme všetky nahnité a mumifikované plody; nekompostujte ich v bežnom záhradnom komposte.
• Počas zimného rezu vyrežte odumreté ostrohy, napadnuté výhonky a rakovinové lézie až do zdravého dreva. Rezný materiál odneste zo sadu.
• Udržiavajte vzdušnú korunu a primeraný spon; obmedzte bujný, zahustený rast.
• Regulujte škodcov a praskanie plodov, pretože poranenia výrazne zvyšujú riziko infekcie.
• Pri zbere manipulujte s plodmi šetrne, oddeľujte poškodené kusy a skladujte iba zdravé plody v čistých, suchých podmienkach.
• V rizikových výsadbách sledujte predpoveď dažďa a obdobie kvitnutia a dozrievania; opatrenia načasujte preventívne, nie až po rozsiahlej hnilobe.
• Pri podozrení na výskyt v komerčnej výsadbe konzultujte diagnostiku s príslušnou rastlinolekárskou službou, keďže druh má v EÚ karanténny význam.

• Monilinia fructicola patrí medzi najvýznamnejšie pôvodce hnedej hniloby kôstkovín, no podobné príznaky v Európe často spôsobujú aj M. laxa a M. fructigena.
• Infikovaný kvet môže odumrieť ešte pred vytvorením plodu a súčasne zostať zdrojom sekundárnych konídií.
• Mumifikované plody sú biologicky aktívnym rezervoárom infekcie, nie iba neškodným zvyškom úrody.
• Patogén bol v Európe potvrdený vo viacerých krajinách vrátane Slovinska, Česka, Maďarska a Poľska; preto je pri podozrivom náleze dôležitá správna diagnostika a rastlinolekárska komunikácia.
• Najvyššie riziko často vzniká v krátkom období, keď sa spoja citlivé pletivá, poranenia a dlhé ovlhčenie.