Bzdocha mramorovaná

Bzdocha mramorovaná (*Halyomorpha halys*) je invázny, polyfágny škodca ovocných drevín, zeleniny, viniča, poľných plodín aj okrasných rastlín. Na Slovensku je podľa dostupných údajov rozšírená. Dospelce a nymfy prepichujú listy, výhonky a najmä plody, čím spôsobujú deformácie, korkovatenie, nekrotické škvrny a znehodnotenie úrody.

Bzdocha mramorovaná je približne 12–17 mm dlhá štítovitá bzdocha s mramorovaným hnedosivým telom. Typickým rozlišovacím znakom sú svetlé pásiky na posledných článkoch tykadiel, striedavo svetlé a tmavé okraje bruška a svetlé páskovanie na okraji krídel.

Na Slovensku bola prvýkrát zaznamenaná v roku 2016 a dostupné údaje EPPO uvádzajú jej výskyt ako rozšírený v celej krajine. Najvyššie riziko býva v ovocných sadoch, záhradách, viniciach a na okrajoch porastov susediacich s krovinami alebo lesom.

Nymfy aj dospelce sajú rastlinné šťavy. Na plodoch vznikajú drobné vpichy, preliačiny, korkovité alebo nekrotické škvrny, deformácie a niekedy mäknutie či rozklad dužiny. Poškodenie môže byť výrazné až po niekoľkých dňoch.

• na jablkách, hruškách, broskyniach a slivkách: vpichy, korkovatenie a deformácie;
• na rajčiakoch, paprike a tekvicovitých: svetlé nekrotické škvrny, preliačiny a predčasné znehodnotenie;
• na viniči: poškodené bobule a zníženie kvality strapcov;
• na listoch a výhonkoch: drobné bodkovité poškodenia, vädnutie alebo deformácia mladých pletív.

Samotná prítomnosť jednej bzdochy ešte neznamená hospodársky významné poškodenie. Diagnózu treba potvrdiť podľa jedinca, vývojového štádia a typických vpichov.

Škodca sa šíri aktívnym preletom dospelcov, presunom medzi hostiteľskými rastlinami a pasívne s rastlinným materiálom, obalmi a tovarom. Vyhovuje mu pestrá krajina s ovocnými drevinami, okrasnými stromami, krovinami a zeleninovými porastmi.

Do sadov často nalieta z okrajov porastu, medzí, parkov alebo záhrad. Veľké populácie sa môžu vytvoriť tam, kde je počas sezóny nepretržitá ponuka hostiteľských rastlín a kde sa obmedzí prirodzená regulácia.

V stredoeurópskych podmienkach má spravidla jednu generáciu ročne, hoci v teplých oblastiach a pri priaznivom priebehu počasia môže byť vývoj početnejší. Dospelce prezimujú v chránených úkrytoch, často v budovách, štrbinách, pod kôrou alebo v rastlinných zvyškoch.

Na jar opúšťajú úkryty a živia sa na dostupných hostiteľoch. Samičky kladú skupiny približne 20–30 svetlých vajíčok na spodnú stranu listov. Po vyliahnutí nasleduje päť nymfálnych instarov; nymfy aj dospelce sajú na plodoch a vegetatívnych častiach. Od konca leta a na jeseň dospelce vyhľadávajú miesta na prezimovanie.

Ochranu začnite monitoringom, nie automatickým postrekom. V sade kontrolujte dospelce, nymfy, vajíčkové skupiny a čerstvé poškodenie plodov; osobitnú pozornosť venujte okrajovým radom a miestam pri budovách.

• V záhradách možno dospelce a nymfy ručne striasť do nádoby s mydlovou vodou; vajíčkové skupiny odstráňte spolu s napadnutou časťou listu.
• V menších porastoch kombinujte sieťky, mechanické odstraňovanie a pravidelnú kontrolu plodov.
• V komerčných sadoch rozhodujte podľa monitoringu, plodiny, vývojového štádia a miestnych signalizačných odporúčaní. Samotné pasce na dospelce nemusia presne odrážať riziko poškodenia v celom poraste.
• Pri podozrení na nový alebo neobvykle silný výskyt zaznamenajte lokalitu, fotografiu a hostiteľskú rastlinu a riaďte sa pokynmi ÚKSÚP.

V prirodzených podmienkach môžu vajíčka napádať pôvodné parazitoidy, najmä Anastatus bifasciatus, a v niektorých častiach Európy boli zaznamenané aj nepôvodné druhy rodu Trissolcus. Ich účinnosť a lokálna prítomnosť však kolíše, preto sa nemá predpokladať úplná biologická kontrola.

Podporte prirodzených nepriateľov obmedzením širokospektrálnych zásahov, zachovaním kvitnúcich zdrojov potravy a primerane pestrých okrajov. Komerčné vypúšťanie parazitoidov alebo používanie biologických prípravkov je možné iba v súlade s registráciou a platnými pravidlami v Slovenskej republike.

• Pravidelne kontrolujte okraje sadov, záhrady a spodné strany listov od jari do jesene.
• V malých výsadbách používajte insekticídne sieťky alebo fyzické zakrytie najmä počas dozrievania citlivých plodov; sieť musí byť uzavretá ešte pred nalietaním dospelcov.
• Odstraňujte silno napadnuté plody a po zbere likvidujte zvyšky, ktoré by mohli slúžiť ako potrava.
• Obmedzte dlhodobé hromadenie materiálu, obalov a hustých úkrytov pri skleníkoch a hospodárskych budovách.
• Pri nákupe rastlín kontrolujte listy, výhonky, obaly a transportné priestory; podozrivý nález nepresúvajte na ďalšie stanovište.
• Udržiavajte pestré, ale monitorované okraje porastov. Úplné odstránenie všetkých sprievodných rastlín nie je vhodnou všeobecnou stratégiou a môže znižovať biodiverzitu.

• Druh pochádza z východnej Ázie a v Európe sa začal výraznejšie šíriť od začiatku 21. storočia.
• Je mimoriadne polyfágny; slovenské odborné materiály uvádzajú viac než 100 hostiteľských rastlín, pričom význam a intenzita poškodenia sa medzi druhmi a lokalitami líšia.
• Pri vyrušení uvoľňuje charakteristický zápach, ktorý je obranným signálom.
• Na jeseň môže vo veľkom počte zaliezať do budov, kde prezimuje; v interiéri sa nerozmnožuje ani nepoškodzuje konštrukcie.
• Poškodenie plodov môže byť zamenené s inými bzdochami, strapkami, mechanickým poškodením alebo fyziologickými poruchami, preto je dôležité potvrdiť pôvodcu.