Biela hniloba

Biela hniloba je významné hubové ochorenie spôsobené patogénom Sclerotinia sclerotiorum. V podmienkach Slovenska môže poškodzovať najmä repku, slnečnicu, zemiaky, strukoviny, kapustoviny a viaceré zeleniny. Typické sú vodnaté hnedé lézie, biele vatovité podhubie a čierne skleróciá. Riziko výrazne rastie pri vlhkom počasí, hustom poraste a počas kvitnutia.

Patogén napáda široký okruh dvojklíčnolistových rastlín a môže infikovať korene, bázu stonky, listové stopky, stonky, kvety aj plody. Na Slovensku je prakticky významný najmä v repke, slnečnici, strukovinách, zemiakoch, kapustovinách a pri niektorých zeleninách.

Prvé lézie sa často vytvoria na odumierajúcich kvetoch alebo listoch a následne preniknú do stonky. Ochorenie sa môže zamieňať s inými hnilobami, preto je prítomnosť bieleho vatovitého podhubia a čiernych sklerócií dôležitým diagnostickým znakom.

Na napadnutých pletivách vznikajú vodnaté, svetlohnedé až sivohnedé lézie, ktoré sa rýchlo rozširujú. Stonky môžu mäknúť, praskať, vädnúť a neskôr sa odspodu alebo v mieste infekcie vybielia a vyschnú.

Pri vysokej vzdušnej vlhkosti sa objavuje husté biele vatovité podhubie. V ňom alebo vo vnútri stonky sa tvoria čierne, tvrdé, nepravidelné skleróciá. Napadnuté kvety a plody hnednú, mäknú a podliehajú mokrej hnilobe; koreňové infekcie môžu vyvolať vädnutie ešte pred výraznými príznakmi na listoch.

Zdrojom infekcie sú skleróciá v pôde, napadnuté rastlinné zvyšky, kontaminovaná pôda a sadivový materiál. Apotéciá následne uvoľňujú askospóry, ktoré môže vietor preniesť na susedné aj vzdialenejšie porasty.

Šíreniu napomáha daždivé počasie, dlhé ovlhčenie, porastová vlhkosť, hustý zápoj, prehnojenie dusíkom a prítomnosť odumierajúcich kvetov. Pri zbere sa skleróciá a infikované zvyšky môžu premiestňovať mechanizáciou, pôdou, osivom alebo sadivom.

Skleróciá prežívajú v pôde a na infikovaných zvyškoch niekoľko rokov. Pri dostatočnej vlhkosti a pri plytkom uložení v pôde, približne v horných 2–3 cm, môžu vyklíčiť a vytvoriť drobné tanierikovité plodnice – apotéciá.

Apotéciá uvoľňujú askospóry, ktoré sa šíria vzduchom a najľahšie klíčia na odumierajúcich alebo starnúcich kvetoch a listoch. Podhubie potom prerastá do živých pletív, najmä pri dlhom ovlhčení. V napadnutých stonkách a plodoch vznikajú nové skleróciá, ktoré po rozklade hostiteľa zostávajú v pôde. Cyklus je prevažne jednocyklový; hlavný zdroj infekcie v ďalších rokoch predstavujú skleróciá, nie opakované množenie askospór počas tej istej sezóny.

Silno napadnuté rastliny odstráňte a zlikvidujte mimo kompostu. Pri menšom počte rastlín možno vyrezať napadnutú časť s rezervou zdravého pletiva, no pri infekcii bázy stonky alebo koreňov je účinnejšie odstrániť celú rastlinu. Znížte ovlhčenie porastu a zabezpečte jeho presychanie.

V poľných plodinách sa prípadná fungicídna ochrana rozhoduje preventívne podľa plodiny, histórie pozemku, počasia a signalizácie rizika, nie až po rozsiahlych príznakoch. Pri repke je rozhodujúce obdobie kvitnutia; v zelenine a okrasných rastlinách sa riaďte konkrétnou registráciou prípravku a pestovateľským systémom. Ošetrenie pôdy alebo zvyškov môže mať význam iba ako súčasť širšieho systému, nie ako náhrada hygieny a rotácie.

V ekologickom a maloparcelovom pestovaní je základom prevencia, pretože už infikované pletivá nemožno biologicky „vyliečiť“. Napadnuté rastliny vyberte čo najskôr, nekompostujte ich v bežnom komposte a odstráňte aj stonky a plody so skleróciami.

• Striedajte citlivé plodiny s obilninami alebo inými menej náchylnými plodinami; pri silnom výskyte nevracajte repku, slnečnicu, strukoviny ani citlivú zeleninu na rovnaké miesto niekoľko rokov.
• Obmedzte zavlažovanie postrekom, používajte kvapkovú závlahu a zalievajte ráno, aby porast rýchlejšie oschol.
• Udržiavajte porast vzdušný, nepreháňajte dusíkaté hnojenie a likvidujte buriny, ktoré môžu slúžiť ako ďalší hostitelia.
• Biologické prípravky na báze antagonistických mikroorganizmov, napríklad vybraných kmeňov rodu Trichoderma alebo Coniothyrium, používajte iba vtedy, ak sú v Slovenskej republike autorizované pre dané použitie a podľa etikety.

Pri zakladaní porastu používajte zdravé osivo a sadivo a vyhnite sa pozemkom s opakovaným výskytom bielej hniloby. Vhodne naplánovaný osevný postup kombinujte s dôslednou likvidáciou napadnutých zvyškov; pri plytkom zapravení sa skleróciá môžu ľahšie dostať do podmienok vhodných na klíčenie, zatiaľ čo hlbšie zapravenie môže obmedziť tvorbu apotécií, ale neodstráni infekčný potenciál pôdy.

• Udržujte primeranú hustotu porastu a dobré prúdenie vzduchu.
• Regulujte buriny a neprehnojujte dusíkom.
• Minimalizujte poranenia rastlín a dlhé ovlhčenie listov a kvetov.
• Po zbere vyčistite mechanizáciu a odstráňte silno napadnuté zvyšky.
• V repke sledujte počasie počas kvitnutia, pretože práve vtedy bývajú podmienky na infekciu najkritickejšie.

• Sclerotinia sclerotiorum má veľmi široký okruh hostiteľov; v odbornej literatúre sa uvádzajú stovky napádaných druhov, preto samotná krátka rotácia medzi citlivými dvojklíčnolistovými plodinami nemusí stačiť.
• Askospóry spravidla potrebujú na úspešnú infekciu vhodný odumierajúci substrát, napríklad opadnuté korunné lupienky. Hustý porast preto vytvára priaznivé mikroklimatické podmienky.
• Skleróciá sa môžu nachádzať vnútri stoniek a pri zbere sa rozptýliť spolu s rastlinnými zvyškami alebo pôdou.