Fómová hniloba repky

Fómová hniloba repky je významné hubové ochorenie kapustovitých rastlín spôsobené najmä druhom Leptosphaeria maculans, známym aj pod staršími názvami Phoma lingam alebo Plenodomus lingam. Na listoch vytvára sivasté škvrny s čiernymi pyknídami a neskôr preniká cez stopku do bázy stonky, kde môže vyvolať hlbokú nekrózu, praskanie, poliehanie a predčasné dozrievanie repky.

Fómová hniloba repky sa začína najčastejšie na listoch na jeseň alebo skoro na jar. Typické sú svetlosivé až popolavosivé, často nepravidelné škvrny s drobnými čiernymi bodkami – pyknídami. Z listu môže huba postupovať cez listovú stopku do koreňového krčka a bázy stonky.

Pri silnom napadnutí vzniká tmavá, ostro ohraničená nekróza, ktorá môže stonku čiastočne alebo úplne opásať. Takéto rastliny horšie prezimujú, predčasne dozrievajú, praskajú a ľahšie poliehajú. Na presnú laboratórnu identifikáciu treba odlíšiť najmä príbuzný druh Leptosphaeria biglobosa a iné pôvodcovia stonkových nekróz.

• Na listoch sa objavujú sivé, žltohnedé až popolavé škvrny s čiernymi pyknídami.
• Silne napadnuté spodné listy žltnú a odumierajú.
• Na listových stopkách, koreňovom krčku a báze stonky vznikajú tmavohnedé až čierne nekrózy.
• Stonka môže pozdĺžne praskať, hniť a strácať pevnosť.
• Pri silnom opásaní stonky nastáva poliehanie, predčasné dozrievanie a nedostatočné naplnenie šešúľ.
• Neskorá infekcia môže zasiahnuť šešule a semená, pričom príznaky nemusia byť vždy typické.

Patogén prežíva predovšetkým v napadnutých pozberových zvyškoch repky a ďalších hostiteľských kapustovitých rastlín; zdrojom môžu byť aj infikované osivové partie. Na zvyškoch sa vytvárajú plodničky, z ktorých sa po daždi uvoľňujú askospóry prenášané vetrom na okolité rastliny. Pyknidiospóry sa šíria najmä kvapôčkami dažďa na krátke vzdialenosti.

Riziko zvyšuje krátky osevný postup, veľké množstvo repkových zvyškov na povrchu, premokrené alebo dlho ovlhčené porasty, skoré jesenné infekcie a pestovanie odrôd s opakovane používaným rovnakým typom rezistencie. Voľne rastúca repka a niektoré buriny z čeľade kapustovitých môžu udržiavať infekčný potenciál.

Po dozretí plodničiek na napadnutých zvyškoch sa pri daždi a vhodnej vlhkosti uvoľňujú askospóry. Tie infikujú najmä mladé listy repky. Po vzniku listovej škvrny môže nasledovať bezpríznakové obdobie, počas ktorého huba prerastá listovou stopkou smerom k báze stonky.

V stonke sa nekróza vyvíja postupne; jej rozsah závisí od termínu infekcie, odrody, počasia a agresivity populácie patogéna. Na odumierajúcich pletivách sa vytvárajú nové pyknídy a plodničky, ktoré zabezpečujú ďalšie šírenie v poraste a prežívanie do nasledujúcej sezóny.

Pri zistení skorých listových príznakov posúďte rozsah napadnutia, rastovú fázu a prognózu počasia. Ochrana fungicídmi má najväčší význam preventívne alebo na začiatku infekcie; neskoré ošetrenie už nedokáže odstrániť hlbokú nekrózu v stonke. Rozhodnutie treba prispôsobiť odrode, termínu sejby, predchádzajúcej repke, množstvu zvyškov a aktuálnej signalizácii.

Samotné ošetrenie počas kvitnutia spravidla nenahrádza jesennú ochranu a kvalitnú agrotechniku. Silno napadnuté rastliny nemožno vyliečiť; cieľom je zabrániť novým infekciám a znížiť tvorbu inokula pre ďalší rok.

• Najdôležitejšie nefytochemické opatrenia sú dlhší osevný postup, likvidácia výmrvu a kapustovitých burín a rýchly rozklad pozberových zvyškov.
• V ekologickom systéme využite odrody s vyššou odolnosťou, vyrovnanú výživu bez prehusťovania porastu a optimálny termín sejby.
• Udržiavajte dobrú štruktúru pôdy a odvodnenie, aby porast rýchlejšie osychal a rastliny neboli stresované.
• Biologické prípravky alebo základné látky používajte iba vtedy, ak sú v Slovenskej republike povolené pre konkrétnu plodinu a účel; ich účinnosť býva podmienená skorou aplikáciou a správnym načasovaním.

• Dodržiavajte dostatočne dlhý osevný postup; repku nezaraďujte po sebe a podľa miestneho rizika ju zaraďujte s odstupom najmenej 3–4 rokov.
• Uprednostnite odrody s dobrou poľnou odolnosťou voči fómovej hnilobe a striedajte genetické zdroje rezistencie.
• Používajte certifikované, zdravotne vyhovujúce osivo a rešpektujte odporúčaný termín a hustotu sejby.
• Po zbere rovnomerne rozdrvte a zapracte repkové zvyšky, aby sa urýchlil ich rozklad.
• Likvidujte výmrv repky a obmedzujte hostiteľské kapustovité buriny na okrajoch polí.
• Na jeseň sledujte listové škvrny a riaďte sa aktuálnou signalizáciou a prahmi rizika pre daný región.

Leptosphaeria maculans patrí medzi agresívnejších pôvodcov komplexu fómovej hniloby; v porastoch sa môže vyskytovať spolu s príbuzným druhom Leptosphaeria biglobosa. Čierne bodky na listovej škvrne nie sú „špina“, ale rozmnožovacie štruktúry huby – pyknídy. Ochorenie má výraznú populačnú variabilitu, preto sa účinnosť genetickej rezistencie môže v čase meniť.

Názov choroby sa v staršej literatúre často spája s označeniami Phoma lingam, fóma alebo čierna noha repky. Samotný názov však nemusí zaručiť, že konkrétnu nekrózu spôsobuje práve L. maculans; pri nejasných prípadoch je vhodná odborná diagnostika.