Voška čremchová

Voška čremchová (Rhopalosiphum padi) je významný škodca obilnín a tráv, ktorý cicia floémovú šťavu najmä na pšenici, jačmeni, ovse, raži a tritikale. Oslabuje mladé rastliny, znižuje ich odnožovanie a pri prenose vírusu žltej zakrpatenosti jačmeňa môže spôsobiť výrazné výnosové straty. Na jeseň a na jar využíva aj čremchu ako primárnu hostiteľskú rastlinu.

Dospelce a nymfy sú drobné, približne 1–2 mm dlhé vošky s premenlivým sfarbením od žltozelenej po olivovozelenú až tmavozelenú. Na obilninách sa často ukrývajú pri báze listov, v listových pošvách alebo na spodnej strane listov. Typickým rozlišovacím znakom býva tmavšie sfarbenie okolo bázy sifunkulov.

Na Slovensku je dôležitá najmä v ozimných obilninách na jeseň a skoro na jar, ako aj v jarných obilninách a trávnych porastoch. Samotné cicanie môže oslabiť mladé rastliny, no hospodársky významnejší býva prenos vírusov, predovšetkým BYDV, teda vírusu žltej zakrpatenosti jačmeňa. Určenie podľa vzhľadu nemusí byť vždy spoľahlivé, pretože vošky sa môžu miešať s inými druhmi obilninových vošiek.

• kolónie drobných zelených až olivových vošiek pri báze listov, v listových pošvách a na spodnej strane listov;
• žltnutie, rednutie a zaostávanie mladých rastlín, slabšie odnožovanie a nerovnomerný porast;
• lepkavá medovica na listoch, niekedy následne čierne povlaky sadzovitých húb;
• pri prenose BYDV žltnutie až červenofialové sfarbenie listov, zakrpatenie a zníženie počtu odnoží; príznaky sa môžu podobať poškodeniu chladom, suchom alebo nedostatkom živín.

Pri napadnutí obilnín treba rastliny skontrolovať aj vnútri listových pošiev. Rozptýlené jednotlivé vošky ešte nemusia znamenať potrebu zásahu; rozhodujú hustota kolónií, rastová fáza, vitalita porastu a riziko vírusového prenosu.

Voška odoberá floémovú šťavu vpichovaním ciciach orgánov. Počas vegetácie sa šíri najmä okrídlenými samicami z čremchy, prezimujúcich alebo dobrovoľne rastúcich obilnín a tráv. Významným zdrojom bývajú výdrvy a výmrv obilnín, ktoré prežívajú medzi plodinami.

Rhopalosiphum padi je efektívnym prenášačom niektorých kmeňov BYDV. Riziko je vyššie pri skorom osídlení mladých ozimín, pri teplej jeseni, miernej zime a pri dlhšom období vhodnom na let a rozmnožovanie. C4 plodiny, napríklad kukurica a cirok, bývajú vo všeobecnosti menej vhodnými hostiteľmi než pšenica, jačmeň, ovos, raž a ďalšie trávy, hoci výskyt na nich nemožno úplne vylúčiť.

V úplnom pohlavnom cykle prezimujú vajíčka najmä na konárikoch čremchy obyčajnej. Na jar sa liahnu zakladateľky, ktoré vytvárajú niekoľko nepohlavných generácií. Okrídlené samice potom prelietajú na obilniny a iné trávy, kde sa počas leta rýchlo množia živorodo a bez oplodnenia.

Na jeseň sa okrídlené pohlavné formy vracajú na čremchu. Po párení samičky kladú prezimujúce vajíčka do blízkosti púčikov a na mladé konáriky. V teplejších oblastiach alebo pri vhodných podmienkach môže voška prežívať aj bez pravidelného návratu na primárneho hostiteľa. Rýchlosť vývoja výrazne závisí od teploty a kvality hostiteľskej rastliny.

Najprv potvrďte prítomnosť vošiek prehliadkou viacerých miest porastu a odlíšte ich od iných druhov vošiek. Zásah posudzujte podľa intenzity výskytu, rastovej fázy a miestnych signalizačných alebo poradenských odporúčaní. Mimoriadnu pozornosť venujte mladým oziminám na jeseň, keď môže skoré osídlenie zvýšiť riziko prenosu BYDV.

V menších porastoch alebo záhradách možno jednotlivé kolónie odstrániť mechanicky, prúdom vody alebo odstrihnutím silno napadnutých častí. V poľných podmienkach používajte prednostne cielený integrovaný zásah, ktorý zohľadní prirodzených nepriateľov, počasie, vývoj porastu a skutočnú početnosť škodcu. Preventívne plošné ošetrovanie bez monitoringu zvyšuje náklady a môže podporiť rezistenciu.

• Podporte prirodzených nepriateľov: slunéčka, zlatoočky, larvy pestríc, pavúky a parazitoidy z čeľade Aphidiidae.
• Zachovajte kvitnúce pásy a nektárodajné rastliny pri porastoch, aby mali užitočné organizmy potravu aj mimo vrcholu výskytu vošiek.
• V záhradách odstráňte malé kolónie prúdom vody a opakujte kontrolu po niekoľkých dňoch.
• Pri ekologickom pestovaní používajte iba prípravky a pomocné látky povolené v príslušnom systéme hospodárenia a pre konkrétnu plodinu; ich účinnosť býva najlepšia na mladé kolónie a pri dôkladnom pokrytí.
• Vyhnite sa ničeniu prirodzených nepriateľov neodôvodnenými širokospektrálnymi postrekmi.

• Odstraňujte výdrv a dobrovoľne rastúce obilniny pred vzídením nového porastu, najmä v okolí polí a po zbere.
• Dodržiavajte osevný postup, vyrovnanú výživu a primeraný termín sejby; neprehnojujte dusíkom, ktorý môže podporiť mäkký a atraktívny porast.
• Na jeseň a na jar pravidelne prehliadajte bázy rastlín, listové pošvy a okraje porastu.
• Pri hodnotení rizika zohľadnite blízkosť čremchy, prítomnosť trávnych medzí, výdrv a predchádzajúci výskyt BYDV.
• Podporujte slunéčka, zlatoočky, larvy pestríc, pavúky a parazitoidné osičky obmedzením zbytočných širokospektrálnych zásahov a zachovaním kvitnúcich okrajov.

• Slovenský názov voška čremchová odkazuje na čremchu obyčajnú, dôležitého primárneho hostiteľa tohto druhu.
• Druhové meno padi súvisí s väzbou na obilniny, najmä ovos a ďalšie trávy.
• Na tej istej rastline sa môžu vyskytovať okrídlené aj bezkrídlové formy, čo umožňuje rýchle miestne množenie aj šírenie medzi porastmi.
• Príznaky vírusovej infekcie spôsobenej preneseným BYDV sa môžu objaviť až po určitom čase a nemožno ich spoľahlivo zameniť za priame poškodenie voškami bez ďalšej diagnostiky.